Na cestách po Indii (1. časť)

Už pár mesiacov som sníval o ceste do Indie a návšteve niektorých miest či pamiatok. Viedlo ma k tomu viacero podnetov. Cenovo dostupné letenky, jeden z divov sveta, ktoré by som chcel všetky navštíviť, dlhá doba bez dovolenky a veľké nezotreté miesto na mojej stieracej mape sveta. Viackrát som sa teda díval na mapu Indie a dával dokopy plány. Najdôležitejšie zastávky boli pre mňa mestá Agra a Váránasí. Neskôr sa dozviete dôvody. Prílety a odlety sú možné hlavne z Dilí či Bombaja. Keďže sa vždy snažím vidieť čo najviac, zvolil som teda trasu Dilí - Agra - Váránasí - Bombaj. Podľa dostupných informácií na internete to nemalo byť nič komplikované. Dostupné a lacné vlaky mi mali umožniť presun z Dilí do Agry a následne z Agry do Váránasí. Následne vnútroštátnym letom do Bombaja a späť domov. Ak ma však poznáte alebo ste už čítali niektoré moje články, možno tušíte, že vždy príde nejaká katastrofa už pred odletom. Na Filipínach to bola prebudená sopka, v Jordánsku záplavy, v Malajzii hroziace tsunami, a tak len niekoľko dní pred mojim odletom v Dilí museli zatvárať školy a fabriky, pretože v meste bol už tak zamorený vzduch, že sa nedalo normálne existovať. To bol však len začiatok. Ak sa však dočítate o akýchkoľvek problémoch, tak dopredu hovorím, že áno, všetky stoja za tie zážitky a dobrodružstvá z ciest. Z dôvodu akútneho nedostatku cestovateľských parťákov som už bol pripravený zopakovať si sólo jazdu, no na poslednú chvíľku sa ku mne pridal bývalý kolega, ďalej označovaný ako "kolega". Skorý ranný let nás čakal z Budapešti, s prestupom v Abu Dhabi. Séria meškaní sa začala. Wizzairu trvalo ako dve hodiny zistiť, že pripravené lietadlo naozaj nebude schopné letieť, a zabezpečiť nám náhradné. Našťastie si prestupy vyberám zásadne s dostatočnou časovou rezervou pre podobné prípady. Prekvapil ma aj samotný prestup v Emirátoch, pretože sme museli odísť z letiska a pešo prejsť asi 15 minút na iný terminál, ktorý vyslovene vyzeral ako terminál pre chudobu (Indov, Srí Lančanov a podobne,..), malinké špinavé letisko s príšernými službami. Celí upachtení sme dobehli na check-in, a zistili, že nám bude viac ako hodinu meškať aj druhý let. Oukej, nič sa nedeje. Príchod do Dilí mal byť v pláne aj tak príliš skoro ráno, takže hodinové meškanie nám vrásky na tvárili nespôsobilo. Po hodinách lietania a čakania, konkrétne cca 21 hodín, sme sa dostali do hlavného mesta Indie. V aglomerácií tohto mesta žije až 32 miliónov ľudí, čo je napríklad viac ako žije v celej kontinentálnej Austrálii, a to o 7 miliónov. 32 miliónov ľudí v nedýchateľnom vzduchu a v kopách odpadkov. Dilí patrí k najšpinavším mestám sveta. Hneď po vystúpení zo stanice metra som sa stretol s niečím totálne neobvyklým. Už prví ľudia, ktorí sa s nami dali do reči, nás začali upozorňovať na zlú situáciu v meste. Do dnes som mal všade vo svete pocit, že domáci sľúbia a narozprávajú čokoľvek, len aby turistov udržali a zarobili tak oni alebo aspoň niekto v ich okolí. Tento jav ma teda pochopiteľne znepokojil. Zlú situáciu pre turistov mal spôsobiť náboženský festival "síkhov", ktorý sa konal presne v čase nášho zotrvania v meste. Davy ľudí zvyšovali riziko krádeží či násilia, a to až natoľko, že polícia uzavrela niektoré štvrte a ulice. Vďaka tomu nám znemožnili dostať sa k zabookovanému hotelu. To je situácia, ktorú naozaj nechceš zažiť. A nanešťastie sa nevieš na ňu ani vopred pripraviť, a vieš, že ti pravdepodobne predraží tvoj výlet a stanovený budget. Informácie sme šli hľadať k najbližšiemu turistickému informačnému centru, kde sme narazili na ďalšie problémy. Okrem uzavretých ulíc a zamoreného vzduchu nás upozornili na premnožených komárov s maláriou a horúčkou dengue. Odporučili nám okamžite opustiť mesto. My sme boli totálne vyčerpaní po veľmi dlhej ceste, hladní a bezradní. Ako čerešnička na torte sa ukázal veľký problém s vlakmi. Ja som sa síce na internete dočítal kedy, odtiaľ a kam chodia vlaky, no väčšinou vás už žiadny web neupozorní na aktuálne prebiehajúce komplikácie. Nedostatok spojení, nutnosť kúpy lístkov niekoľko týždňov vopred alebo kúpy "passu", ktorý umožní rezerváciu aj neskôr. Po tejto informácií som sa už chytal za hlavu, no s ochotnými majiteľmi agentúry sme po dlhom plánovaní a tvrdom vyjednávaní ceny za ich služby, našli riešenie. Na nasledujúce dni nám zabezpečili šoféra s autom, ktorý nás v rýchlosti previezol po zaujímavostiach v Dilí, a zobral nás do Jaipuru, kde nám rezervovali hotel.

Tiež nám pomohli rezervovať vlaky na trase Jaipur - Agra - Váránasí. Po desiatkach hodín v lietadlách a na letiskách, nás teda ešte čakalo 5 hodín v aute, a to v jednej z najšialenejších premávok aké som na svojich cestách videl. Na diaľnici maximálna rýchlosť 80km/h, no na strach v očiach to stačilo. Kto má v skutočnosti prednosť v jazde ťažko povedať. Ten väčší? Alebo ten rýchlejší? Možno ten, ktorý najdlhšie drží klaksón. Obieha sa zľava, obieha sa sprava, a občas treba zastaviť kvôli prebiehajúcim ľuďom či stojacim kravám uprostred silne frekventovanej cesty.

Jaipur je mesto, ktoré som nikdy neregistroval, no som rád, že nás tam zhoda náhod zaviedla. Niektorým z vás ten názov možno niečo hovorí, je totižto medzi filtrami na instagramových príbehoch. Fotku vám jemne sfarbuje do ružova, pretože celé mesto je skutočne ružové. Budovy prvýkrát na ružovo natreli v roku 1876, pri príležitosti návštevy princa z Walesu, a udržiavajú to do dnes. Jaipur teda nesie prezývku Ružové mesto. Náš šofér nám pripravil program na celý deň.

Ambérska pevnosť bola najväčším dôvodom prečo ma nečakaná návšteva Jaipuru potešila. Ohromujúca a obrovská pevnosť vyrážala dych.

Háválmahal, palác v centre mesta, vybudovaný v roku 1799. Ak sa raz vydáte na tieto miesta, táto pamiatka oveľa viac ponúka z vonku z ulice, ako po vstupe. Môžete ušetriť pár eur za vstup.

Mestský palác, ružový komplex nádvorí, záhrad a zaujímavých budov. Nájdete tu napríklad obrovskú súkromnú zbierku zbraní.

Celodenný program v Jaipure sme zakončili dobrou večerou s vystúpením.

A cestou na hotel sme ešte videli fascinujúci dav ľudí smerujúcich na svadobný obrad. Zástup ľudí, tiav, koní a kočov na hlavnej ceste počas premávky. Po stranách za sebou ťahali káble a veľké lampy, a nechýbalo delo s komfetami, ohňostroje a kapela. Šialené, a vraj nie neobvyklé.

Po Jaipure nás skoro ráno čakala cesta vlakom do Agry. Séria meškaní samozrejme pokračovala, vlak meškal takmer dve hodiny. Kvalita vlaku však milo prekvapila. Ak si cestu Indiou predstavujete tak, že budete sedieť na streche preplneného vlaku, mýlite sa, čaká vás čisté a pohodlné sedenie.

Menším problémom je len rýchlosť prepravy. 240 kilometrová trasa by aj bez meškaní mala trvať viac ako 4 hodiny.

V Agre nás čakal div sveta - Taj Mahal. Pri jeho návšteve vrelo odporúčam ísť skoro ráno, vyhnete sa davom a uvidíte dopadať na mramor prvé lúče slnka. A keďže toto miesto navštívia milióny ľudí ročne, davy sa naozaj tvoria. Po príchode do mesta sme sa teda poflakovali po okolí a užívali si úžasný hotel s infinity bazénom a výhľadom priamo na Taj.

Div sveta a podľa mnohých najkrajšia stavba na svete. To je Taj Mahal. Stavať sa začal v roku 1632 ako miesto odpočinku Mumtázmahaly, tretej manželky cisára Šáhdžahána, ktorá skonala pri pôrode ich štrnásteho dieťaťa. Pod jeho základmi dnes už cisár odpočíva spolu so svojou milovanou manželkou.

Celý komplex, ktorý môžete navštíviť, bol dokončený až v roku 1653. Po roku 1900 bol viackrát poškodený a vykradnutý. V roku 1908 sa ale britský vicekrál lord Curzon postaral o zásadnú renováciu. Po roku 2000 začal kvôli znečistenému ovzdušiu strácať svoju bielu farbu, a indické ženy ho začali čistiť pre mňa neuveriteľnou receptúrou - zmesou hliny, cereálií, mlieka a vápna, ktorú využívali na pokožku. Dnes už samozrejme používajú modernejšie technológie, a ak ste smoliar tak sa vám môže stať, že nájdete Taj skrytý za lešením.

Viac slov asi netreba, ak niekto tvrdí, že je Taj Mahal najkrajšia stavba na svete, vôbec by som neoponoval. Dokázal by som sedieť v areáli celý deň a užívať si tú krásu. Vám ju sem dám aspoň sprostredkovane na pár záberoch.

Taj Mahal však nie je jedinou zaujímavosťou, ktorú môže Agra ponúknuť. Ďalšou naozaj fascinujúcou stavbou je Agra Fort. V Indii asi naozaj radi stavali obrovské pevnosti. A táto určite patrí k najkrajším.

Na záver prvej časti vám ešte poviem o dievčatku, ktoré som stretol pri Taj Mahale a utkvelo mi v pamäti. Bola neskutočne krásna a najradšej by som jej pomohol aby nebol jej osud rovnaký ako u stoviek miliónov indických žien. Musím sa totižto pýtať, ako sa majú ženy v Indii? Väčšina z nich asi nie veľmi dobre. Toto dievčatko už od malička žobre na ulici a snaží sa upútať pozornosť turistov premetmi pri Taj Mahale. Bola tak zlatá, že by som jej najradšej každý mesiac posielal peniaze len aby ju čakala lepšia budúcnosť. Otázne však je, kde by v skutočnosti skončili. Ženy sú v mnohých rodinách vnímané ako problém už pred narodením. Chudobné rodiny musia totižto nájsť finančné prostriedky na veno, keď raz príde čas svadby. A to znamená dlhy a ešte väčšiu chudobu. Vykonávajú sa teda nelegálne zisťovania pohlavia či potraty. V Indii žije takmer 700 miliónov žien. Drvivá väčšina z nich pracuje manuálne v poľnohospodárstve. Po svadbe sa od nich očakáva vykonávať všetky domáce práce. Ženy, ktoré sa obliekajú netradične alebo idú von po zotmení, označujú za nemravné. A problémom je aj veľký počet znásilnení a sexuálnych prestupkov.

Možnosť vymaniť sa z chudoby výrazne komplikuje aj kastový systém. Je síce zrušený a ústavou neuznávaný, no funguje už viac ako 2000 rokov, takže už pri narodení vám dajú nálepku, ktorá sa s vami ťahá celý život. Kasta určuje postavenie v spoločnosti, a ovplyvňuje možnosti pri výbere povolania aj vyhliadky na svadbu.

Kasty sú štyri: brahmáni (dostanú sa k prácam ako duchovní a učenci), kšátriovia (vojaci a úradníci), vaišovia (obchodníci) a šúdrovia (sedliaci a sluhovia). Pod nimi sú ešte zvlášť daliti, ktorých čaká osud s prácou ako zametač či čistič latrín.

Dalita sa nikto z vyšších kást nechce ani dotknúť, pretože by ho mohol pošpiniť. Nemôžu robiť kuchárov či pekárov, nikto z vyššej kasty si ich nevezme, neubytuje, v školách sedia oddelene.

Znásilnenie zažila každá štvrtá dalitská žena, ani skupinové znásilnenia nie sú výnimočné. Proti tejto kaste dokonca tvrdo vystupoval aj ospevovaný Gándhí.

Ak sa vám článok páčil, budem rád za každé zdieľanie alebo follow na instagrame: martiinkooo.