Raz takto večer si brázdim netom a hľa - letenky do Jordánska za 48e? Spomenul som si, ako som ako malé decko listoval encyklopediami a stále si pri pohlade na Petru vravel, že jedného dňa to uvidím na vlastné oči... Rozhodovanie mi trvá asi tak 7,4 sec, volám Bloncke či sa nechce pridať a za min bookujem 2 letenky.
Najtažší krok je ten prvý, ostatné je už hračka.
Pobookujeme hotely, auto, Jordan pass ktorý obsahuje víza, vstup do Petry a iných atrakcií (určite odporúčam, ušetrí kopec peňazí) a može sa vyraziť.
Trochu všeobecne:
V JO sú 3 "must see" záležitosti, všetko ostatné podľa toho ako výjde čas. Krajina je veľmi tourist-friendly, ľudia sú až nečakane príjemný (na rozdiel od Egypta atd), ochotný vždy pomôcť alebo nasmerovať. Co sa týka bezpečnosti v krajine, asi takto: na verejnej pláži v Aquabe sme si kludne s čistým svedomím nechali veci/fotoaparáty na lavičke a išli sa kúpať. To mýslím vystihuje dostatočne. Casto sa nám stalo, že sa nám niekto prihovoril (napr. aj vojaci čo mali akurát voľno), že či je všetko v poriadku.
Cesty sú ako sa dálo čakať, občas anarchia a chaos... takže vyhovuje. Paradoxne na to, že tam bežne vidíte ísť autobus na dialnici v prostismere (really, ešte aj po tme) , alebo ak Vás vytrubujú že idete iba o 20kmh nad limit, sme tam za celý čas videli iba jednu haváriu (prejdených cca 1 300km). Na Slovensku vídavam jednu na 13 km. Skromne.
Policajné hliadky sú asi každých 5 km, ale nezastavujú. Pokiaľ aj ano a zbadali že sme turisti, mávli rukou a popriali nám šťastnú cestu. Milé.
Takže po pristaní s malými zastávkami nastavený kurz do WADI RUM, rozľahlej púšte, ktorá je zároveň národným parkom. Dopredu som vybavil šoféra s offroadom, ktorý nám poukazuje top miesta. Prídeme za tmy, prespávame v beduínskych stanoch, ktoré sú vo vnútri až neuveriteľne čisté, deky nadýchané a voňavé. Ale ani tie nás nedokážu poriadne zahriať a teploty blížiace sa nule nás nútia v noci drkotať zubami.
Ráno sa budíme do jednej z TOP lokalít, čo som v živote videl. Nádherné scenérie, výhľady, pieskové duny, skalnaté hory, proste nádhera.
Na ochranu pred slnkom používam kolu so špeciálnou prísadou (Captain :D). Ked sa tu nepije, nemôžu ti dať predsa fúkať nie?
Celý deň sa presúvame a užívame si výhľady, aké človek nenájde na každom rohu.
Opisovať to dalej nemá zmysel, na youtube je videí dosť. Z Wadi rumu sme si išli oddýchnuť do jediného prímorského letoviska v Jordánsku - Aquaba. Tu nie je moc čo dodať, letovisko, obchody, skvelé reštaurácie a pláže.
Ak nemienite na pláži ležať celý deň, doporučujem ísť za mesto na verejnú pláž na Beach Hwy. Platené pláže (cca 10e/osoba) zase ponúkajú komfort, občerstvenie atd. Co je ale najvačšie lákadlo sú korálové útesy pár metrov od brehu. S obyčajnými okuliarmi tu plávete pri nádherných koráloch, mušliach a v rojoch rybičiek (tu sme žiaľ nemali čím fotiť, lebo som zabudol vodotesnú kamerku...).
Z Aqaby sa vyráža na hlavný target - stratené mesto Petra. Po ceste ale zažívame búrky a prietrže mračien.
Po príchode do Wadi Musa zisťujeme že práve evakuovali všetkých 3600 turistov kvôli bleskovým záplavám. 11 Turistov vtedy spláchla voda. Nadobro.
Museli sme počkať jeden deň, než sa všetko sprístupnilo a Petra bola opäť otvorená. Za to čakanie to ale stálo a mne sa splnil detský sen :)
Petra je vlastne údolie medzi horami, ide o rozľahlý komplex, ale dá sa to v pokoji prejsť za jeden den. Medzi naj lokality je pokladnica (obr hore) a potom Monastery, ktoré je v horách a dostanete sa k nemu po cca 800 schodoch. Po ceste sú desiatky stánkov so suvenírmi (lacnejšími než dole) a úplne hore občerstvenie.
Tie budovy sú veľké asi ako 8p paneláky, brána do vnútra mohla mať tak 10 metrov (asi tam skutočne boli kedysi Transformeri).
Z Petry nás čakala 3. must see zastávka - Mrtve more. Tu sa myslím že platí aj za verejné pláže, ale my sme si zabookovali hotel priamo pri mori s vlastnou plážou a bahenným kúpelom :)
Počul som že tá voda nadnáša, ale že až tak, to som nečakal... Pokojne sa môžete posadiť a voda vás nesie. Koncentrácia soli je tu údajne až 40% (!), zatiaľ čo napr. v stredozemnom mori cca 3,5%. Celá je až taká olejová a mastná na dotyk.
Malý relax pred odchodom určite prospel.
Výlet jednoznačne stál za to, podarilo sa nám vyhnúť nástrahám a prešli všetko čo sme mali v pláne. Pre tých čo zaujímajú náklady, tak kedže sme si všetko organizovali sami, cena oproti ekvivalentnej poznávačke z cestovky bola asi 50%. A to sme sa vôbec neuskromňovali.
Ceny hotelov, jedla atd sú zhruba na úrovni SK. Netreba sa báť ísť jesť aj do miestnych reštík. Ak je menu celé v arabčine ako sa nám stávalo, stačí zahlásiť zaklínadlo "giv mí som čiken", vačšinou potom dostanete kompletne plný tanier za cca 3€, ktorý máte problém dojesť. Benzín stojí asi tak 1€, takže cestovanie s požičaným autom je lacná záležitosť.
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Michal34 přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.