Spomienky na Južnú Ameriku - 4 - 14 hodinová cesta cez Andy do mesta Inkov

S miernou cestovnou horúčkou sme opustili osviežujúcu oázu Huacachina a nastúpili do autobusu na 14 hodinovú cestu naprieč Andami. Peruánci nestavajú tunely ani mosty. Radšej kopírujú terén a tak sa aj vyše hodiny po serpentínach pozeráme na vzďaľujúcu sa dedinku. O šiestej večer je už tma. Celkom to vítame, tma zahalí nebezpečné rokliny a zákruty, ktoré berieme ozaj na hrane.

Zobúdzame sa, prvé pohľady hneď vrháme na okná autobusu. Púštna krajina sa zmenila na zelené hory. Chvíľami sme nad oblakmi, potom sa ponárame do hustej hmly. Vynárame sa v tropickej džungli, obrovské listy, exotické kvetiny.

Blížime sa do Cusca, v okolí za začínajú vynárať plechové chatrče. Úzka cesta sa ešte zúžila, môj obdiv k šoférovi autobusu stúpol. Vystupujeme v centre, ubytujeme sa na hosteli a vyrážame na prieskum. Zaskočí nás výšková choroba - ICA bola na nule pri oceáne, Cusco je približne 2500 mnm. Točí sa nám hlava, po pár krokoch sme udýchaní ako po šprinte.

Cusco je krásne. Pestrofarebné a krikľavé. Za koloniálnou architektúrou sa na horizonte všade rozprestierajú zelené hory. Každú chvíľku je tu iné počasie. Prší aj tri krát denne a vždy sa vyčasí do tropického tepla. Ulice sú plné tetušiek s ovocím a mixérom, ktoré na počkanie urobia najlepší džús na svete. Po túlaní sa v uličkách, návštevách kostolov a múzea čokolády mierime na trhovisko. Najprv nakúpime koku. Všetci ju odporúčajú na výškovú chorobu. Vyzerá ako bobkový list. Po 15 minútach žutia, bolesť hlavy ustupuje. Koka je tu normálna, asi ako u nás zelený čaj. Dá sa kúpiť v obchode, v každej reštaurácii je v menu kokový čaj.

Obedujeme s miestnymi. Na trhu. Sedíme namačkaní na lavici medzi ostatnými ľuďmi. Matej sa zarozpráva s jedným argentínčanom, mne robia spoločnosť usmievavé deti a tučná babička. Perfektný obed za cca 0,9 centov. V reštaurácii pre turistu samozrejme od 5 eur. Po obede prišiel čas na ďalší džús. Už som spomínala, že ovocie tu chutí úplne inak. Kombinácia pomaranč z banánom je návyková. Za chvíľu sme tu žili iba na džúsoch. Človek má dosť energie na pol dňa. Pol litra takéhoto čerstvo vyšťaveného džúsu stojí pre turistu 1euro. Na konci pobytu bol Matej o 8 kíl ľahší.

Začíname zisťovať, ako je s cestou na Machu Picchu. Výlet tam sa vám pokúša na ulici predať každý. My chceme ale niečo viac, ako predraženú cestu vlakom priamo do Aguas Calientes (dedinky pod Machu Picchu) Vstupné na Machu Picchu sa kupujú priamo na oficiálnej predajni ministerstva, odporúčam pár dní vopred - počet návštevníkov na deň má svoj limit, po ňom sa už v daný deň hore nedostanete. Po návšteve turistických informácií sme mali pred sebou tri možnosti. Prvá, zaplatiť si jednosmerný lístok na vlak za 80eur na osobu. (príliš drahé, príliš nudné, príliš veľa tučných amerických dôchodcov ) Druhá bola kúpiť si za 250eur /osoba dvojdňový jungle trip. To zahŕňalo treking so sprievodcom cez džungľu, spanie v stanoch, rafting a kúpanie v termálnych prameňoch. Znelo to oveľa lepšie, zdalo sa nám to ale drahé v porovnaní z cenami v tejto krajine. Tretia možnosť bola ísť ako by si bol miestny Peruánec. Na stanici zobrať minibus do dedinky Santa Maria, potom prestúpiť na taxi do dedinky Santa Tereza a odtiaľ pešo dve hoďky popri železničke. Celková cena 10eur na osobu. Bolo rozhodnuté. Zajtra ideme.

Na hosteli stretávame plno cestovateľov. Jedni idú zo severu na juh ako my, viacerí však začali v Bolívii a pokračujú na sever. Vymieňame si zážitky a dozvedáme sa plno zaujímavostí. S veľmi sympatickými Holanďanmi popíjame. Hovoria, že ony sa vykašľali na Machu Picchu drahé a plné turistov a išli na inú z ďalších asi 20tich inkských pamiatok. Tu si na jednej terase rozložili stan a ráno mali celú tú nádheru iba pre seba. Matej sa pre to hneď nadchol, mňa však môj sen o Machu Picchu neopúšťa. Plány nakoniec nemeníme, ako bonus sa dozvedáme, že 15 min pešo od dedinky santa Tereza sú termálne pramene Cocalmayo, kde sa za 0,5 centov môžeme kúpať celý deň. :)

Ako dopadla naša cesta na Machu Picchu a že sa nám podarilo stratiť v nočnej džungli napíšem v ďalšom blogu.