Spomienky na Južnú Ameriku - 3 - rally na púštnych dunách

Išlo o našu prvú cestu autobusom v rámci Peru. Keďže do plánovaného Cusca to bolo z Limy 16 hodín, na začiatok sme sa zastavili v meste ICA. 4 hodiny cesty, akurát na aklimatizáciu. Spoločnosť Cruz de Sur má nové pohodlné autobusy, človek tu dostane okrem pitia aj snack alebo večeru. Sluchátka a vlastný monitor sú samozrejmosť. Pobyt vnútri vozidla je svet v svete, keď sa človek pozrie z okna, neverí. Ten rozdiel je diametrálny. Čo sa týka bezpečnosti. Pred vstupom do autobusu sme prešli kontrolou ako na letisku, potom nás ešte skontroloval sprievodca a na začiatku jazdy išiel chlapík s kamerou, kde snímal číslo sedadla a potom tvár cestujúceho. Všetkých rad radom.

Prvé dojmy z ICI boli strašné. Bolo síce jedenásť hodín večer, za oknom autobusy však samý greyfield, prašné udupané cesty, plechové búdy, odpadky, bordel. OK, tak toto je okraj mesta, keď prídeme do centra na stanicu bude to lepšie. Nebolo. Zastali sme uprostred nejakých chájd. Fajn, stanica teda nie je v centre. Vzali sme si taxi k hostelu, ani tam to však nebolo lepšie. Na hosteli nás napriek dohode nikto nečakal, 15 minút sme v noci búchali na zamknuté dvere. Potom nám otvorilo sotva 10 ročné chlapča a ubytovalo nás. Ráno bude rozumnejšie hodnotiť situáciu.

Po pietnych raňajkách (tvrdý chlieb a voda) sme vyšli na strešnú terasu, pozrieť sa kde to vlastne sme. Pohľad to bol celkom pekný. ICA je hneď vedľa púšte, robí to zaujímavú panorámu.

Podľa mapy malo byť centrum 15min chôdze. Tam to už musí byť pekné! Blbosť. Celou cestou ma neopúšťalo isté napätie. Sklady, búdy, múry, smeti. Supermarket medzi búdami. Centrum tvorilo jedno námestie, kde sa nachádzalo všetkých 5 pamiatok zakreslených na mape - stena z bývalého kostola, fragment chrámu, kostolík, socha. Všetci komu sme sa prihovorili, ma varovali nech si dávam pozor na foťák. Mala som ho na krku. Zaujímavosti sme teda prešli za pol hodiny a dali si výdatné perfektné raňajky vedľa smetiska.

Na každom rohu tu predávajú nápoj z čienej kukurice - Chicha moradu.

Do mesta ICA sa chodí najmä kvôli prírodnej oáze Huacachina. Keďže bolo 10:00 ráno a my sme tu už nemalo čo robiť, chytili sme TUK TUK a odviezli sa tam. Bolo to nádherné. Za 15minút sme sa ocitli obkolesený púštnymi dunami. Oáza s farebnými palmami a kaviarničkami vyzerala veľmi lákavo. Hneď sa nám snažili predať jazdu a "surfovanie" po dunách.

Matej tu za plotom objavil ľudí relaxujúcich v zavesených sieťach. Ako sa tam dostať? Obišli sme celú oázu a z druhej strany prišli k hostelu Bananas ponúkajúcemu ubytovanie priamo pri oáze plus aj všetky púštne atrakcie. Mali ešte jednu izbu voľnú a o štvrtej sa vyráža do púšte. Paráda. Utekali sme na náš hostel, odubytovali sa (stihli sme to do 12:00 čo bol check out) napchali nás dvoch aj všetky naše veci do TUK TUKu a hurá na duny. Čakali nás takéto dve autíčka.

Na dunách to bol úžasný zážitok. Žalúdok v hrdle, oči vypúlené a kričali sme koľko sme vládali. Šofér mal 16 rokov a chcel sa predviesť pred peknou španielkou sediacou vpredu. Aspoň bola sranda. Potom nám dali "sandboard" . Pripadalo mi to, ako keď mi ocko rozprával, že ako malý si kvapkal vosk zo sviečky na dosky zo suda, potom to žehlil a mal lyže. Stáť sa na tom veľmi nedalo (Matej nadšený freeride-ista sa vysypal ako vrece zemiakov), ale super sa na tom šmýkalo. Na bruchu. Z jednej duny na druhú. Mám aj video. Možno to tu zavesím.

Plný zážitkov sme sa vrátili na hostel. Spoznali sme tu super ľudí, s austrálskym párom sme predebatovali celý večer. Ráno kontinentálne raňajky a chill pri bazéne. Poobede náš čakal autobus a 12 hodinová cesta cez Andy do Cusca.

Viac v ďalšom blogu - Cusco