10.12.2018 19:43

Som za .....................

"Som za svet vedy a výskumu"

Nenájde sa doba v histórií ľudstva, teda v tej čo poznáme, ktorá by bola taká rýchla, dynamická. Kde skoro každý deň nás ohúri nový objav v astronómií, chémií, fyzike, mechanike, zemepise atď. Každý deň vzniká nová technológia, zavádza sa nový pracovný proces. Objavíme nové súvislosti, zákonitosti. Máme zrazu nádej, že sa náš svet zbaví otrockej práce na ktorej je závislá väčšina obyvateľstva. Myslím tím akúkoľvek prácu, ktorá je potrebná na uživenie sa a nie je to tá čo nás baví, prináša radosť. Každý z nás je iný, každý robí niečo iné. Som však presvedčený, že každý z nás má aj svoje poslanie, akési predurčenie. Niekto rád kope v zemi, iný zvára, ďalší dobre spieva, varí dosaďme si čokoľvek z ľudských činností. Aká by to bola nádhera, povedzte, keby si každý z nás mohol vybrať a robil by to čo ho baví.

Chápem, sme na ceste, ceste ľudstva, ktorá ešte nedospela k tomuto bodu. Žijeme napríklad vo svete veľkých rozdielov, nemám na mysli len tie materiálne. Dochádza k nerovnomernému vývoju spoločnosti. A tak môžeme na tej istej planéte vidieť svet úžasných technológií, na druhej strane, svet ktorý ako keby bol o tristo rokov pozadu. Vzniká tu otázka čím to je? Nuž odpoveď je jednoduchá. Je to systémom správy našej spoločnosti, kde jedna skupina ľudí si uzurpuje právo rozhodovať o živote druhých bez nich. Vyčerpáva a používa prírodné zdroje, ako svoje vlastníctvo. Používa silu a žiaľbohu aj tie technológie na ochranu svojho sveta. Pritom, kde bolo napísané, povedané, že napr. ropa je toho kto sa náhodou narodil pri jej žriedle? Kedy sa Zemeguľa stala vlastníctvom niekoho? Jaj namietnete, „idealista, nepozná dejiny, žije v chimérach“. Možno. Keď som sa naučil čítať, jedným zo žánrov ktoré som si obľúbil, bol „science fiction“. V Československu tých čias našťastie bola táto literatúra dostupná, samozrejme aj vďaka 60 tym rokom 20. storočia sme mali možnosť čítať aj “západných autorov“. Ale aj domáca,ruská, poľská literatúra ponúkala vynikajúcich autorov tohto žánru. A tak som sníval a v mysli cestoval. Autori riešili budúcnosť ľudstva rôzne. Najradšej som mal však víťazstvá ľudskosti, rozumu srdca nad ťažkosťami, ktoré vesmír prinášal. Z každého, a to aj z takého diela, ktoré riešilo temné doby ľudstva, vyžarovala viera v pokrok, a ľudstvo mentálne rástlo. Autori riešili postavenie celej Zeme ako nášho domova. Lebo ním skutočne je. Pre každého z nás. Sloboda jednotlivca v jej najzákladnejšej definícií, je to za čo by sme sa mali zasadzovať.

„ Slobodný som dovtedy, kým svojím konaním nenarušujem slobodu druhého“.

Zatiaľ to veru tak nie je. Miliardy ľudí na celom svete dennodenne musia žiť neslobodný život. Nechcem teraz podrobnejšie písať o príčinách otrockej práce čínskych, afrických robotníkov pri výrobe spotrebného materiálu akéhokoľvek druhu. Nechcem písať o detskej práci. Nechcem rozoberať prácu slovenských robotníkov v automobilkách. Ani nechcem rozoberať dennodenný stres úradníkov všetkého druhu na celom svete. Chcem však vysloviť presvedčenie a vieru v ľudstvo, „verím, že to zvládneme“ a príde deň kedy každý z nás vstane k práci, ktorá pre neho nebude existenčne nutná, ale bude ju robiť preto lebo chce a má z nej radosť.

Preto som za výskum, vedu, učenie sa! Podporujme to všetci, kto inak nemôže aspoň v modlitbách, alebo kto sa nemodlí nech drží palce.