Prítomný okamih

Je to proste zvláštne. Vždy keď dočítam nejakú knihu pojednávajúcu o šťastí zisťujem, že je založená na jednoduchých pravdách. Jednou z nich je " ži tu a teraz". Či už to píše vedec, kazateľ, mysliteľ, filozof vždy vychádzajú z tohoto základného pravidla. Prečo teda sa toľko ľudí trápi minulosťou? Prečo niektorý žijú pre budúcnosť? Prečo si dnes, teraz v tejto chvíli nevieme uvedomiť kde sme, čím sme? Je to fakt zvláštne. Prinajmenšom.

Už ste niekedy skúsili vzhliadnuť od rozčítanej knihy, od rozpracovanej roboty, od filmu, vlastne od čohokoľvek čo teraz robíte? A uvedomili ste si v tej chvíli seba samého? Kde sa nachádzate, čo robíte, ako vyzerá priestor okolo vás? Ak nie, skúste to. Je to obrovská zmena. Zrazu všetko vyzerá inak. Je potrebné to urobiť úplne vedome a zapamätať si ten pocit. So presvedčený, že keby sme to robili, nebolo by možné s nami, a to myslím zo všetkými na Zemeguli manipulovať, tak ako je manipulované.

Je to tiger? Nie je to tiger?.............

Iste minulosť nám prináša poučenie, skúsenosti. Je potrebné ju študovať. Naša evolúcia je neustálym zdrojom poznania. Ja však teraz nemám na mysli štúdium histórie, archeológiu, dejepis a pod. Mám na mysli nás, ktorý pod dojmom skutkov v minulosti cítime obmedzenia teraz v prítomnosti. Akoby sme sa nemohli zmeniť, cítime často krát výčitky, hanbu, alebo naopak "dobre už bolo". Ako by nás naša minulosť diskvalifikovala pre prítomnosť. Prečo? Ak som niečo dobré urobil včera nemôžem dnes? A naopak, ak som v minulosti urobil niečo na čo nie som hrdý, je potrebné sa poučiť. No nehanbiť sa za to. Sme ľudia a sme omylný. Hej, namietnete, ale spoločnosť neodpúšťa. Áno, veľakrát nie! Nie je to však práve preto, že nevie odpustiť sebe? Že ostatní tiež nevedia zabudnúť, alebo aspoň priznať svoje chyby? A tak ich neodpustia ani nám. My si však môžeme! Dnes sme inde a sme iný.

A budúcnosť? Fakt si myslíme, že bez prítomných činov máme budúcnosť? Tvoríme je práve teraz. Je dobré mať ciele. Je dobré snívať. Apropo snívať, to by sme mali. Len vtedy vieme kam chceme ísť. Dnes, práve dnes vieme, že naša matka Zem je ohrozená, čo robíme preto aby nebola? Aká bude naša budúcnosť? Nechávať naše prítomné činy na potom, lebo potom budú podmienky, je krátkozraké. Dnes, teraz tvoríme budúcnosť. A je len na nás aká bude. Cez omyly minulosti, poučením a činmi dneška vytvoríme budúcnosť. Verím, že bude krásna, zvíťazí rozum, cit. Verím, že nezopakujeme chyby minulosti. Je to na nás.

Zamyslime sa!!!!

Viac o týcho témach nájdete aj na stránkach zamyslime.eu

facebook zamyslimesa

instagram zamyslimesa