Spomienky na Južnú Ameriku - 2 - od surfovania po pečené morské prasiatko

Lima je hlavné mesto Peru. Ak by som si mala predstaviť život v Južnej Amerike, tak v Lime by to šlo. Celoročné stabilné slnečné počasie, teplota okolo 30 °C, oceán, služby, anglicky hovoriaci ľudia...áno, tu by sa to naozaj dalo.

Keď sme okoliu vraveli, že sa chystáme do Peru a Bolíviie, nemali sme predstavu do čoho ideme. Ja som Peru považovala za normálnu vyspelú krajinu (minimálne turizmom). Veľmi som sa mýlila. Ľudia tu sú síce veľmi milí a usmievaví, sú však strašne leniví. Význam slova kvalita tu nikto nepozná. Marketing je postavený na čo najhlasnejšom vykrikovaní, ulice sú plné odpadkov a každému je to srdečne jedno...:) Napriek tomu je Lima svetlá výnimka. Tak, ako je Paríž úplne iná ako zvyšok Francúzska, tak aj Lima nemá zo zvyškom Peru veľa spoločného.

Ubytovali sme sa v štvrti Miraflores, hneď vedľa pobrežia. Miraflores je plná parkov, exotických kvetín a krásnych verejných priestorov. Takýchto "lepších" štvrtí je tu viac.

Poznáte ten pocit, keď sa ráno zobudíte na novom mieste a chvíľu neviete kde ste? Po takomto prebudení ma prepadla otázka, či už nie sme na takúto expedíciu príliš starí a pohodlní. Po prvom dni ma to našťastie prešlo. Ako prvé sme z hostela zamierili do blízkeho obchodu kúpiť si raňajky a spoznať miestne špeciality - najmä ovocie. Paráda. Teraz už naozaj chápem že banány môžu chutiť inak. Sú oveľa sladšie a kyslejšie zároveň. Chuť je výraznejšia a plnšia. Všetko je tu pestrofarebné a krikľavé. Európa mi príde taká mierna, pastelová.

Po bohatých exotických raňajkách sme sa prešli po pobreží, dohodli si na ďalší deň hodinu surfovania a zobrali taxi do centra. Jazdia tu všeobecne na starých autách, ale taxíky sú úplný šrot. Sedeli sme v takom, čo nemal jedno zadné sedadlo, chýbal mu späťák a do kopca to ledva vytiahol :) Fakt som mala pocit, že zapečie spojku :) Taxikár to bral s humorom, podradil jednotku a frčali sme. Pravidlá cestnej premávky tu nikto nedodržuje. Svetlá na semafóroch, ako aj jazdné pruhy sú orientačné. Kto má väčšie auto má prednosť.

Centrum Limy ma trošku sklamalo. Človek ho prejde za 20 minút. V každom meste tvorí srdce centra "plaza de armas" teda hlavné námestie. Vypili sme si kávu a zatúlali sa do bočných uličiek. Objavili sme miestny gastro festival, kde sme si dali obed. Našli sme tu aj špecialitu - CUY - pečené morské prasiatko. Na prvý deň v Lime sme však na to ešte nemali odvahu.

Hneď pár ulíc od pekného centra sú chudobné štvrte. Turistov na uliciach vystriedajú deti v otrhaných šatách a odpadky na ulici. Atmosféru tu vytvárajú pestrofarebné domy lemujúce okolité svahy. Videla som tu aj najväčší blšák v živote, pričom sortiment v stánkoch sa stále opakoval. Nákupy sme si nechali na posledný deň pobytu.

Po dvoch dňoch sme sa chceli dostať ďalej na juh do mesta Ica. Kúpili sme si na hosteli online lístky na autobus - veľmi odporúčam spoločnosť Cruz de Sur, jediný prišli na to, že turisti za pohodlnú cestu cez Andy radi zaplatia aj dvojnásobok. Tiež som bookla na jednu noc hostel v Ice. Plán bol jasný, ráno sa odubytujeme, pôjdeme surfovať a potom rovno na stanicu. Na stanici nám chlapík, čo zbiera batožinu do kufra autobusu povedal, že bohužiaľ nám tu našu nevezme, pretože máme lístky až na ďalší deň. Kde sa stala chyba? Časový posun 7hodín plus veľmi starý notebook (aby ho v prípade krádeže nebola taká škoda), ktorý sa automaticky neaktualizoval a stále ukazoval náš čas a zároveň aj zlý dátum :) Tak sme museli ísť na oddelenie služieb zákazníkom vysvetľovať čo sa stalo. Tam už po anglicky nikto nevedel. Naša španielčina bola veľmi biedna - začali sme sa ju učiť dva mesiace pred odletom. Môžem povedať, že som vtedy použila snáď celú slovnú zásobu čo som po španielsky vedela. Podarilo sa, pani pochopila. (veľmi nám pomohla aj aplikácia Spanish Dict) Najbližší autobus, kde boli dve voľné miesta išiel o 4 hodiny. Nevadí. Ešte ostávalo zavolať na hostel. Na otázku "do you speak english" som dostala chabé ..."momento" a pani recepčná začala zhánať. Na moje prekvapenie sa ozval príjemný hlas a plynulou angličtinou sa opýtal čo potrebujem. Tak sme presunuli rezerváciu na dnes v noci, áno majú ešte voľnú izbu, áno budú nás čakať na recepcii. Že nás nikto nečakal a ten britský anjel bol okoloidúci turista sme zistili až na mieste :)

Viac v ďalšom blogu - ICA