Jánošík na úteku: Slovensko peši za 27 dní

Cestou z letiska som sa po polnoci postavil pred pumpu na Tekovských Nemciach s fľašou Fatry a zhlboka nasával. Vôňa lesa, mokrej trávy, recidíva. Na čo sa jbm do Ázie, keď neviem čo je za rohom? Takto som sa rozhodol prejsť pešo celé Slovensko.

Zo Španielska som sa vrátil bez peňazí, ale aj bez ambície hľadať si prácu. Studňa vyschla, apetít však nie. Vždy sa dá niečo vymyslieť, stačí sa neposrať. Hneď najbližší víkend po návrate som zahral kšeft v Bystrickej Klubovni a po ňom ešte festival Heľpianske mecheche. Doobeda som tam spravil pre muzikantov prednášku o marketingu a láskavý promotér Rolo Koncz dokonca prihodil. Ešte raz - Vždy sa dá niečo vymyslieť, stačí sa neposrať.

Na Instagrame mi môj plán vydať sa na cestu hrdinov SNP komentuje nejaká Peťa zo Zvolena a chce sa pridať. Pýtam sa jej: "Odoberáš stránky Feminity, Life of Žika či Majka Spirita? Čo chceš brať - varič, alebo bongo?". Odpovedá, že len Spirita a vezme varič. Rada varí a bongo sa vraj spraví po ceste. Mne to stačí, stretneme sa na hodinu v Bystrici a potom až v buse na východ.

Sme na hranici! Ideme sami dvaja, na Peťu som mal šťastie - samostatná, nerieši, nebojí sa ničoho. Podľa itinerára máme končiť za 31 dní, ona však diktujte deadline o 2 dni skôr lebo letí s Whiskym do Gruzínska. V noci sme spali na cestičke len tak s chlebíkom, o tretej ráno nám skučalo vĺča 20 metrov za chrbtom. Nie som na to zvyknutý, cvakám zubami tak, žeby som ti nastrúhal ceruzky.

Vo Svidníku na námestí majú vedľa telefónnej búdky defibrilátor. To keby sa ti náhodou zastavilo srdce od strachu, že žiješ fakt vo Svidníku.

Za Vyšnými Kapušanmi proti sebe stoja na poli tanky. Prvý krát ma bolia nohy a ľavé rameno akoby som mal pod váhou ruksaku vykĺbené. Predstavujem si, že nosím plnú poľnú a turistické palice sa menia na samopal. Hrám sa na hrdinu SNP a neprejde ma to až do konca prechodu.

Stanujeme 10 minút pod Čiernou horou, bola už tma. Obliepame si spolu 5 prstov a dve päty, prešli sme skoro 40 km. Zabudnutú vodu nám doplnili tety na záhrade, pribalili aj pagáče, jablká a slivky. Milujem Východniarov. Už od 08:00 kvitujem aj Petin nápad zobrať koniferku... na zdravie a dobrú noc!

Zvieratá celú noc čmuchajú okolo stanu. Baj uško znie aj malý zajac ako 200-kilový diviak. Takto prerývane som nedýchal ani pri strate panictva.

Peťa síce tvrdí, že je stan pre dve osoby, ale nie je. Celú noc grilujem - ležím pripažený ako v rakvy, potom sa prehodím na pravú ruku až dokým mi neodumrie. Potom na brucho, potom na ľavú ruku a keď mi odumrie tá, tak repete. Už len jablko do huby.

Ubolení kráčame po asfaltke, došla nám voda a do dediny je to + 7 km. Rozhodujeme sa, ako s tým vyjebabrať. Popri šťaní nahlas uvažujem nad Bohom, karmou, keď zrazu pod cestou nájdem v tráve plnú fľašu vychladenej Mitickej minerálky. Smejeme sa, že koľko dôkazov ešte treba, aby sme uverili? Hneď ako dopoviem, obďaleč vidím v tráve ďalšiu neotvorenú minerálku. Smejeme sa viac, veríme furt málo.

Pri západe slnka dopíjame koniferku a miešame instatné menu. Roztopím plastovú lyžičku, lebo soudruzi z NDR opět udělali chybu.

Po západe slnka vylieza zver, chodíme spať o 19:30 a budíme sa o 04:00. Potom sa prevaľujeme až kým svitá. Ďalšie ráno vynechávam ranné sranie a ideme na hrad Zborov. Keď sa opieram o strom a vyzliekam z bundy, spoza chrbta na mňa zahučí medveď. Zodvihnem si ruksak nad hlavu a hučím na neho späť. Utekám pred ním doprava a on predo mnou tiež doprava. Jeden na druhého robíme na striedačku "Buuu buuu!" a utekáme vedľa seba. Ja to otočím, schovávam sa obďaleč za strom, stiahnem gate a doseriem sa. Či sa dosral aj on nejdem kontrolovať, meníme trasu a ideme obchádzkou cez cigánsku osadu.

Malé cigánčence nás nahovárajú, aby sme turistické palice dali do zberu. Sklamane kráčajú ďalej nesúc veľké rúry z vedľajšej dediny.

V Bardejove je jarmok, kolotoče, aj kolotočári Ego a Kali. Mám meniny, Peťa mi kupuje palacinku a okoloidúci cigáň pivo. Chce sa zdôveriť, vraj ho zradila žena: "Videla ma s inou! Ale už je dobre, mám novú, bielu gadžovku, tej to nevadí." Ňuňu.

Mrnčím ako malý chlapec, bolia ma nožičky, odtlačíky, chrbátik, juuuj ja nešťastný zemepán. Petra nič, ukazuje mi pätu zodratú skoro až do kosti. Jej odhodlanie je také silné, že keby sa do cieľa mala dogúľať len jej hlava, je s tým OK. Whisky ju potom bude nosiť po Gruzínsku v rybárskej sieti.

Po najhoršom stúpaní na vrch Žobrák stretneme partiu Kotlebovcov opravovať drevenú útulňu s výhladňou. Ugrilujú nám klobásy, polejú tri pol decká a zalejú nás pivom. Marián na hrad, všetkých nás vraj ochráni. Klobásu nevypľúvam, aj kamarát Milan by vraj odpustil milenke, že je extrémistka, keby mala trojky kozy. #alibisti #allforplnébruchoprázdnegule

Keď zažieram únavu horalkou na lavičke v zapadnutej malej dedinke Terňa, okoloidúci mlaďas zabije: "Vitajte v New Yorku." a kráča ďalej.

S Peťou sme spolu od rána do večera a potom spolu spávame natlačení v malom stane. To by som nedal ani s Táňou Pauhofovou. Chýba mi súkromie a mením sa na podráždeného kkta. Podľa predpovede má celý deň liať, tak sa zašívame v robotníckej ubytovni v Prešove. Ráno idem po 10 rokoch do kostola. Chcem meditovať a zaujíma ma, ako to vlastne vyzerá na východe. Prvú polhodinu pán farár číta zmluvu o predaji pozemku dialničnej spoločnosti, ktorá chce stavať. Najaktívnejší členovia zboru vyzbierajú od všetkých podpisy a pán farár vďačne ohlási, že s ním jednohlasne súhlasia. Amen.

Aby som mu nekrivdil, v kázni tvrdí, že pomoc blížnemu svojmu zahŕňa aj neveriacich, iné rasy a sexuálne orientácie. Spomína akéhosi samaritána z Biblie, ktorý chcel ostať v anonymite, a presne tak máme pomáhať - bez nároku na honorár a slávu (aj tak ale väčšina darcov na záver omše nechá prečítať svoje mená a sumy verejne pred ostatnými, haha).

Prichádzame do dediny kanibala z Kysaku. Pred potravinami soskám tretie jogurtové mlieko za sebou a uvažujeme, kde postavíme stan. Prihovorí sa nám pediatrička, ktorej končí šichta, a volá nás k sebe na záhradu. Zo záhrady je nakoniec zem v obývačke a zo zeme v obývačke je nakoniec mäkká posteľ, teplá večera, domáci puding, horúca sprcha a vytlačený prehľad všetkých vodných prameňov a ubytovaní po ceste. Jej švagriná Makovica sa pridáva na pokec, skončila SNPčku pred pár týždňami a dá nám tie najlepšie rady. Ukladám si jej telefónne číslo a mám tak až do konca cesty Hot Line, ktorý mi ešte veľmi pomôže.

Z Volovských vrchov mám zimomriavky. Je to tu tak vypílené a vyžraté, že sa cítim ako v postapokalyptickom filme. Chýba tu len Jožo Ráž s brokovnicou, ktorý naháňa Číňanov na nosorožcovi.

Prichádzame na Dedinky, plávam v ľadovej vode a potom sa s Peťou rozdeľujeme a hľadáme ubytovanie každý sám. Vbehnem do prvej krčmy a starý alkoholik na bare ukecá barmanku, aby nás ubytovala nad pizzerkou. Najvác! Kupujem mu borovičku, sebe varené víno. Zdôveruje sa mi, že by Banská Bystrica mala byť hlavným mestom a pozve mňa aj Peťu na ďalšiu borovičku. Slovenská pohostinnosť pre mňa prestáva byť len fráza.

Peťa spravila najlepšie halušky, aké som kedy jedol. Napriek tomu jej ráno vravím, že od Telgártu chcem pokračovať sám. Nenamieta, neprežíva, nepýta sa, dobrá baba.

Chcel som k nej byť od prvého dňa džentlmen a dávať na ňu pozor "ako na svoju". Tak ma vychovala mama. Nakoniec mám pocit, že ma vôbec nepotrebuje. Tak ju vychovala zasa jej mama. Samota a túlanie je môj (zlo)zvyk. Prepáč Peťa, ja musím.

10 minút po odlúčení sa dostávam do debaty s farárovou ženou, ktorá ma pozve večer na pohárik. Na faru prídem po deviatej, keď všetkých ich 9 detí konečne spí. Polejú mi domácu jahodovicu vypálenú mníchmi v kláštore. Farár vraví, že je medzi farármi dosť bežný alkoholizmus. Všetci si myslia, že farár musí byť svätec, ale vraj to tak nie je. Ľudia očakávajú, farári so sebou bojujú. Tiež si vraj svoje kázne predstavoval ako intelektuálne rozpravy o viere, ale Telgárt je plný dôchodcov a cigáňov, preto musí rétoriku držať na úrovni publika. Pôsobí zmierene a vo voľných chvíľach stavia LEGO vo veľkom, čekuj. Vraví, že v nebi ťa zaskočia 3 veci: sú tam tí, ktorí podľa teba nemajú, nie sú tam tí, ktorí majú, a ako to, že si tam potom ty?

Predsa mám niečo aj po starej mame! Začínajú ma zaujímať naše kostoly. Práve naše chudobné kostoly s blikajúcimi baterkovými sviečkami a plastovými pet svietnikmi sú oveľa kúzelnejšie ako svetové katedrály. Tu cítiť ozajstnú potrebu Boha, neomračuje a neuráža ťa moc a bohatstvo cirkvi.

Tento trend sledujem už od Indie - čím pustejšia príroda, tým zdobenejšie chrámy. Slovensko bohatú výzdobu nepotrebuje, bolo nám dané všade naokolo. Meditujem v prázdnom plesnivom kostolíku uprostred hory a keď z neho vychádzam, obehne ma obrovský jeleň.

Naproti prešovskému kostolu som si kúpil knihu od autora Narnie. C. S. Lewis opísal peklo ako nekonečné mesto, kde nikto s nikým nesusedí. Všetci majú všetkého dostatok, preto nemajú potrebu prekonávať medziľudské spory. Základom spoločnosti je podľa neho nedostatok. Môžeš to rozdiskutovať najbližší piatok po fľaši, ako vždy.

Jánošíka chytili! Za 3 dni ma dobehol SNPčkársky anjel René. Cez Live sledovanie na www.cestasnp.sk si odsleduje vždy pár ľudí a random za niekým vybehne, donesie mu vychladený radler, pagáče, čokoľvek. Stretli sme sa na najlepšej útulni celého prechodu - Andrejcová. Čapujú tu domáce pivo Tetrov, za dobrovoľný príspevok ti naloží šošovicovú polievku chatár Marek a v noci ťa zohrievajú dva kocúre. Tu je raj.

Celá partia z Andrejcovej končí na Čertovici, leje, nevidno cez hmlu, niektorí majú rozbité kolená a kríže. Idem proti búrke lebo je škoda celý deň stáť. Každý mi do cesty daruje svoje proteínové tyčinky, klobásy a parenice. Pár metrov nad hmlou mi je všetkých, čo sa o toto pripravili ľúto. Alebo prd ľúto, škodoradostne sa smejem.

Vieš prečo Čechov v Tatrách zasypávajú lavíny? Lebo dnes spím na chate Ďurková ja + chatár + 28 Čechov. Slováci na hory chodia menej a len keď je pekne. Moravák mi vysvetľuje, že on musí prísť aj keď je von na hovno, čerpá si predsa dovolenku v robote a cestoval cez 200 km.

Chatár mi ukazuje, kde rastú lysohlávky. Chcem nazbierať chalanom z kapely, ale vždy keď nejakú zbadám, odniekiaľ priskočí chatár a rovno si ju hodí do úst. Večer pod oblohou objavuje nové súhvezdia.

Pri studničke je ceduľa - ZÁKAZ SRAŤ A ŠŤAŤ V OKOLÍ STUDNIČKY!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! (prepisujem len polovicu výkričníkov)

Celý večer debatujem s horolezcom Marekom. Presedlal na turistiku, keď si dolámal stavce pri páde z 8 metrov na skaly. Celý život vraj robí tvrdo - začínal v bani, teraz je kováč. Mal len 7-ročnú prestávku, keď behal po bezdomoveckých a feťáckych squatoch, pomáhal asociálom zháňať spacáky, občianske preukazy, či sociálne dávky . Jeho dcéra bola od 14 rokov nonstop na piku 7 rokov. Teraz si našla frajera pikera a spolu si odvykli. Vraj dobrý chlap lebo ju bije, že inak sa s ňou nedá.

Z Donovalov utekám na deň domov do Banskej Bystrice, mama má narodeniny a Bystrica má jarmočný burčiak. Doma v teplej sprche mám mokré voči nie len od vody. Ty toto všetko nemusíš absolvovať, za 4 minúty to teraz prejdeš so mnou.