Peter's list #1

Zdravím všetkých, ktorý si otvorili moju prvotinu. Nenazval by som ju blog je to len spísanie pár vecí, z ktorých by som sa rád vypísal...

Pred cca týždňom som sa na jednej bytovej akcií už v mierne spoločensky unavenom stave o sebe dozvedel to, čo som dlho tušil. Že na niektorých ľudí, ktorí ma stretnú po prvý raz pôsobím arogantne a odmerane. Pri tejto informácií som skoro vytriezvel.

Sám som sa za takého nepokladal, ale po čase som si uvedomil, že istá vec na tom môže byť pravdou. Nejak som nemal čas sa nad tým zamýšľať, pretože som mal veľa práce a školy v poslednej dobe.

Avšak keďže máme pólku októbra a 25 stupňov, doľahla na mňa agresívna chrípka, ktorej dôsledkom som stratil hlas. Mal som tak 1-2 dni na zamyslenie, prečo sa veci tak majú a prečo okolo seba vysielam signály odmeraného človeka... A potom som na to prišiel.

Celé detstvo som bol skôr ten tichý, pozorný, slušný, vzorový chalan, ktorý urobil, čo ste mu urobili. Potom však prišla puberta a ja som tak nejak prišiel na to, že mám radšej obdiv od chalanov ako od báb a teda, že som gay.

A tým pádom sa začalo peklo. #ŠI-KA-NA... Však prečo nie, hlavne na malom meste, kde každý pozná každého a ja som sa nechcel skrývať za niečo úplne normálne. Nechcem sa tu ľutovať, už je to za mnou.

Chcem však poukázať na súvislosť, že som možno vďaka šikane na nových ľudí taký, aký som. Nie je to, že by som si o sebe myslel, že som niečo viac, však nie som, 30 minút ráno v kúpeľni ma o tom každé ráno presviedča, nebojte sa.

Možno by sme sa mali častejšie zamyslieť nad okolnosťami, ktoré sú okolo náš, no je mi jasné, že v dnešnej turbulentnej dobe sa zastaviť je len veľký luxus, ktorý si nemôže veľa z nás dovoliť.

Tak len na záver by som asi len podotkol, že nie všetko sa tvári tak aké to je. Treba ísť viac do hĺbky veci :-)

Pekný zvyšok večera, priatelia!