Evolution 2 - Je tu nejaký heterák?!

„Inak, bol som v Bare a mám tú brigádu,“ pochválil som sa a hneď zbadal na Borysovi ten otcovský výraz,“ čo sa tak tváriš?“

„Vieš môj názor. Mohol som ti nájsť niečo na klinike, alebo si mohol začať u Vašich vo firme. Určite by to bolo lepšie ako roznášať ožranom ich lacné gorzałki,“ vždy keď sa rozčúlil, prepol sa do poľštiny.

„Také niečo tam určite nebudeme mať. Fajn, tak som sa mal upratať niekde a v živote si nevyskúšať normálnu prácu?“ vybuchol som.

„Normálnu prácu? Ja nerobím normálnu prácu? To normálne je len sa vytáčať pri bare? Na to si maturitu nepotreboval,“ povedal a ja som nemal chuť už oslavovať. Vlastne už nebolo čo.

„Tak ju pôjdem vrátiť!“ vykríkol som a zabuchol dvere na spálni...

Zvyšok dňa som bol zavretý v spálni, počúval hudbu a trucoval. Maturita asi naozaj nie je dôkazom dospelosti. Borys niekde večer odišiel a ja som šiel skôr spať, pretože som skoro vstával.

To ráno teda bolo drsné. V celom byte bolo teplo ako v pekle. Dal som si sprchu, hodil do seba vločky a všimol si Borysa v košeli spiaceho na gauči. Asi bol zas so svojimi „intelektuálmi“ na víne. Bol som tam raz a stačilo. Presne preto som nechcel ísť pracovať na kliniku, pretože to, že by som ich videl každý deň, by mi zaplatiť nedokázali.

Užíval som si prechádzku do Baru. Prvý pracovný deň. Mega.

Bar bol už otvorený, tak som vstúpil a za barom stála nejaká baba. Asi to bude tá Nikola, ktorú Roman včera spomínal.

„Ahoj, ja som Peťo, začínam tu dnes ako brigádnik,“ predstavil som sa.

„Ahoj, ja som Nika, áno, Roman mi spomínal, že prídeš. Hmmm, prišiel som skôr, máš plusové body,“ povedala Nika.

„No myslím, že po dnešnom dni budem v hlbokom mínuse,“ priznal som sa, lebo doma som rozbil aj čajovú sadu pozostávajúcu z dvoch šálok a čajníka.

Nika sa zasmiala:“ Tak to asi skoro zatvoríme. Predpokladám, že si asi gay, však?“ tak teda takúto priamosť som nečakal.

„Máš v sebe gay radar?“ spýtal som sa zaskočený.

„Nie, mám pri sebe Romana. Už si tretí. Roman si vyberá brigádnikov podľa fotiek v CVčku. Má úchylku na mladých chalanov, až ma to uráža, že si ma asi vybral len preto, že možno vyzerám ako chalan. Ale aspoň ako mladý chalan,“ posťažovala sa Nika.

Vôbec nevyzerala ako chalan. Bola vysoká, dlhonohá baba v kraťasoch alá Paľko Habera, ale mne sa na nej páčili. Mňa by rezali na guľkách...

„Takže Roman je gay?“ spýtal som sa s nádejou v hlase.

„Je Bi, má manželku a syna. Ale vedia to tu o ňom všetci. Žil v zahraničí pár rokov, tam niekoho mal, no po rozchode sa vrátil tu k „rodine“,“ vysvetlila mi situáciu Nika.

„Je tu ešte nejaký heterák?“ spýtal som sa nahlas, čo Niku znova rozosmialo.

„Obávam sa, že zo Žiliny sa stáva nové San Francisco,“ zhodli sme sa.

„Prečo potom neotvoril gay klub? Však je tu len Shanghai vo Vrútkach...,“ povzdychol som si. Naozaj niečo konkurencieschopné by neuškodilo miestnej komunite.

„Asi preto, že je BI a na hetero a gay friendly klube sa dá viac zarobiť,“ odpovedala na moju úvahu Nika.

„Asi hej,“ uvedomil som si. Najmä keď som si spomenul na ľudí, ktorí chodili do Vrútok a hodinu sedeli pri džúse. Bez vodky...

Nika vyzerala byť fajn. V niečom mi pripomínala Miu, keď sme boli ešte deti. No nevedel som v čom konkrétne.

Bar sa otvoril pre verejnosť a začiatok bol ešte celkom kľudný. Do dvanástej som nič nerozbil, pamätal si objednávky a snažil sa byť milý. No už počas pár prvých hodín som si uvedomil, že budem vždy k obsluhe milý, pretože sa človek naozaj nadrel.

Poobede prišiel Roman, na ktorého som sa pozeral už úplne inak. Ako na bisexuálnu dostupnú obeť a nie ako na zakázané ovocie. Mohol za to asi ten abstinenčný maratón, ktorý sme práve s Borysom absolvovali .

Podvečer, keď som mal stále bilanciu rozbitých pohárov na nule, si nás k baru zavolal Roman.

„Takže, tu je rozpis služieb. Nika, vybavil som ešte jednu babu na plný úväzok, takže budeme fungovať po zaškolení na krátky dlhý týždeň, jop? A Peťo, ak by ti to nevadilo, mohol by som chodiť na podvečer na také 4-5 hodín na výpomoc, keď je tu najviac ľudí. Také 4 dni v týždni, najmä piatok, sobota. V pohode?“ spýtal sa a ja som sa snažil tváriť, že všetko chápem.

„Jasné, budem tu, keď budete potrebovať,“ prikývol som.

„Super. Tak stačí, keď prídeš zajtra a potom až budúci týždeň. Nika sa bude asi viac venovať tej novej babe. Ona robila v Taliansku čašníčku a teraz prišla domov. Takže veľa roboty tam nebude. Idem ešte do firmy a prídem zajtra. Majte sa,“ dopovedal a odišiel.

„Škoda, tešila som sa, že ťa budem zneužívať viac,“ priznala sa Nika.

„Tak budem chodiť zadarmo, len aby si sa odreagovala a nahučala na niekoho,“ ponúkol som sa.

„Výborne, to môže byť,“ zasmiala sa Nika a šli sme znova do práce.

Večer som cítil na nohách asi každý sval a môj úsmev šiel rapídne dole. Dnes to šlo, podľa Nikiných slov boli najväčšie „čísla“ doma. Pýtal som sa jej, akú firmu Roman myslel, na čo si zaťukala na čelo, či som si naozaj myslel, že takýto malý bar ho uživí a prezradila mi, že hlavnou Romanovou prácou je stavebná firma.

Podvečer nebolo plno, predsa len sa začali prázdniny a aj mesto bolo malé. A do Baru chodili väčšinou Romanovi známi a mal som podozrenie, že Bar musí byť v mínuse, pretože možnosť dovoliť si pauzy v piatok večer bol sen.

„Kľudne môžeš ísť, však si tu už 8 hodín. Zajtra stačí, keď prídeš na takú piatu a budeme do záverečnej spolu. Nedele sú plné, aj keď u nás je plné už pri 10 ľuďoch,“ priznala Nika.

„Dobre, idem, zajtra prídem. Ďakujem za prvý deň, bolo to fajn,“ poďakoval som sa a tešil sa už na zajtra.

„Myslím, že Roman si vybral dobre,“ povedala Nika, čo ma nesmierne potešilo. Možno už ani doma nič nerozbijem, pomyslel som si.

Prišiel som domov celý dolámaný. Borys nebol doma, napísal mi len, že ide von s Milošom (jeho kolega, celkom sa dá, no je tučný a škaredý) a že príde večer s večerou pre nás oboch. Aspoň nemusím nič variť, pomyslel som si.

Borys prišiel hneď po mojej sprche. Videl som na ňom, že nie je vo svojej koži, ani ja som nebol. V poslednom čase sme sa hádali čoraz viac a kvôli blbostiam. Často som spomínal na naše prvé stretnutia, na čas, keď sme videli len to krásne a to, čo nám na druhom vadilo sme prehliadali. Teraz sa to prehliadať nedalo.

„Ako bolo s Matúšom?“ spýtal som sa, keď si ku mne sadol na gauč.

„Fajn, mám ťa pozdravovať. Majú nejaké problémy s Janou doma, tak sme sa porozprávali. Ako bolo v novej práci?“ opýtal sa a mňa to prekvapilo.

„Výborne, nič som nerozbil, kolegyňa bola spokojná a mám prísť aj zajtra na pár hodín večer,“ odpovedal som a snažil som sa znieť pozitívne.

„Ja som vedel, že si šikovný. Ani ešte nevedia, čo majú,“ povedal a usmial sa.

„Včera si tak neznel,“ začal som s výčitkami.

„Ja som nikdy nepovedal, že nie si šikovný. Mám proti tomu svoje výhrady, no pochopil som, že keď ti budem brániť, ničomu to nepomôže. Okúsiš to a mám dosť času na to vypracovať sa ešte. Ja len nechcem, aby sme sa hádali,“ povedal a pritúlil sa. Znova to bol môj Borys.

„Ani ja zlato. Ale keď my sme obe veľké drama queen,“ usmial som sa.

„To máš pravdu. A mal by si dostať aj odmenu za prvý úspešný deň v práci,“ navrhol a začal ma bozkávať. Síce ma boleli nohy, no dal som sa hneď na štyri a z hrátok v sprche som bol ešte stále otvorený. Pri pohľade na jeho poľské kladivo na čarodejnice som toho veľa ani nepotreboval. Hlavne po tej prestávke...

Po klátení sme si dali spolu víno a pozerali film. Namotal som sa na poľské filmy, v ktorých hralo rovnako ako v tých slovenských neustále 5 hercov dokopy, no ten jazyk bol smiešny a Borys mi prekladal, keď som nerozumel. No po tom ako pri hľadaní hlavnej hrdinky hlavný hrdina zabil „Muszę poszukać Anku“ som musel ísť spať. My sme sa už našukali pre dnešok až až.

Ráno som cítil bolesť nôh už úplne všade. Dnešok bude zaujímavý, pomyslel som si. Po sprche sa už zobudil aj Borys. Asi ho zobudilo moje spievanie.

„Dobré ránko, ako si sa vyspal?“ spýtal som sa s úsmevom na perách. On mi ten úsmev neopätoval. Nechápal som, však spievam krásne.

„Dobre, dnes ideš do práce?“ spýtal sa.

„Áno, mám tam byť na piatu, prídeš?“ spýtal som sa s nádejou v hlase.

„Nie, na večer už niečo mám,“ odpovedal a ja som vedel, že to „niečo“ musí ešte vymyslieť.

„Dobre,“ odpovedal som už bež akejkoľvek emócie v hlase.

Doobeda sme každý robili niečo na notebookoch, poobede som skočil s Luckou na kávu, pretože bola zvedavá ako bolo prvý deň v práci.

„To ho prejde, neboj. Len je teraz naštvaný, že si sa nezariadil tak ako on chcel. To je mužská ješitnosť,“ povedala Lucka po tom ako som jej opísal Borysovu reakciu na môj príchod z Baru.

„Myslel som, že Poliaci sú iní. Ale tu sa to bije ešte s jeho gay povahou. Musíme byť totiž dokonalý pár. Veď sme aj boli, všetci sa z nás tešili a ja som doma hltal jedno víno za druhým, lebo von je úžasný a dokonalý, doma skoro nie je alebo pracuje doma. Ale včera sme mali sex, takže sme na tom asi na chvíľu zas dobre,“ posťažoval som sa.

„No je pravda, že pracuje asi trochu moc. To ja som teraz single, nikoho doma nečakám, no horšie je, že nikto nečaká mňa, keď mám deň pod psa. Ale za tie chlapské nálady mi to nestojí. A hlavne, trpíš mu všetko možné a on ťa potom vymení za čaju z Instagramu,“ posťažovala sa zas Lucka.

Jej posledný a čerstvý rozchod bol kvôli tomu, že jej frajer lajkoval jednu babu až tak, že z toho bude o deväť mesiacov Instababy. Chvalabohu, nám buznám sa toto stať nemôže. Ja by som lajkoval, až by som plakal.

„Prišla by som večer ťa pozrieť, ak môžeš prijímať návštevy, samozrejme,“ ponúkla sa Lucia.

„Jasné, však to je bar pre 15tich ľudí, budem rád ak tam niekto vôbec bude. Majiteľ to má skôr ako zábavu, podniká niekde v stavebníctve. Takže mu tam chodia známi a ako som si všimol, tak aj veľa buzerantov,“ uznal som.

„Počkaj, to je ďalšia homokláda?“ spýtala sa s údivom.

„Ako sa to vezme... On je ževraj bi, má dokonca manželku, teda asi bývalú, a syna. Taká tradičná rodina,“ pousmial som sa.

„Bože, že ty všade, kde prídeš musia byť buzeranti,“ rehotala sa Lucka.

„To som rovno mohol zostať robiť v Shanghaji s tými cigánkami,“ povedal som a hneď som to aj odvolal, pretože to bol pomaly najväčší pajzel. Teraz by sa už Rišo ani sťahovať nemusel...

Po vypití kávy sme sa rozlúčili a ja som sa ešte bol prejsť mestom. Na rôznych miestach som spomínal na to ako sme na ne chodili s Borysom predtým ako sme si zovšedneli. To by sa nám s Paľom nestalo, tie rozchody a schody boli na niečo dobré. S Borysom sme si rozumeli, až sme si prestali rozumieť. Ale ako sa hovorí, nádej umiera posledná.

Prišiel som do Baru skôr. Bol skoro prázdny, no jedna vec ma zarazila. Vonku sedel Roman s nejakými známymi a Niku som nikde nevidel.

„Ahoj, kľudne choď dnu, prídem o chvíľu,“ povedal Roman, keď ma uvidel. Už som sa tešil, že ma predstaví ako najúžasnejšieho čašníka a možno sa niekde nájde aj nejaký konfety.

Sadol som si na bar a sám zaplatil a otvoril kolu. Ešte som si nechal aj díško :D

„Ahoj, Nika dnes nemohla a zajtra školí tú novú babu, tak som tu za ňu. Asi má krámy,“ povedal akoby sa ho to ani netýkalo. Aj jeho žena má krámy.

„Blbé. Dnes to nie je plné,“ uznal som, keď som sa pozrel po okolí.

„Nie, chcel som ti volať, že nemusíš prísť, no zakecal som sa a už si tu bol. Však, keď príde niekto nový, tak sa mu venuj,“ povedal akoby sme boli niekde v bordeli. Jasné, aj s happyendom.

„Jasné,“ odpovedal som. Bez toho happyandu.

Noví ľudia prišli za celých 5 hodín len štyria. Takže som bol stále na bare, chatoval a opakoval si, čo mi hovorila Nika včera. Nechápal som, že včera tu bolo viac ľudí ako dnes. Ale bolo to asi tým, že bola nedeľa. Ak to bude takto pokračovať, mám peniaze skoro zadarmo. Ale nenaučím sa nič. Iba ako zabiť čas.

Keď odišli aj posledný hostia ostal som v Bare s Romanom sám.

„Kľudne bež, určite niečo máš,“ povedal a usmial sa.

„Ja? Vôbec. Frajer už bude asi spať, alebo nebude doma. A mne sa domov moc nechce,“ odpovedal som.

„Tak mi pomôž s uzávierkou. Vysvetlím ako to robiť,“ povedal a šli sme na to.

Po uzávierke kasy prišiel za mnou s pivom. Prekvapilo ma, že aj on má jedno v ruke, ale bolo nealko.

„Ani sme si nepripili od tvojho príchodu,“ povedal a podal mi flašu.

„Tak neprišiel som tu piť, ale niečo sa naučiť,“ odfrkol som,“ prepáč, nemyslel som to tak.“

„V pohode. Ale teraz si už môžeme dať. Teda, aj keď ja len nealko, lebo som tu autom,“ povedal a odpil si,“ takže ty máš frajera?“

„Áno, sme spolu skoro tri roky. Ty máš niekoho?“ spýtal som sa.

„Okrem manželky, ktorú ti určite Nika spomenula, nie. No mám veľa známych, tak chvalabohu nie som skoro nikdy sám. Skôr si užívam tieto chvíle, keď zatvorím bar a som tu sám v tichu,“ povedal a zapozeral sa na stenu.

„Ja som zas rád, keď vypadnem z domu. Máme asi nejakú krízu. Boli sme až tak dokonalí, že to začalo byť nedokonalé. A obaja utekáme z domu, keď sa dá,“ cudzím chlapom by som toto hovoriť nemal.

„Ja som to mal tak s manželkou, keď som vedel, že ma berú aj chalani. Ale s tým ťa nechcem zdržiavať,“ povedal a odpil si zvyšok fľaše.

„Nie, kľudne, znie to zaujímavo. A prinesiem ďalšie dve fľaše,“ ponúkol som sa.

„Dones dve alká. Dnes tu budem spať,“ povedal a ja som sa na ten príbeh tešil...