Jánošík na úteku: 34. Juh Španielska za 2 týždne
Potom ako som sa rozišiel s Nele pri raňajkách, ona odlieta domov. Mne môj domov prilieta v podobe spolubývajúcej Viky a kamoša Mira, ktorých som dal dokopy. Tak si to nahováram. V skutočnosti som len chcel, aby si dobre vrzli a netušil som, že si padnú ako dve kocky lega. Sú ňuňu. S nimi prichádza aj ďalší pár z východu Dea a Peťo, to aby som bol doslova 5. koleso na voze.
Voz prenajímame Volkswagen Polo, apeloval som na veľký batožinový priestor. Keď ma naberajú vo Valencii, aj tak všetci so založenými rukami odfukujeme nad mojou gitarou, reprákom v kufri, ruksakom, mikrofónovým stojanom a taškou s jedlom. Tlačím im všetko popod nohy, nad nohy a medzi nohy, len stojan som sa rozhodol zabudnúť na ulici. Prichádzam na to neskôr v Granade, keď si vybavím hranie na námestí, postavím sa pred reštaurácie, vytiahnem gitaru, naladím sa, slnko romanticky zapadá, a vtedy “Jaaaaaj ahaaa!”. Všetko balím a definitívne licitujem - prísť s gitarou kvôli zárobku sa neoplatilo. Skúsil som, nehnevám sa.
Jediný si v Decathlone nekupujem stan ani karimatku, som punkáč. Ráno som punkáč + 20 štípancov od komára + huba plná múch. Mučíme sa na vlastných chybách.
Namiesto rannej meditácie sa snažím zniesť zo sveta čo najviac hmyzu a nadávam ako pohan. Zvyšok dňa nadávajú ako pohan všetci, lebo taká je slovenčina. Rozhodli sme sa za každú nadávku urobiť 10 drepov. Miro bude mať fantastické nohy, za prvý deň 210. Viky si to odkladá na neskôr lebo to už bude problém Viky v budúcnosti a to je niekto úplne iný. Začali sme koktať, hmmkať a zajakávať sa. To lebo nám chýba druhá polovica obvyklej slovnej zásoby.
Program lepíme po ceste, vygooglil som útesy s jaskyňou a kempom odtrhnuté od civilizácie. V medzipriestore sú len kilometre obrovských skleníkov s paradajkami. Dea sa teší, vraj by si kečupom aj umývala zuby. Tašku s alkoholom dám postrážiť krabom do mora a nájdeme skvelý útes na skákanie do vody. Má to aj 12 metrov, tie tri sekundy vo vzduchu mám najčistejšiu hlavu a najnehybnejšie srdce na svete. Aj po 5 skokoch sa bojím, pozri ako nesmelo sa k okraju blížim prstíkmi haha.
O niečo ďalej z menšieho útesu skáče francúzsky chlapec a vždy vykríkne posledné slová pred potenciálnou smrťou “Je t'aime mama! (= Ľúbim ťa mami!)”... Mama na brehu ťuká do mobilu, ňuňu. V noci nás prichádza upozorniť iný kempujúci, že porušujeme nočný kľud, ale zrovna v tom krátkom momente mu Viky nagrcia pod nohy, tak nepotrebuje viac počuť a odíde.
Ráno hľadáme jaskyňu. Nedá sa tam dostať pešo a na prenájom lode sme skúpi. Plávame popri útesoch skoro 1 km a veľké vlny mi pohnú črievkom. Idem prvý, takže Viky a Miro ďalej plávajú cez prekážky. Kričím im, že “Tadiaľto nie!”, ale Miro to vezme vážne až keď sa o neho skoro šuchne moja plávajúca bio raw wow bója. Sranie v mori je obyčajný vandalizmus, ale skús to raz a nie je cesty späť.
Doplávame do jaskyne, sme tam sami traja, cítime sa výnimočne, odvážne. Pofotíme nahotinky, aby na nás už nikto nikdy nemohol byť hrdí, a plávame nazad s hodinovým meškaním. Peťo s Deou penia v aute, asi nestihneme vstup do Alhambry.
Stihli sme! Rozpamätávam sa, že som v Alhambre bol už s rodičmi a dokonca mám rovnakú fotku ako sedím znudene v klobúku na tej istej stoličke. Vraj-najkrajšia pamiatka na juhu Španielska ma proste neohuruje. Je tu plno turistov zavadzajúcich so selfie tyčami, špinavé jazierka a zle ošmykaný trávnik, a krovy. Oproti tým, čo máme okolo domu, môžu handry fajčiť.
Historické centrum Granady je plné arabských vôní. Vplyv moslimov sa tu primiešava aj do jedálnych lístkov a dlaždíc. Má to brutálne čaro. Cestou z lokálneho pajzlu, kde sme sa chceli vmiesiť medzi domácich a zjesť čosi nasiaknuté olejom, sa pýtam černochov na hašiš. Zavedú ma do bežného obchodu so suvenírmi. Majiteľ ma postaví do dverí pred zrkadlo, kde si mám skúšať slnečné okuliare a dávať pozor na svedkov. Vytiahne zospodu prádelný kôš natlačený po vrch drogami a ponúka mi “Pure Marocco my friend, smell it!”. Nedohodneme sa však na cene.
Na hosteli moja partia odpadáva, ja sa na terase zoznamujem s Indom, ktorý robí v Californii asistenta porno réžie. Do debaty vstupuje Holanďanka, ktorá ho “samozrejme neodsudzuje, každý má právo robiť si čo chce”, ale totálne ho odsúdi. Milujem tento typ ľudí. Keď odíde, chalan mi odpovedá na kopu otázok. Profi produkcie majú podpísané zmluvy, pretože si to herci často v priebehu natáčania (horúci vosk, dve dildá do riti, škripec a elektrika na bradavky) rozmyslia a produkciu to stojí strašné lóve. Je to vraj ako v čomkoľvek inom - profesionála rozoznáš tak, že sa na začiatku veľa pýta.
Ďalej fičíme na rebríkovú túru do El Chorro - Caminito del Rey. Vstupy sú vypredané, tak kempujeme čo najbližšie a úplnou náhodou sa tak dostávame na najkrajšie miesto tripu. Tyrkysové jazero, pokoj, západ slnka, kačičky, psíky. Na záver ležíme na móle pod hviezdnou oblohou.
Keď kvákajú Španielky na telefóne, znie to ako útočiaca kobra: “Si si si si si si siii!”
Gibraltarské makaky sú zvyknuté na turistov, jeden drobec na mňa vyskočil, sadol mi na rameno a prelustroval hlavu, či v nej nenájde jedlo.
Dieťa dalo opičej maminke s dvomi malými zavesenými na ceckoch čokoládu. V tom na scénu prichádza jej pán manžel, vytrhne jej ju z rúk, celú zožerie a papierik odhodí na zem. Opičia mamina papier zdvihne a zvyšok aspoň vylíže s deťmi. Som presvedčený, že ľudia sú z opíc.
Na hosteli pracuje krásna Maďarka, ktorá je však vyvarená z Mira. Robím si z neho srandu lebo závidím a Viky sa s ním poháda aj keď za nič nemôže. Neskôr sa hnevá na mňa, citujem: "Dojebal si mi dovolenku za 3 dni a chcem ísť domov.”. Bál som sa, že s nikým nevydržím dlhšie cestovať, a pritom to oni nevydržia so mnou. Ďalší deň sme OK, len bola prchká a ja sprostý. Na zdravie! Ňuňu.
Kamoš nám poradil ísť do surferskeho raja na samotnom juhu Španielska - Tarifa. Piesok na pláži je tu taký biely a sypký, žeby ho Petržalčania fúkali.
Chceli sme tu ostať 2 dni, ale more je studené, plné rias a fúka strašný vietor. Citujem Mira: “Neostanem tu ani piču 2 dni!”. Prespíme na divoko vedľa kráv a ďalší deň ideme do Sevilly.
Máme šťastie na lacný hostel v centre s bazénom na streche a lacnými drinkami v bare. Rozbijeme sa ako handry a bazén po pár hodinách meníme na vývar z opíc.
Španielky chodia vyzlečené tak akurvát, predvádzajú sa, ale skús sa dotknúť a roztrhajú ťa v zuboch. To mi vysvetlila čašníčka, ja túto skúsenosť nemám.
Oficiálne som starý kkt! Spitý večer na diskotéke behám pomedzi ľudí s cicinou v ruke, zaspím dokrčený za stolom a dostanem opilecký kŕč. Vystrelila mi noha, prevrátil som poháre a sklom porezal Deu. Jej Peťo ma budí, aby ma zbil. Ja nerozumiem čo sa deje, len vidím krv a tvrdia mi, že som ublížil žene. Rozplačem sa. Starý kkt! Ďalší level bude došťať sa. Na záver sa ideme potetovať. Miro nakreslí na papier srdiečko a Viky si ho ručne nechá vpichnúť tradičnou indickou technikou na kľúčnu kosť. Je to pekné, kým sú spolu.
Po rozlúčení v Girone, z ktorej letia ostatní domov, prepočítavam peniaze. Studňa vyschla, docestoval som. Uprosil som mamu, nech mi pošle zo “svadobného fondu” aspoň na letenku. Mama vraví, že aj ona si odtiaľ nedávno vzala na nové pneumatiky. S mojou svadbou to nikto nemyslí vážne.
Dve hodiny pred odletom mi volá riaditeľka budhistického kláštora pri Barcelone, že pre mňa predsa len majú miesto a môžem sa zúčastniť kurzu. Neskoro. Smútok zaženiem posledným brkom a hybaj domov!
Cestou z letiska stojíme na pumpe v Tekovských Nemciach. Je po polnoci, ticho, vôňa trávy, slovenských lesov, chuť Fatry a horalky. Milujem Slovensko. Tak si ho teda prejdem celé pešo skrz naskrz. Cestou hrdinov SNP by to malo trvať okolo 30 dní... Takže zasa nedocestoval? Veď dobre dobre, už-už! “Ešte túto flaštičku som povedal a možno ma potom bude mať Aďka rada!”
Napíš mi na [email protected] ak chceš nejaké tipy čo a kam. Budem sa Ti hlásiť ako maminke.
TERAZ BACHA! POSLEDNÉ PREMIETANIA O INDII budú 14.11. Prešov (Bizarre), 15.11. Košice (Collosseum) a 21.11. Trnava (Zelený kríček)! Vidíme sa?
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Filip Jánošík Lehotský přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.