Byť sexy nie je hriech

Ide o to, že ktokoľvek, kto s fotením začína alebo ho fotenie baví (bavíme sa o mužoch a chlapoch) by veľmi rád pred svoj objektív dostal nejakú naozaj príťažlivú babu. Na tom predsa nie je nič zlé, mužom sa odjakživa páčia krásne ženy. No nie je to všetko zlato, čo sa blyští …

Pre takýchto začínajúcich ľudí s fotoaparátom existujú skupiny na sociálnych sieťach venujúce sa TFP druhom fotenia, tzn. Time for print a teda fotenie bez nároku na honorár v zmysle bartru – človek sa naučí fotiť a „modelka“ má fotky (častokrát aj pekné). Problém ale nastáva v momente, keď takýto začiatočník má chuť na pikantné fotky hneď od samého začiatku – v mnohých prípadoch nedisponuje ani portfóliom obsahujúcim glamour fotografie, na základe ktorých by baba bola ochotná vyzliecť sa.

Samozrejme na to, aby bola žena sexy, nie je nutné, aby sa hneď vyzliekala do prádla, resp. bola úplne nahá, typov glamour fotografie je mnoho a ja Vám to postupne prostredníctvom blogu ukážem. Podstatou ale je, že nie každý fotiaci to s takýmto druhom fotenia myslí naozaj vážne. Je veľa pseudofotografov, ktorí svoje objekty pred foťák chcú len z jediného dôvodu – kochať sa polonahou alebo nahou ženou. Výsledkom je preto častokrát nie veľmi vydarená séria a dohrou takéhoto stretnutia sú nepríjemne názory a reči. V globále to potom vyzerá tak, že každý, kto chce fotiť ženy, s nimi chce mať sex alebo to robí len z úchylného hľadiska.

Tak či onak, treba sa na túto vec pozrieť s nadhľadom. Ja netvrdím, že pri takomto fotení si človek nepríde na svoje čo sa týka pohľadov na pekný objekt, no treba za tým hľadať úplne inú podstatu – tú umeleckejšiu. Keď som ja začínal s glamour fotografiou, začínal som s kamarátkami, ktoré mi v tomto boli ochotné pomôcť – prvá kamoška bola oblečená, druhá bola vyzlečená (rozumej do prádla) a tretia bola najprv oblečená a potom vyzlečená. V tom čase som toho ale veľa nevedel o ideálnom svetle, o čarovnom bokehu, o nízkej clone, či brutálnom náboji v ženských očiach. Nemal som žiadneho mentora a taktiež som nebrowsoval internet kvôli inšpirácií. Poznal som len jeden smer – žena v spodnom prádle je sexy a to je zmysel glamour.

Samozrejme, že s odstupom času sa človek formuje, získava dôležité skúsenosti a zisťuje, čo ho baví a čo chce robiť. Jediný krát v živote som fotil ženu úplne nahú - bolo to na Sigorde v lese v potoku a odvtedy som to nerobil a ani nechcem. Nie je to moja šálka kávy, necítim sa pri takomto fotení dobre – skrátka mám rád trochu decentnejší prejav a rúško tajomna. Ostal som verný jemnému glamour a za tie roky som nafotil niekoľko desiatok žien a získal tak neoceniteľné skúsenosti a zážitky. Ešte dodnes si pamätám vetu jedného môjho bývalého priateľa: „Veď nedávaj na fanpage tie ženy, fotíš aj svadby a oni si ťa neobjednajú.“ Možno má pravdu, no keby som si mal robiť fanpage na každý druh fotografie, ktorý robím, mal by som x účtov a navyše, nehanbím sa za to, čo robím.

Ono, je dôležité spomenúť, že ak nerobíš módnu fotografiu pre magazíny alebo portály, glamour ti na život nevyrobí. Nie je tajomstvom, že komerčné fotenia zarábajú a takéto voľnočasové fotenia typu Števkov Golf, Mirkina krása, či Simonine bábätko ti na živobytie nevyrobia. ALE, takéto foteníčka sú úžasným relaxom, veľa sa naučíš a hlavne utužujú vzťahy. A občas hodia niečo na kávu.

Dnešný článok je o fotení s Mirkou, ktoré sa síce uskutočnilo pred nejakým časom, no bolo to jedno z najpamätnejších a najpríjemnejších. Mirka je bývala frajerka môjho kamaráta a tak sme sa spoločnou komunikáciou dohodli, že spolu niečo vytvoríme. Zvolili sme štandardný formát – hotelová izba a spodné prádlo. Zvyšok som doplnil ja – žiadne externé svetlá, žiadna profi technika, skrátka nič komerčné ani technicky dokonalé.

Šlo mi len o jedno – o pocitovú stránku celého fotenia a preto som siahol už po nefunkčnom analógovom Zenite (úplný manuál) s dvoma manuálnymi pevnými sklami. Zbožňujem fotiť na film, fotil som už nejednu zákazku na film a milujem to. Film má neuveriteľnú atmosféru, má úplne iné farby, iný prejav a vzbudzuje iné pocity, než digitál. A hlavne nevidíš, čo si odfotil. Vraví sa, že podľa analógu spoznáš skutočného nadšenca a profíka.

Tak či onak, mal som pripravené dva filmy – jeden založený vo fotoaparáte (rozfotený) a druhý v brašni – obidva ISO 200, teda, aspoň som si to myslel … Mirka sa pripravila, ja som si aparát nastavil a začali sme. Prešli sme naozaj veľmi peknými kompozíciami, ktorých bolo niekoľko a šlo to až tak dobre, že som si po čase uvedomil, že už som urobil až príliš veľa záberov na jeden film. Šiel som to samozrejme skontrolovať na toaletu a čuduj sa svete, môj blbý pocit bol správny – fotil som na prázdno :)

Budem úprimný, trochu nepríjemný pocit, ale netreba hneď panikáriť – zakamufloval som to na štýl, že niektoré pózy si zopakujeme na ďalší film, do istoty heh … Ono Mirka sa uškrnula otázkou, či som tam nemal film, ale uistil som ju, že ten film tam bol, len že už došiel a musíme niektoré kompozície zopakovať :))

Vo finále to ale celé dopadlo na výbornú a na toto fotenie spomínam s veľkým úsmevom a spokojnosťou na duši. Fotky, až na dorovnanie niektorých neprešli žiadnym postprocesom - aj keď občas analógové zábery pimpnem, no s veľkým citom. Fotenie glamour je fajn záležitosť, keď vieš, čo chceš a ako to chceš. Spôsobov, ako nafotiť ženu je neúrekom, ty sám si musíš zvoliť, ktorým smerom sa vydáš.

Nie je hriech byť sexy, nie je nič zlé na tom postaviť sa pred fotoaparát a nafotiť zopár príjemne ženských záberov – či je to hotel, záhrada, štúdio, pole, mesto, vrakovisko, les. V dnešnej dobe plnej Facebooku a Instagramu je možné vidieť sexy ženu ľahšie, než zarobiť peniaze na plynulý chod rodiny. Všetko je o komunikácií a naozaj nie je nutné budovať si názor o človeku len na základe toho, čo si o ňom počul alebo čo má v portfóliu. 99 percent ľudí, ktorých som stretol a ktorí apelovali na nedávno fotenú ženu zastáva názor, že je to prechádzka ružovou záhradou. „Oooo, tak táto je jaka fajná“, „Kámo ty máš prácu snov takéto sexice fotiť“, „Dobrá bola???“ … No vytvoriť častokrát neznámej osobe fotky, na ktoré bude hrdá a ktoré budú slúžiť ako doživotná pamiatka, nie je o čumení na kozy (keď mám písať v reči externých pozorovateľov), ale o obrovskej zodpovenosti. Ale priznávam, je to vzrušujúcejšie, než fotenie jedla alebo psíkov.