Ako je zrejmé z barcelónskeho blogu, ukončil som celibát. V indickom chráme som si kadečo uvedomil a ešte viac som si tam sľúbil. Počas 3 týždňov na Slovensku som sa kade-tade ospravedlňoval a do Španielska išiel ľahší o kilá výčitiek. Španielsko však nie je miesto pre spiritualitu, triezvenie a odstup od vlastných démonov. Namiesto meditácie som ráno riešil skôr pohár vody, ibalgin, a večer som namiesto písania randil so sangriou. Španielsko je plné erotiky, na ulici za ňou otáčaš hlavu až ti praská v krku a to je… celkom dobré.
Po príchode do Valencie si skladám veci na hosteli a idem si o polnoci zaplávať. Slnko nepáli a more je vyhriate. Nikto v ňom nie je, na pláži akurát pár skupiniek rozpíja partiu, aby nemuseli splachovať peniaze do hajzla na predražených plážových diskotékach. Fľaša Absolutky sa tam predáva za 90 €. Ak si to môžeš dovoliť, získaš k nej ako bonus vymaľované včielky túžiace po novom ajfóne. Stále je to lacnejšie, ako ísť do bordelu.
Nočné kúpanie je strašná romantika. Mesiac sa odráža od príjemne teplých vĺn, mestské osvetlenie žiari v pozadí ako sviečky, všade je ticho, nehučia lode ani rodičia snažiaci sa natrieť plecia utekajúcim deckám. Kde-tu na pláži vidíš deku a páry, ktoré na striedačku erupujú v orgazme. V šere rozoznávaš siluety, ale tma im ponecháva dosť súkromia. Mňa do zadku hryzú len malé mušky, tak aspoň závidím.
Prvú noc som na izbe len so 40-tnikom Antoniom, ktorý zľahka hovorí po anglicky, ale plynule po parselsky. Pri všetkom čo robí si niečo šepká sám pre seba akoby sa mu prihovárali jeho horcruxy. Keď ráno prídem zo sprchy, strieborný prsteň mám vypadnutý z topánky a nabíjačku zmotanú na posteli. Nechcem byť paranoidný tak zatiaľ nič nehovorím. Ďalší deň sa však prihovoril on.
Na izbe pribudli chalani z juhoafrickej republiky a po nočnom záťahu odpadli do postelí. Z nohavíc im pri vyzliekaní povypadávali mobily a peniaze. Antonio so mnou ráno konzultuje hostelové pravidlá: “Filip, keď niečo nie je označené, je to erárne vieš? Ráno som v izbe pozbieral peniaze pohodené po zemi. Keby som sa spýtal, koho sú, určite by sa každý prihlásil vieš?” Oponujem, že keď sme na izbe len 4 a je zrejmé, že jeho ani moje tie peniaze nie sú, patria ostatným dvom, ktorí navyše cestujú spolu. “Nie, nie Filip. To si nepochopil, určite sú erárne.”
Takže si pred kleptomanom v momente všetko zamkýnam do malej skrinky. Juhoafričania sa odsťahovali skôr ako niečo zistili, aj tak to na hosteloch chodí.
Večer si hľadám v centre miesto na hranie a ďalší deň idem s klobúkom a gitarou. Cestou nazad skladám recept, ktorý ma lacno a rýchlo zasýti, chcem sa len zvaliť na gauč a dočítať knihu. Takéto plány na hosteloch nevychádzajú. Na terase pred vstupom ma čaká skupina opáskovaných spolubývajúcich s podomovým predajcom Party Crawlu. Za 10 minút je tu autobus, ktorý zváža ľudí zo všetkých cool hostelov do 5 plážových barov, v každom máme welcome drink a celé to stojí len 10 €. Prepočítavam.
V autobuse je 52 kočiek a parketových levov pripravených chlastať, tancovať a páriť sa. Máme to v tvári, pripomína mi to štúdium na vysokej. Každý sa s každým zoznamuje, ale už za 2 minúty očami blúdi po komsi lepšom.
Hneď na prvej zastávke zisťujem, že okrem nás v baroch nikto nie je. Ani nemusí, veď nás doviezli 52. Je to celé taká fancy kktina, sprostá muzika, welcome drinky sú 0,2 dcl sladkého likéru, nič pre echtovného Slováka. Sadám si sám ďalej od ostatných a motám si brko. Zrazu si prisadá brazílsko-talianska baletka Leticia a musím predsa konverzovať. Je nádherná, čo už.
Tip pre húličov: Na konci brka jej ponúknem shot. Nedám jej ho cez päsť, ale rovno ústami na ústa. Keď dokašle, vravím, že takto sme si dali prvú pusu. Usmeje sa. Pýtam sa či môžem ešte jednu. Usmeje sa. Ruka je v rukáve.
Ďalšie nočné kúpanie netrávim sám. V pazúroch mám stvorenie utepané z najlepších materiálov. Od jej hladkej kože, vône a stojacich bradaviek až po zachrípnutý hlas a taliansky akcent. O tomto budem rozprávať ešte vnukom a pokojne by mohli mať aj oni taliansky akcent.
Stretávame sa ďalší deň, berie však aj čerstvo rozídenú kamarátku tak len zľahka popíjame v parku. Keďže som po hraní, vytiahnem gitaru a vybrnkávam podľa toho, ako ona tancuje. Prepína lýtka, krúti sa a skáče zo špičky na špičku ako labuť. Toto je fakt asi môj najerotickejší zážitok.
Ďalší deň sa sťahujem z pláže do centra. Mora stačilo, chcem to mať bližšie “do práce”. Pri balení neviem nájsť sluchátka, tak sa pýtam Antonia, či ich náhodou tiež nenašiel na zemi. Povedal, že nie, že ich mám predsa v kozmetickej taške. Naozaj tam boli. Som rád, že má niekto o mojich veciach väčší prehľad ako ja. Ešte radšej sa s ním lúčim.
Leticia dnes odišla do Sevilly. Pôjdem tam tiež, ale už ju nestihnem. Bolo mi ľúto, takže všetky predpotopné slaďáky, ktoré večer hrám pred kostolom, znejú autentickejšie. V jednom momente si na múrik predo mňa prisadne ďalšie krásne stvorenie. Priprav sa, toto bude lacné ako sviňa: Túto skladbu venujem tamtej princezne v letných šatách a zahral som Wicked game. Po refréne sa pohla ku mne tak som si naloopoval tie 3 rádiové akordy a vypýtal si číslo. Večer sa stretávame, nakúpim v potravinách šunky, syry, bagety, víno a beriem ju na piknik do parku. Čo lacný, ja som hotový výpredaj!
Nele je 32-ročná slobodná mamička, 2 krát rozvedená, obaja manželia ju začali podvádzať. Je Begličanka, zdravotná sestra, potrebovala vypadnúť, tak na pár dní zdrhla sama do Španielska. Neverí mi, že nie som taký, ale to už si neverím ani ja. Nad ránom sa po dvoch fľašiach vína rozmaznávame a zase stojím pred porušením sľubu z indického chrámu. Sľuby sú však relatívne a očividne si ich viem ohýbať. Ak spolu chceme spať, musíme spolu chodiť. Súhlasí a mám po rokoch svoju druhú frajerku!
Celá noc sa príjemne mení. Starám sa o ňu ako o svoju, aj ju volám moje dievča. Ráno sa za ňou vraciam do hotela s ovocím, čokoládou a dáme si spolu raňajky. Po nich sa rozchádzame a veľmi pekne sa rozchádzame.
Izraelčan Itay mal vo Varanasi pravdu - aj krátke vzťahy môžu byť pekné a nie je žiadne zlyhanie keď netrvajú 6 rokov. Zlyhanie je skôr nevedieť si ich po 6 rokoch zachrániť, ale o tom sa mi fakt už nechce.
Predo mnou sú 2 týždne na juhu Španielska, ktoré prebrázdim v prenajatom aute spolu s kamošmi zo Slovenska. Mám obavu, či sa budem vedieť zrazu prispôsobiť iným, ale je to naopak. Obavu mali mať oni, že idú so mnou, haha. Ďalší blog bude teda o tom, ako som svojej najlepšej kamoške pokazil celú dovolenku za 3 dni!
Ak chceš viac info a tipy na cesty, napíš mi na [email protected] - zvyknem sa hlásiť ako maminke.
Ozaj a konečne budem premietať sľubované fotky zo šialenej Indie! Prídi sem a porozprávam Ti zážitky o stretnutí s Dalaj Lamom, 10 dňoch v indickom chráme, a mojom love na svätých mužov preťahujúcich a pojedajúcich mŕtvoly vo Varanasi. Pozvi kamošov, ktorých to bude zaujímať, je to rock ‘n roll!
18.10. Bratislava (Kulturák klub Ružinov)
6.11. Banská Bystrica (Osvetové stredisko na Dolnej ul.) - workshop "O strachu bez strachu"
14.11. Prešov (Bizarre Music Cafe)
15.11. Košice (Collosseum Club Košice)
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Filip Jánošík Lehotský přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.