Život introverta

Keď sa povie introvert, bežne človeka napadne slovo ako tichý čudák, samotár alebo niekto, kto je jednoducho inde než ostatní.

My, ktorí sme introverti, vieme, čo to obnáša každý deň ísť medzi ľudí a tváriť sa spokojne. Ja sa teda nepovažujem za úplného introverta, lebo ak spoznám človeka, pri ktorom sa cítim naozaj príjemne, odstraňujem tú svoju hranicu a som schopná sa uvolniť.

Pre nás je charakteristické, že len tak za tú svoju hranicu nikoho nepúšťame. Občas akoby sme žili vo svojom vysnívanom svete a ignorujeme realitu, lebo vieme, že sny sú často krát krajšie ako skutočnosť. Nevieme len tak stále o niečom hovoriť. Ale sú výnimky, ako som uviedla aj vyššie. Ak stretneme niekoho, s kým nám je dobre, dokážeme sa rozrozprávať tak, že má dotyčný pocit, že sme, pomenujem to slangom, "ukecaní".

Ako nič nie je čierne a biele, tak aj introverti sa delia do rôznych farieb spektra. Sú rôzne typy, rôzne povahy. Každý z nás si vie určiť, do ktorej skupiny presne patrí. Rozhodne ale nie sme čudáci a vyvrheli spoločnosti. Len potrebujeme istý čas a tých "správnych" ľudí, aby sme sa mohli aklimatizovať. Hoci je mi jasné, že tí, ktorí nie sú, ako my, to nepochopia a veľa z nich ani nechce pochopiť. O to viac si môžeme vážiť tých, ktorí tomu rozumejú, stoja pri nás a majú nás radi takých, akí sme.

Chceme jednoducho nájsť len to svoje miesto v živote.