Zmätená

Jedného dňa som sa vybrala do BA. Ako vždy, tak aj dnes ŽSSR nesklamali a vlak mal veľké meškanie. Ako som si kúpila lístok, uvidela som tam niekoho, koho som prednedávnom videla na facebooku. Pozerala som si jej profil a nechápala som. Je to dievča, ktoré vyzerá ako pekný chalan. Samozrejme mi hneď kamoška v škole oznámila, že je to jedna lesbička, ktorú pozná a že už má niekoľko rokov frajerku. Cítila som sa zmätená. To, že som teplá o sebe viem, ale prečo som mala stále nutkanie na ňu pozerať? Veď doteraz moje priateľky všetky boli ženské typy. Nikdy sa mi nepáčili tieto chlapčenské ženy. Keď žena tak žena, keď chlap tak chlap. Každopádne som stála na tej stanici a pokukovala som po nich. Po nej a jej frajerke. Samozrejme cestovali vlakom so mnou... Písala som kamoške, že už idem za ňou a aj to že vo vlaku sedí so svojou priateľkou táto holka.

........

.......

Prešlo niekoľko týždňov, možno mesiacov, keď mi pípla správa.

Ahoj, pamätáš si to dievča čo si mi o nej hovorila?

Ahoj, no neviem ktoré máš na mysli.

Tá baba čo vyzerá jak chalan predsa.

Aha už viem a čo je s ňou ?

Rozišli sa s frajerkou, je z toho dosť v pitchi.

Jedného dňa niečo komentovala niekomu a ja som videla príležitosť ako sa s ňou zoznámiť.

Začali sme si písať stále viac a viac až kým sme spolu nešli von.

Ten deň si úplne pamätám. Tá jej vôňa < 3 stále ju má a naschvál si jej dá liter na seba lebo však provokovať treba. Prišla pre mňa pred školu a ja som sa hanbila ako keby som mala 5 rokov.

Sama v sebe som sa začala strácať. Najhoršie na tom všetkom bolo to, že toto dievča má veľmi dobré srdiečko a tým ma dostávala stále viac a viac...

Začali sme spolu chodiť. Náš vzťah bol super.. spoznala som jej mamu, sestru, kamošky a bolo nám proste úžasne.

Samozrejme že akonáhle ide o moju osobu, vždy sa niečo domrví..

Cítila som, že sa s ňou niečo deje, že to už nieje také ako bolo predtým. Jedného dňa mi povedala, že sa zalúbila do inej. Nehnevala som sa na ňu, pretože ak niekoho ozaj lúbite, chcete aby bol šťastný a preto som sa radšej opila a snažila som sa pomaly vyrovnávať stým, že už nie sme pár, ale aby som ju nestratila úplne, budem sa snažiť byť s ňou kamoška.

Je to už niekoľko rokov, čo nie sme spolu. Myslím si, že to pekne oľutovala aj ona, aj ja. Kto vie čo by bolo, keby sa do nášho vzťahu nepripletie niekto tretí. Stále sa máme radi, aj keď už len ako kamarátky, ale viem, že ona je tu vždy pre mňa..