Nečakaný zvrat 4

Zostala som u nej celý týždeň a vyzeral asi tak, že ona šla do práce, ja som zatiaľ upratala a čakala na ňu. Cez víkend sme šli konečne ku mne.

Celú cestu autom sa mi zdala Saša hrozne nervózna, tak som ju chytila za ruku a povedala, že sa nemá čoho báť, že všetko bude super a že si ju moje kamošky obľúbia.

Keď sme prišli ku mne domov, bolo vidno, že Saša je iná ako ja. Ja keď som prišla ku nej som sa správala ako doma, zatiaľ čo ona sa stále hanbila a správala sa ako na návšteve.

Saškine oči sa rozžiarili pri pohľade na našu obrovskú vaňu, ale nič mi nepovedala.

Fajn, aspoň jej môžem prichystať prekvapenie :)

Prišli sme ku mne do izby, Saška si ľahla a pustila telku. Teraz som začala mať pocit, že už sa tu cíti ako doma a uľavilo sa mi. Ľahla som si ku nej do postele a len tak sme ležali a túlili sa.

Miláčik, treba sa prichystať na večer... Poď mi poradiť čo si mám obliecť. Bola som na nervy z toho, že zase raz neviem čo si oblečiem, ale Saša to vyriešila za mňa behom 5 minút...

Šaška si obliekla bielu blúzku, čierne nohavice a vyzerala ozaj božsky až som mala chuť ju z toho zase vyzliecť :D.

Šli sme ešte do Tesca pre nejaké to vínko, lebo Saška nechcela ísť bez darčeku a ja som si mala hroznú chuť na ovocie.

Po príchode ku kamoške boli všetky oči na Saši. Samozrejme sa to dalo tušiť, ale ajtak mi jej bolo ľúto.

Predstavila som im ju a asi po pol hodine sa rozprávali ako dlhoročné kamošky :D

Stále sme sedeli vedľa seba, občas sme si dali pusu a inak sme sa rozprávali s ostatnými a bavili sa.

Kamošky udúdili, že sme ozaj spolu krásne a že nám to prajú.

Potom prišiel nápad, že ideme na diskotéku. Ja niesom typ ktorý obľubuje diskotéky, len keď mám vypité ma to tam baví celkom. Ale boli to narodeniny mojej kamošky a to vždy robím to čo chcú oni.

Keď sme prišli na miesto objednali sme si drinky a Saša niekam zmizla. Zbadala totižto Filipa a šla ho pozdraviť. Šla som za nimi pozdravila som ho, on ma objal a podotkol že vyzerám nádherne. To sa asi Saši veľmi nepáčilo, ale nepovedala mi ani pol slova.

Keď som zostala ešte kecať s Filipom čo a ako tak sa zrazu odniekial zjavila Saša s ružou v ruke.

Láska si normálna? Kde si to vzala? Od tej tety čo to tu predáva za ceny s vysokohorskou prirážkou? :D síce kvety neznášam, ale bolo to pekné gesto od nej.. Tak som sa tvárila že som nadšená aby som jej nepokazila snahu urobiť mi radosť.

Okolo 4:00 sme odišli z diskotéky domov a zaspali sme ako bábätká.

Saška odišla domov hneď na ďalší deň a aj somnou. Šla som totižto ku nej na ,,prázdniny ´´. Celý mesiac čo som bola u Sašky sa nič dôležité nestalo a všetko prebiehalo úplne normálne. Šťastný zamilovaný lesbický pár, ktorý stále chodil Viedňou, milión krát sme boli na zámku a v zoo, v starom meste pomaly každý deň a tak ďalej...

O pár mesiacov neskôr....

Jedného dňa prišla Saša z práce a videla som na nej, že niečo nieje v poriadku.

Mala horúčku a celá sa triasla.

Okamžite ideme k lekárovi Saši na toto sa ja pozerať nebudem ako ty trpíš a ja ti neviem pomôcť.

Neviem či viete ako to chodí v rakúsku u lekára, ale bez súhlasu pacienta vám nepovedia o jeho zdravotnom stave ani slovo.

Saša vyšla von stým, že ideme do nemocnice, pretože ju hospitalizovali, ale že sa nemám báť, lebo to nieje nič vážne...

Prišli sme pred nemocnicu... Jasné tu to veľmi dobre poznám, teraz ma už Saša neoklame že sa nič nedeje. Budem sa tváriť, že neviem čo je to za nemocnicu, schválne čo mi povie.

Šaši čo tu robíme? Čo je to za nemocnicu?

Láska to je klasická nemocnica kde mi spravia vyšetrenia na zápal pľúc a také bežné ochorenia.

Vieš čo Saši ? Mňa klamať nemusíš, stačí mi na rovinu povedať, že sme na onkológii. Vieš ja to tu poznám až veľmi dobre. Keď som mala asi 10 rokov tak som hrávala futbal ešte tuto v rakúsku a žila som tu. Pri jednom zápase ma zranili a po tom, čo som vracala krv mi zistili rakovinu. Mala som zhubný nádor na pravej obličke a tiahlo sa to so mnou cez rôzne ožarovania až po odstránenie obličky z tela asi 3 roky. Takže ver mi túto nemocnicu poznám lepšie ako lekári čo tu pracujú.

Aha, ty si chodila do tejto? Ja som si myslela, že na slovensku, povedala Saša.

Nie Saši presne do tejto a teraz vyklop pravdu inak ma už nikdy neuvidíš.

Miláčik, nič nieje ešte isté, ale lekár ma poslal na vyšetrenie, pretože má podozrenie na rakovinu pľúc.

Jasné to tie tvoje cigaretky krásne, čo za deň vyfajčíš krabičku..

Mala som na Sašu strašné nervy, pretože tie cigarety ma ozaj štvali a ešte keby sú aj príčinou niečoho takéhoto tak by som ich už úplne nenávidela.

Sedeli sme v nemocnici asi 5 hodín a čakali sme na výsledky. Keď prišli výsledky Saša šla do vnútra. Keď vyšla von povedala mi, že je všetko v poriadku a že je ozaj len chorá. Uľavilo sa mi. Moja láska sa z toho vylieči a budeme si žiť naďalej spolu šťastne až do smrti...

Ako dni plynuli tak som videla na Saši, že je stále viac a viac unavená.

Láska nechceš si zobrať voľno v práci ? Veď si tú chorobu poriadne nevyležala isto preto si taká unavená stále.

Samozrejme ma neposlúchla a trepala sa do práce zas a znovu. (Vorkoholička jedna)

Celé mesiace sme sa schádzali, chodila som ku nej rovno zo školy, cez víkendy ona ku mne.

Nastal môj maturitný ročník, učiva v škole bolo stále viac a viac a času na Sašu menej a menej a preto som si ani neuvedomovala, že sa mi stráca pred očami.

Jeden víkend som sa na ňu pozrela a videla som, že ona musela schudnúť asi 10 kíl, čo pri jej váhe vyzeralo dosť zle.

Miláčik ješ ty vôbec niečo ? Alebo ťa niečo trápi ? Veď pozri ako si schudla.

Prestala som fajčiť, tak mi šla dolu váha.

Aha ozaj dlho som ju nevidela s cigaretou v ruke, možno ju tá nemocnica postrašila dostatočne na to, aby prestala.

Jedného dňa sme sedeli so Saškou u nej v obývačke, kde mi dala podpísať nejaký papier.

Saši čo to je?

Láska potrebujem aby si ti podpísala, pretože sa to týka tohto bytu, aby si sem mohla chodiť musím ťa nahlásiť.

Okey, nebudem to čítať podpíšem to.

Dva týždne pred maturitou...

Prišla som ku Saši domov, klasika, veď som tu už ako doma a čakala som než príde z práce.

Saša prišla, šla do sprchy a potom prišla za mnou do postele :)

Ležali sme, túlili sme sa a milovali.

To čo nastalo v noci bol pre mňa najhorší pohľad v živote, ktorý neprajem ani najhoršiemu nepriateľovi.

Zobudila som sa na strašnú zimu. Bolo mi tak chladno. Drgla som do Saši čo je to stým kúrením, že je tu hrozne chladno, ale v tej chvíli som i uvedomila, že aj ona je celá studená.

Vôbec som ju nevedela zobudiť a prvé čo mi napadlo zavolať jej sestre a záchranku.

Jej sestra prišla okamžite, pretože vedela čo sa stalo.

Adi? Saša ti to nepovedala?

Nie Maťa čo mi mala povedať a čo s ňou sakra je? Kde je tá sanitka? Mňa jebne... Čo sa to tu robí do riti ?

Sedela som zúfalá ako nikdy v živote a nevedela čo sa robí, nechápala som prečo sa Saša nezobúdza... Veď večer sme sa milovali a bolo všetko v poriadku.

Maťa ma objala a povedala mi najhoršiu vec v živote. Na tie slová nikdy nezabudnem.

Adi, ona sa už nezobudí..

Sedela som tam ako obarená... Akoto, že sa neobudí? Nerozumiem tomu.

Vieš Adi, po celý ten čas Saša mala rakovinu na pľúcach, oklamala ťa, že jej nič nieje, pretože lekári jej povedali, že už šanca na uzdravenie nieje, pretože prišla neskoro a ona ťa nechcela trápiť, chcela len aby si bola šťastná a aby si si užívala posledné mesiace s ňou bez toho aby si myslela na to, že to onedlho všetko skončí.

Ja som stým už zmierená, preto ma to nezobralo ako teba, pretože sme sa so Sašou o tom rozprávali celé mesiace, všetko mi vysvetlila a hlavne mi rozkázala aby som sa o teba postarala keĎ sa niečo stane.

Bolo mi hrozne... nedá sa to slovami opísať, ale mala som chuť zomrieť. Čo sa to stalo ? Ako to môžem zmeniť? Čo mám teraz robiť? Bolo mi z toho tak hrozne na nič.

Keď prišla sanitka, len skonštatovali smrť a mne pichli niečo na ukludnenie. Nechápala som prečo sú pri mne a nie pri nej a nesnažia sa jej pomôcť...

V tejto časti som sa rozhodla tento príbeh prerušiť, pretože je pre mňa veľmi ťažké písať o niečom, s čím sa neviem stále ešte zmieriť... V ďalšej časti vám napíšem ako som sa cítila, ako to prebiehalo po pohrebe a ako som dopadla so školou, čo sa stalo s Maťkou a podobne...