Druhý deň svojej cesty som strávil prevažne v malom mestečku Silifke na juhu Turecka. Zobudil som sa o 14:00 na zvolávanie ľudí do mešít. Zbalil som si veci a na priečelí hotela som našiel sedieť partičku Turkov ktorý ma pozvali na čaj. Turci namiesto kávy pijú akýsi čierny čaj s kilom cukru. Znova tá istá pesnička. Rozprávali po Turecky a mali dojem že keď mi každú vetu 3x zopakujú, určite jej budem rozumieť. Jeden z nich sa pochválil že pracuje vo Frankfurte a vie nemecky. Skoro som zasa odpadol od šťastia :) Svojou lámavou a strašnou nemčinou som mu vysvetlil že idem do Istanbulu a potrebujem tam dopraviť seba aj svoju motorku. Povedal že má známeho ktorý ju zoberie kamiónom a ja mám ísť autobusom. Vysvetlil som mu, že ja mám lepšie nápady, a dám autobusárovi love ak ju dá do batožinového priestoru. Povedal že je to nemožné. Každý s kým som hovoril mi povedal že je to absolútne šialenstvo a je to bez najmenšej šance. Stačilo dať vodičovi 150 lír a už ju aj s kamarátom nakladali po ležiačky do autobusu.
V hoteli som stretol 18 ročného chalana ktorý mi ukázal celé mesto a rozprávali sme sa tak že sme do Google Translate písali vety čo chceme povedať. Vyzerali sme ako študenti Mokrohájskej.
Momentálne píšem z diaľnice medzi Mersinom a Ankarou. Do Istanbulu máme príchod o 11:00 a už sa tam veľmi teším :) Z Istanbulu pokračujem buď smer Burgas alebo Thesaloniki. Nechám vás hlasovať kadiaľ má ďalej viesť moja cesta.
Dobrú noc!
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Juraj Ištvánffy přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.