Už bez skútra na cestách Balkánom :) - Traktorom do Albánska

Pre mojich sledovateľov na Refresheri - Skúter ostal v Grécku. Z bezpečnostných, život spohodlňujúcich a finančných dôvodov.

Ráno sa recepčného pýtam, ako sa dostanem do Albánska. Odpovedá stručne a jasne... Ani do Albánska ani do Macedónska vraj nikdy nechodil, nechodí a ani nikdy nebude chodiť žiaden spoj. Bodka. Vraj si mám zavolať taxík na hranice za pouhých 60 eur. Povedal som že nie ďakujem, už som vracal a ojebávačov nemám v láske. Postavil som sa k ceste a stopoval som autá. Na cestu mi postačili 4. Jedno z centra mesta na kraj, jedno niekam do prdele do lesa, jedno preč z prdele z lesa a jeden traktor, ktorý ma nechal asi 500m od hraníc. Prešiel som ich pešo ako najväčší frajer. Dal som zbohom Grécku - Nádhernej a pohostinnej krajine do ktorej sa vždy vraciam s nadšením.

Akonáhle som sa ocitol v Albánsku hneď bolo cítiť rozdiel. Úplne vo všetkom. Zmizli lesy, tráva bola žltšia, všetko bolo chaotickejšie a všetci sa tvárili tak, že keby ste mali na nohách niečo drahšie ako crocsy, podrežú vám hrdlo. Našťastie je to naozaj len prvý dojem. Dostal som sa autobusom do mestečka Pogradec a uvidel som asi to najkrajšie za celú svoju cestu. Jazero Ochrid :) Naraz som prešiel cez akúsi časovú bránu do roku 1980 a úplne ma to pohltilo. Nekonečný pokoj a kľud, dobré jedlo a nádherný pohľad na jazero. Išiel som si za týpkom na pláži požičať bicykel. Vraví...

"Chcete si požičať bicykel? Jasné pohoda. 100 leke na tri hodiny. Kam idete?"

"Idem do St.Naum. Kúsok za hranicami s Macedónskom"

V duchu si vravím. Juraj, ty večne nepoučiteľný prihoretý dement si práve povedal Albáncovi že ideš do Macedónska.

"Za chvíľu je tma a ja už aj tak končím" Povedal nasrato a urazene.

Pochopil som čo je vo veci. Naozaj sú tu jak malé deti. Bicykel som nedostal. Vychutnal som si krásnu atmosféru večerného Pogradca. Ráno si dám kúpanie v jazere a vyrážam do Tirany. Dobrú noc :)