Jánošík na úteku: 30. Býk ťa sundá od chrbta, sangria od rána

V Barcelone mi bolo povedané, že o pár dní začína San Fermin, a že v mestečku na severe budú celý týždeň nonstop chlastať sangriu potokmi a každé ráno utekať pred býkmi cez celé historické centrum až do arény.

V skutočnosti sangria tiekla vodopádmi a ráno bolo pre väčšinu neskorý večer. Nemyslím si, že je dobré býkov vystavovať takýmto hrám, ale v rámci tohto behu nám to aspoň môžu vrátiť. Každý rok tu niekto zomrie a sanitky frčia viac ako Uber.

Čo robíš ty cez víkend? ... ja vymýšľam cocotiny #janosiknauteku

A post shared by Filip Jánošík Lehotský (@filip.janosik) on Jul 4, 2018 at 2:59pm PDT

Mesto Pamplona je pri Pyrenejach a vyzerá banskobystricky. Historické centrum je obtiahnuté hradbami a všade naokolo sú kopce. Mimo centra nie je nič - úplne ako v Banskej Bystrici. Akurát tu sa každý večer sedí na zemi na uliciach, hrá na gitarách, pije a spieva… a protestuje!

Fotky k blogu Jánošík na úteku: 30. Býk ťa sundá od chrbta, sangria od rána... Vážna čajočka, predátorský dezertík, endemit medzi dopravným značením, ma bitches, skvelá pouličná atmosféra na dennom poriadku, výhľad ako od Bystrice #refreshersk #janosiknauteku

A post shared by Filip Jánošík Lehotský (@filip.janosik) on Aug 15, 2018 at 3:22pm PDT

Každý deň aspoň 1 protest! Najprv proti vojakom, ktorí nedostali basu aj keď natočili ako znásilňujú 18-ročné dievča. Protestovala horda báb v kuklách s fakľami a bubnami strašiaca večer o polnoci. Zobudili celé mesto.

Španieli sú majstri protestov. O polnoci do ulíc vyšli ženy s fakľami bojovať za odsúdenie vojakov, ktorí si natočili ako znásilňujú 18-ročné dievča. Dostali za to 5 mesiacov podmienku... fér? #janosiknauteku #refreshersk

A post shared by Filip Jánošík Lehotský (@filip.janosik) on Aug 15, 2018 at 2:56pm PDT

Ďalší deň protestovali proti týraniu poľnohospodárskych zvierat v klietkach potravinových reťazcov. Vendettovci si nás odchytávali na ulici a strkali nám pod nos notebooky s nepríjemnými zábermi.

Ten istý deň bol ešte protest proti býčím zápasom a sexuálnemu kontextu, ktorý turistické agentúry lepia na festival pre zvyšovanie návštevnosti. Napíš do Googlu San Fermin a klikni na obrázky. Samé býky a kozy, kozy, kozyyy.

Do mesta som prišiel tri dni pred začatím festivalu. Cez deň som čítal, meditoval a po večeroch som hrával na ulici pre domácich rockerov a punkáčov. Jeden sa pridal a keď skončil, mikrofónová pena mi voňala po konvalinkách zaliatych 200 litrami vyšťatej sangrie prefiltrovanej cez flanelku, v ktorej zomrel Cobain.

Tŕpol som čo z toho bude lebo mal vyžraté, ale týpek celkom naložil. Po španielsky, nejaký folk. Penu na mikrofón môžem vyhodiť, nafúkam z nej 3 promile #janosiknauteku

A post shared by Filip Jánošík Lehotský (@filip.janosik) on Jul 4, 2018 at 12:24pm PDT

Chcel som byť za matku Terezu a zo zárobku kúpil bezdomovcom v susednom squate vrece mandariniek. Vedúci ma otočil, že to by sa pokazilo a mám kúpiť cestoviny. Mandarinky som položil v hosteli vedľa chladničky a do rána ich nebolo. Turisti sú hladnejší.

Naučil som sa “variť pre niekoho”. Či je to láska, alebo hanba servírovať niečo hnusné, varím tak oveľa lepšie. Včera som nakŕmil napríklad zakladateľku firmy Booking.com, ktorá dala po rokoch vyhorenú výpoveď a chce učiť jógu.

Pamplona je súčasťou takmer mesačnej túry Santiago de Compostella. Francúzsky smetiar Arjune to dáva športovo, talianska kresťanka to ide za chorého blízkeho. Tváril som sa, že chápem ako veľmi mu to pomôže, a za túto slušnosť mi podarovala na rozlúčku kondóm. Tušíš, čo tým myslela?

Bývalú rozčuľovali Číňania na Hawaji, že sú nechutní. Martuška, už rozumiem. Sedíme ráno okolo telky, raňajok a kníh, keď v tom stará Číňanka pustí riťou megafónovú plynovú paľbu bez hanby, ešte kŕčovito potlačí a na záver vzdychne. Trikrát za poslednú pol hodinu. Ňuňu.

V Barcelone bojujú o nezávislosť od Španielov Katalánci, tu Baskovia. Kedysi na to mali teroristickú skupinu, ktorá išla bomby, teraz je dlhšie pokoj. Napriek tomu je tu viac policajtov a majú výrazne vyšší plat.

Kamoš Jon mi vraví, že keby kontajner vedľa nás zapálil regulárny Španiel, je to chuligánsky čin. Keby to spravil on ako Bask, je to teroristický útok. Jeho kamoša zatvorili na 13 rokov lebo poskytol médiám video, ktoré dokazovalo nevinu Baska, ktorý bol obeťou krčmovej bitky. Baba, ktorá opitá vykrikovala na policajta, že “Si to vypiješ zakaždým keď ťa tu uvidím!” ide sedieť na 2 roky. Naši futbaloví nadšenci doma sú ostrejší a nesedia. Ako dobre nám. Zlatá slovenská justícia! Jon by bol inak vraj hrdým Španielom, ale necíti sa tu bezpečne.

Domáci Sančéz bol pracovne na Slovensku a nasralo ho keď mu dali v robote fúkať. Vysvetlil som mu, že my nepijeme slabé vína a keby nedávali fúkať, nafúkame troječku už pred obedom.

Sekol som sa o jeden deň a ráno ma vyhodili z hostelu. Z meditujúceho na vankúši v pyžamku sa za 10 minút stal bezdomovec na ulici s kuframi.

Kamoša Jona z Pamplony som poprosil, či si môžem k nemu na pár dní odložiť veci, a bol som nastavený cez San Fermin spať na ulici. Všetko ubytovanie bolo totiž dávno vybookované a 12 € hostel počas festivalu zdražel na 70 €. Takisto 1,5 l sangrie stálo včera 2 € a teraz 3,50 €.

Požičal som si festivalové biele handry a ešte pred samotným začiatkom mi ich ľudia vyfarbili vínom na ružové. Všetci tu vyspevujú Seven nation Army od White Stripes ako nejakú nacionálu, šlapú po sebe a z balkónov sa leje sangria vo vedrách priamo na ľudí.

Videá k blogu Jánošík na úteku: 30. Býk ťa sundá pd chrbta, sangria od rána... Celé oslavy San Fermin sa niesli v tónoch White Stripes a žalúdočných kyselinách zo sangrie a stresu z utekania pred býkmi #janosiknauteku #refreshersk

A post shared by Filip Jánošík Lehotský (@filip.janosik) on Aug 15, 2018 at 3:12pm PDT

Výkop bol o 12:00 - o 13:00 kupujem 3. liter sangrie - o 15:00 zaspávam na kolenách (tuším) Mexičanky, ktorá mi oplácala starostlivosť. Ja som jej lakťoval priestor, aby sa so svojou výškou 150 cm neudusila v dave, a ona dala potom pozor, aby som sa ja neudusil v dáve.

Večer sme dali dokopy 10 ľudí z Couchsurfingu a prepili sa na úroveň - “Nejedz tú pizzu, veď na ňu niekto šťal!” - “Však ale určite odvtedy už uschla.”

Jonova rodina sa napokon rozhodla ubytovať ma do konca týždňa. Aj také sú priateľstvá z BlaBlacar. Okrem cesty z Barcelony sme boli len raz na pive a vôbec sa nepoznáme. Zobrali by ma k sebe vaši? Navyše takto na bomby?

Šťastie je spať v teple a ráno si dať sprchu. Väčšie šťastie je, že Jonova rodina má byt na hlavnom námestí. Z jednej strany majú balkón k námestiu a veľkému pódiu, kde bude festivalový program, z druhej strany majú dva balkóny do ulice, kadiaľ ráno bežia býky. Kvôli natlačeným ľuďom je skoro nemožné dostať sa pozdĺž trate na miesto, odkiaľ vidno bežcov hnaných zvieratami. Cestovky prenajímajú za províziu takéto balkóny Američanom v cene 80 € na osobu. Každé ráno si tých 20 sekúnd pozriem s nimi. Oni dokopy za 400 €, ja zadarmo. Aspoň po nich umyjem riady. Hahaa!

Tu ráno aj býky utekajú na bus #janosiknauteku

A post shared by Filip Jánošík Lehotský (@filip.janosik) on Jul 7, 2018 at 12:08am PDT

Všetci ma odhovárajú, vraj ani z domácich skoro nikto s býkmi nebežal a každý rok niekto zomrie. Zhora to vyzeralo v pohode, čekujem trať a zajtra idem.

Turisti skúšajú stage diving zo 4-metrovej fontány. Odváža ich sanitka.

Ulice sú plné ansámblov, trubkári mastia znelku Century Fox, prejdú do Highway to Hell a za nimi Simpsonovcov. Paráda!

Kamoš ráno bežal s býkmi a vraj sa nikdy necítil taký živý, ide aj zajtra.

Ocitol som sa sám so sangriou a natrafil na Pamelu Anderson v najlepších rokoch s jej bratom. Pomohol som im zaniesť veci do úschovne, ubytovať sa, nalial som do nich chľastu a kúpil chipsy. Na balkóne si potom konečne ubytovaní dali krásnu pusu. Jaj tak to nie je brat? Joooj, ja nešťastný zemepáán!

Netuším ako, zobudil som sa o 03:00 ráno u Jona v posteli, dokonca som mal nastavený budík na 07:00, aby som stihol beh s býkmi. Milujem svojho autopilota, vždy ma bezpečne zanesie domov a dokonca ma pred spaním nakŕmil Burger Kingom - viem to podľa kyseliny v ústach. Žalúdok a hlava je na tom horšie, do rána sa len prevaľujem vo svojich šťavách a na striedačku snívam o býkoch a Pamele.

Pred siedmou som sa oblečený v dvojdňovom víne postavil s ostatnými ožratými medzi drevené ploty, za ktorými stáli ťažkoodenci a saniťáci. Oči viac krvavé ako modré som obrátil k nebu, odkiaľ začal padať nepríjemný studený dážď. Ľudia sa miesili jeden cez druhého, padali spití, tých najhorších polícia vyťahovala preč z trate.

Za 15 minút na nás pustia býky. Nebojím sa ich, ale začínam sa desiť ostatných bežcov. Pud sebazáchovy + 3 promile nemajú problém hodiť ťa o zem či strčiť za seba ako živý štít. Uvažujem: o 5 dní začína v Madride festival MadCool, kvôli ktorému som prišiel do Španielska. Trepem sa s gitarou, ruksakom, kufrom a stojanom na mikrofón, aby som mohol hrávať. Dolámaný by som to nedal... Cúvam... Dosral som sa do gatí... 10 minút pred behom som preliezol za plot do bezpečia. Rodičom a babkám sa určite prestalo čkať. Mne sa teraz urobí kútik, ako sa mi budeš smiať… Som srááááč!

Na záver som stretol vysmiatu Pamelu, ona to dala. Som sráááč, sráááč!

PRIBUDLI DVA TERMÍNY PREMIETANÍ O INDII! 9.10. porozprávam doma v Banskej Bystrici (Klub 77) a 16.10. v Bratislave (Kulturák klub). Napíš si do diára a pozvi kamošov, India bude najväčší rock 'n roll!