Čo je to vlastne láska?

Každý z nás si pod týmto čarovným slovíčkom predstaví niečo úplne iné. Toto je ako to vnímam ja.

Na začiatok by som si rada potykala. Takže ja som Aura, teší ma.

Určite už sa ti stalo že si sa rýchlo upravoval -prípadne upravovala keď si dievča-, pretože do školskej jedálne vstupovala osoba na ktorú si chcel -chcela zapôsobiť. Robí to predsa každý, no nie? Ale ty si práve ten smoliar alebo smoliarka, čo sa mu -jej- vždy pokazí niečo v najnevhodnejší okamih a práve keď tá osoba prechádza okolo... Dobre možno som zašla až moc do hĺbky a ty už umieraš od nudy. Tak sa poďme nato pozrieť na to, ako vidím čo to tá láska vlastne je.

Poviem ti to takto, zamilovať sa môže trvať aj rok či dva. Ak po tom roku čo ste boli spolu, máš chuť danú osobu zabiť, ale neurobíš to pretože takého blázna už nenájdeš, gratulujem, objavil-a- si lásku.

No ako všetko, tak aj láska má pár pravidiel. Prvé pravidlo lásky je, nedá sa kúpiť! To si zapíš za uši! Takisto sa nedá mať rád niekoho z donútenia, na to rovno zabudni. Tá čajka, čo stojí pri bare, sa nezamiluje do teba len preto, že máš, ľudovo povedané, lóve. Zamilovať sa chce čas, hoci niekedy sa nám zdá, ó môj bože tá osoba je úplne dokonalá a veru nie je. Lásku nevidíme, preto sa nedá ani zamilovať sa hneď do vonkajšieho obalu. Treba sa dostať k osobnosti a srdiečku.

A ak ti nejaký Feri či Anička zlomil-a- tvoje srdiečko, nevešaj hlavu zrejme si ho alebo ju ani naozaj nemal rád. A ver mi niekde tam vonku čaká na teba osôbka tak, ako ty čakáš na ňu. Všetko potrebuje len čas. :)