Prečo by každý z nás mal navštíviť Indiu aspoň raz za život a ako sa dá dostať do Nepálu inak ako letecky?

Pre viac fotiek nás sledujte na instagrame:

@j_saliba @martin.halasta @lukasbaranovic

3. Deň, 2.7. 2018, je 09:30 ráno, odchádzame z našeho apartmánu na metro, smer International Dubai Airport (DXB). Metrom sme sa dostali na terminál 1 na letisko, ale po zistení, že terminál 2 nie je prepojený žiadnym odvozom z terminálu 1 & 3, sme boli nútení si vziať taxík, s ktorým cesta trvala cca. 12 minút na terminál číslo 2. Cena odvozu bola približne 100 dirhamov (cca. € 25) Tentokrát sme sa polície opýtali či je možné si vziať drona na palubu no ani teraz sme neuspeli. Nie len že sme museli odcheckovať jeden z batohov ale ho dokonca ešte aj dať zabaliť do plastovej fólie. Zamestnanci letiska nám zreteľne vysvetľovali, že keď sa čokoľvek stane s batožinou, tak letisko a taktiež letecká spoločnosť nie sú zodpovední za spôsobené škody... klasika.

Za posledné dirhamy sme ešte stihli "ľahký" obed v podobe 2 kýblikov KFC. Keďže bôčik a slanina neboli práve na menu... Islam. Po vstupe do lietadla nám hneď bolo jasné že to zase nebude žiadny AirLuxus, lietadlo bolo v dosť dezolátnom stave, okná prelepené izolepou, zo sedadiel sem tam trčali nejaké kábliky a aj to neprirodzene sa trasúce krídlo mi nerobilo zrovna veľkú radosť. Ale nedalo sa už nič robiť. Vzlietli sme na čas, 12:50, na naše prekvapenie bola zdarma servírovaná voda a aj "jedlo" ak sa to tak dá nazvať. Let trval niečo cez 3 hodiny s približne 1,5 hodinovým posunom, teda pristávame niečo pred 18:00 miestneho času centrálnej Indie. Prechod cez letisko prebieha hladko. Člen štátnej polície skontroluje víza a pýta sa ma, na ako dlho cestujem do Indie a s kým. UŽITOČNÉ INFO : Viac informácií o vízach do Indie, priamy link na stránku indických víz a mnoho užitočných informácií o zahraničných krajinách nájdete na stránke Ministerstva Zahraničných Vecí Slovenskej Republiky (www.mzv.sk) Po absolvovaní kontrôl sme sa spojili s naším druhým domácim, pánom Sanjayom, ktorého sme taktiež našli cez www.couchsurfing.com. Pán Sanjay mi do telefónu poradil aby sme si vzali PRE-PAID TAXI, dopredu zaplatený taxík, čím peniaze idú spoločnosti a vodič s vami nevybabre. Po zaplatení taxíku pri okienku dostanete 2 lístky, 1 červený a 1 zelený. Na začiatku jazdy dáte svojmu šoférovi červený lístok a keď vás úspešne dovezie do vašeho cieľa, mu dáte zelený. Až potom má právo na svoj podiel zo sumy zaplatenej za cestu. Nás odchytil v podstate sympatický, mladý, na prvý pohľad celkom nevinný taxikár. No to sme ešte netušili že sadáme do auta týpkovi so sebevražednými sklonmi.

Tak ako na začiatku Dubaj, tak aj India nás privítala veľmi originálne a po svojom. Za dva dni jazdenia po tejto krajine sme prechádzali cez jediný semafór. Zato kozy, kravy, somáre, žobráci, deti, obchodníci, bicykle, rikše, tuktuky, motorky, autobusy, autá, kamióny sa miešajú v tomto obrovskom chaose. Vozidlá vytrubujú, jazdia v protismere, predbiehajú sa, niekedy aj tri naraz. A v tomto všetkom, náš šofér taxíku, v starej rachotinke bez klímy, s jedným spätným zrkadlom, bez blinkrov a hlavne bez akéhokoľvek pudu sebazáchovy ale zato s odvahou a presnosťou (alebo skôr šťastím) veľkosti slona, ako jazdec formuly jeden, si to valil a predbiehal čo sa dalo, aj čo sa nedalo. Aj tak sa na cestu musel 3 krát opýtať okoloidúcich, keďže sám nemal zmáknuté všetky oblasti celého New Delhi.

Do teraz netuším ako, ale živí a zdraví sme dorazili k pánovi Sanjayovi. Sanjay a jeho manželka sú veľmi častí a pohostinní hostitelia cestovateľov. Dobrovoľne nám mesiac dopredu kúpili lístky na všetky vlaky do Agry (Taj Mahalu) a následne do Gorakhpuru na smer do Nepálu. Pán Sanjay slúžil 33 rokov ako armádny letec, teraz obsluhuje komerčné lety. Počas jedného večera u tohoto indického páru sme sa zoznámili s približne 10timi členmi rodiny, susedmi a aj so 4-člennou Českou rodinou, ktorá pricestovala dnes ráno k Sanjayovi a spolu plánujú cestovať 2 mesiace po Indii. Pani Blanka, matka a manželka tejto Českej rodiny oslavovala dnes narodeniny, o to špeciálnejší večer to bol.

4. deň Utorok, 3.7. 2018 Budík máme na 03:45, prichádza taxík, lúčime sa s pánom Sanjayom a ďakujeme mu za všetko čo pre nás urobil. Pri príchode na New Delhi vlakovú stanicu vidíme desiatky ľudí spať rovno na podlahe po celej stanici, zase raz, docela šok. Vlak nám odchádza o 06:05 smer Agra, našťastie je klimatizovaný a za 2.5 hodiny prichádzame do Agry. Stretávame sa s Munnom, šoférom tuktuku, ktorý je veľmi milý, zhovorčivý a ochotný nás odviesť kdekoľvek si zmyslíme, samozrjeme, nakoniec si vždy vypýta nejaký ten príplatok (cca. 100-200 indických rupí).

Tuktukom sme v Taj Mahale za 5 minút. Vstup pre jednotlivca je necelých €15  (1000 indických rupí). Prechádzka po Taj Mahale nám trvala približne 1 hodinu, samotná stavba vôbec nie je taká veľká ako som si vždy predstavoval, no stále veľmi majestátna, zanechávajúca silné dojmy. Po rozjímaní v Taj Mahale sme mali ešte čas na tradičný indický obed, na ktorý nás zobral náš šofér Munna.

Po obede sme ponáhľali späť na vlakovú stanicu, keďže sme takmer zmeškali vlak a naskakovali sme už do idúceho, len ďalšia skúsenosť.

Teraz už vlak nie je klimatizovaný a ani netrvá 2.5 hodiny. 4.5 hodiny v rozžhavenom vagóne plnom domácich, pre ktorých sme boli ako z inej planéty. Vlak skôr pripomínal saunu ako dopravný prostriedok ale asi po hodine sme si zvykli na teplo, vlhko, špinu aj tie pohľady. V tomto momente som si spomenul že potom ako nám pán Sanjay rezervoval miesta v tomto vlaku tak mi len povedal, "aspoň skúsite aj neklimatizovaný vlak" Tak sme skúsili.

Vedeli sme, že vlak do Gorakhpuru nám odchádza až o 20:00, preto sme sa rozhodli vbehnúť do uličiek starého Dhili, na hlavný trh v časti Chandni Chowk.

2/22 India. Zažitok, neviem ako inak opísať túto skúsenosť, keď chceš vedieť viac ako prebieha naša cesta, skoč pozrieť na náš blog, link nájdeš v tomto insta profile, ak sa podarí zajtra tam nájdeš už aj report z Indie, zatiaľ môžeš pozrieť ako sme prežili návštevu Emirátov. #project22/11#MYSB #tourist #tourism #asia# India #newdelhi #Agra #tajmahal #gorakhpur

A post shared by Lukáš Baran Baranovič (@lukasbaranovic) on Jul 4, 2018 at 10:18am PDT

Po dvoch hodinách vyhýbania sa odpadkom, kanálom, žobrákom, otravným taxikárom a všetkým radostným prekvapeniam mesta New Dilhi sme sa presunuli na vlakovú stanicu Anand Vihar. Stupákové toalety, lavičiek poskromne, aj tak preplnené a samozrejme, americké doláre tu nikto nebral, takže o jedle sme mohli len snívať. Ešte že sme mali ten liter ginu z letiska, kúpený hneď po prílete do Indie. Sedíme na zemi, ako je to tu vo zvyku.

Špinaví, tri dni bez sprchy iba s vodou, ginom, ktorý sa v tom momente zdá ako naše jediné vykúpenie a dúfame že sa na tabuli rozsvieti Vlak č. 12596 Humsafar Express smer Gorakhpur.

19:30 už sedíme vo vlaku, no žiadne kupé, jedna dlhá chodba a pokope spí 8 ľudí. Vlak má 3 poschodia postelí + 2 poschodia v uličke. Spali sme jak bábätká. Bodajby nie, gin je zaručená uspávanka.

Keďže alkohol je pre domácich málokde dostupní, mali z nás celkom dobrú show.

Vstávame skoro, naši Indickí spolucestujúci vykríkajú už od 06:28. Do Gorakhpuru nakoniec dorazíme asi s 2.5 hodinovým meškaním. Mesto je oveľa menšie ale chaos, bordel a zhon mu zaručene nechýbajú. Našťastie nájdeme City Mall, mestské obchodné centrum, celé zavreté len na jednu skutočne luxusnú reštauráciu, do ktorej vchádzame s veľkým prekvapením, že tu takýto podnik existuje. Potrebovali sme hlavne klímu, WiFi a dobiť batérie, aj tie naše aj laptop a telefóny.

UŽITOČNÉ INFO: Buďte pripravení že vašu zahraničnú kreditku neprijme každý terminál a ani každý bankomat. My sme museli prejsť 3 bankomaty, potom čo terminál v tejto luxusnej reštaurácií odmietol všetky (4) kreditky.

Pri platení nás manažér požiadal o spoločnú fotku, no zrazu sme sa začali fotiť so všetkými zamestnancami podniku. "Tak takto sa cítia tie celebrity, dobre ale už stačilo!"

Ďalšia destinácia je Sonauli, hraničný priechod medzi Indiou a Nepálom, vzdialený od Gorakhpuru cca. 3-4 hodiny autom. Našli sme šoféra, dohodli sa na 200 rupiach za každého.

Môžeme vyraziť ale šofér stojí. Potom ako si ku mne prisadol Nepálčan v strednom veku som si uvedomil že šofér chce čo najviac naplniť auto aby mal z toho čo najväčší zisk, pochopiteľne. To som ešte netušil, že do maličkého sedanu mal v úmysle natrieskať 7 cestujúcich. Nakoniec, po dlhšom dohadovaní a zjednávaní podmienok a ceny cesty s miestnymi "biznismenmi" sme zobrali auto za $15 len pre nás troch. Cestou nám šofér zastavil na jedinom mieste kde sa dalo kúpiť indické pivo v rozmedzí vyše 300 km. Do Sonauli prichádzame v poobedných hodinách.

UŽITOČNÉ INFO: Nestačí prejsť do Nepálu a tam na imigračnom požiadať o víza ale najskôr sa vrátiť v Sonauli po hlavnej ceste asi 800 metrov a na pravej strane narazíte na imigračnú kanceláriu, kde vám dajú pečiatku ako potvrdenie o opustení Indie. Potom môžete prejsť na Nepálsku stranu, vyplniť v ich imigračnej kancelárií 2 dokumenty, zaplatiť $25 za osobu + fotku aby ste mohli získať víza do tejto krajiny.

Náš názor na Indiu

Viem že mnohí z vás budú kritizovať náš názor na Indiu, rovnako ako celý náš projekt. Popravde, je nám to dosť jedno. Snažíme sa verejnosti sprostredkovať info z prvej ruky z našich ciest a zážitkov "BODKA!"

Takže, India? Vedeli sme že to bude iné, ale toto bol šok. V podstate sme tú krajinu znenávideli a už po prvom dni sme všetci traja došli k názoru, že sa do tejto krajiny nikdy nevrátime.

Vždy sa snažím pristupovať k veciam objektívne a s otvorenou mysľou a premýšľal som, či to nie je len prvotný šok z krajiny, že sme z Indie v podstate nič nevideli. Kúsok New Delhi a Taj Mahal ale potom som si uvedomil, že tí ľudia nebudú nikde iní. Či je to Mumbay, New Delhi, Jaipur, Kalkata alebo akákoľvek iná destinácia v tejto zemi, špina, bordel, smeti, chudoba, chaos sú zjavne vlastnosti hlboko vryté do DNA tohoto národu.

Tak či tak, dôvod prečo by každý mal aspoň raz za život navštívit Indiu je jednoduchý, bez zbytočného moralizovania. So všetkými problémami ktoré India má, dokáže človeku pripomenúť jednoduché veci ako napríklad strechu nad hlavou, stravu, oblečenie, pitnú voda, výchovu, zdravotnú starostlivosť atď. Toto všetko nám Európa ponúka a poskytuje. To čo sme videli a zažili nám pripomenulo, že narodenie na Slovensku alebo v Česku je prví obrovský benefit, ktorý my hneď pri narodení dostávame. Pre viac fotiek nás sledujte na instagrame :

@j_saliba

@martin.halasta

@lukasbaranovic