Messi radšej nebehá, aby nemal svalovicu. Prečo hrá Argentína na MS 2018 ako pripečená?

Poďme bez ďalších omáčok a argentínskych telenoviel priamo rozprávať in medias res...

Ryba smrdí od hlavy

Veru, svätá pravda. A tou hlavou je v danom prípade plešatá gebuľa trénera Jorgeho Sampaoliho. 58-ročný kouč je podľa môjho skromného názoru tŕňom v zadku argentínskej reprezentácie. Darmo máte zlato v mužstve, keď s nim neviete absolútne narábať. Nehovoriac o jeho zvrátených taktických manévroch. Kde Dybala či Di Maria z prvotriednych európskych veľkoklubov vyhrievajú lavičku a miesto nich cválajú po ihrisku hráči z argentínskej ligy. Nečudo, že samotní futbalisti žiadajú po spackanom zápase proti Chorvátom Sampaoliho hlavu. Len aby už nebolo neskoro plakať nad rozliatym mliekom.

Jedenásť hráčov, ale žiadny tím

Nech nie som tak zlý a nekydám hnoj len na trénera, veď on prakticky zápasy nehrá. Zato po trávniku pobehuje jedenásť belasých mužíčkov neorganizovane, bez systému, ako stádo splašených koní. Akoby chýbala stratégia, v medzihre sú značné problémy. Azda sa všetci spoliehajú, že Messi je Boh, alebo minimálne poloboh, či nejaká zázračná postavička z Marvelu, čo im len svojou prítomnosťou zaručí titul majstra sveta a oni si môžu vyškerení s úsmevom na tvári škrabať gule. Opak je však pravdou. Keď nehrá zvyšok tímu, nehrá ani Messi. A sám Leo sa nejde určite nijak roztrhať, aby sa to zmenilo. Nespochybňujem, že je určite ťažké hrať, keď sú na vás povesení traja hráči ako permanentná osobná obrana, ale máme dôkaz, že v Barcelone to Lionel zvládať vie. Tam je totiž obklopený superhviezdami na každom poste, kdežto v Argentíne je to maximálne hviezdny útok a zvyšok poľa je priemerný. Berme ešte do úvahy "penaltový syndróm", ktorý Messi má na veľkých turnajoch. Pokutový kop proti Islandu mohol ísť kľudne kopnúť- dajme tomu- Agüero a svet by sa nezrútil. Keďže sa dalo poučiť z minulosti, že kapitán Argentíny neoplýva žiadnou psychickou odolnosťou pri tejto situácii. Javí sa to možno ako detail, ale práve kvôli sprznenej penalte proti Islandu, Argentína zrejme prišla o 2 kľúčové body, ktoré ju budú stáť postup ďalej. Zápas s Chorvátmi ich mrzieť nemusí, pretože tam ich súper sfúkol ako vonnú sviečku.

Argentínsky Messi vs. portugalský Ronaldo

Večná to polemika, ktorá sa vedie už od chvíle čo títo dvaja súputníci prvýkrát nazuli na nohy kopačky. Momentálne ale bude reč o ich reprezentačnom JA, čiže výkonoch v národnom drese. Pochopiteľne, o doterajšej situácii na svetovom šampionáte v Rusku. Kým priaznivci Cristiana majú doposiaľ dôvod na predčasné Vianoce, tí Leovi chrlia krokodílie slzy do vankúša. Pozrime sa na to objektívne. A milý "onanovač Messiho" (sám som jeho fanúšik) ... to, že budeš pred danou situáciou zatvárať oči tým nijak nezmeníš. Ronaldo nie je toľko závislý od hry svojich spoluhráčov, dokáže mužstvo podržať aj keď sa nedarí a doslova "varí z vody". Narozdiel od Lea, ktorý k tomu, aby sa zohral s novou fajtou hráčov, aklimatizoval s prostredím a celkovo bol kompatibilný pre nový tím (okrem Barcy) potrebuje podstatne viac času. Nehovoriac o tom, že väčšinu zápasu sa iba rekreačne prechádza po ihrisku z nohy na nohu ako náhodný okoloidúci. Ukazuje sa, že obrovská Ronaldova ctižiadostivosť, egoizmus a sebeckosť, za ktoré by ho milióny ľudí najradšej zakopalo pod čiernu zem, v tomto prípade žne ovocie. Messimu je skrátka v Barce vštepované, že futbal je tímová hra, kým Ronaldo sa ako hráč viac zameriava na seba a je sterilnejší individualista, než Argentinčan. Koniec koncov, čísla hovoria samé za seba: Messi 2 zápasy - 0 gólov (nepremenená penalta), Ronaldo 2 zápasy - 4 góly (hattrick proti Španielsku)

Obrázky: (zdroj: https://www.newyorker.com/https://www.newyorker.com/, https://inews.co.uk)