5.6.2019 16:01

Keď Rammstein krepčí na Tomorrowlande

Pyromani na dôchodku vyvrhli po dekáde čakania nový album. Vzplanie z jednej zápalky grandiózny požiar alebo oheň z nej postačí iba na vonnú sviečku v maminej kuchyni?

Rammstein sa konečne po dlhej produkčnej odmlke vrátili späť do štúdia. Ubehlo presne desaťročie odkedy Till Lindemann vstal z mŕtvych či odvtedy, čo sa prostitútky kropili semenom v klipe Pussy. Za ten čas pribudlo našej šestici zopár šedín, no živelnosti a úchylnosti majú stále na rozdávanie. Otázne bolo ako s danými atribútmi narábať do budúcna. Na onen rébus dal odpoveď aktuálny počin, nad ktorého názvom si nemeckí junáci príliš hlavu nelámali - a síce Untitled alebo skrátka "Rammstien". Poďme teda zrejme poslednú placku industriálnych päťdesiatnikov rozobrať na drobné

Ako býva pri nemeckom depeši zvykom, bez kontroverzie to nejde. Tá je hybná sila skupiny. Židia sa stavali na zadné ako prví, krátko po tom, čo vyšla upútavka ku klipu Deutschland. Vraj v nej Rammstein hanobia holokaust počas druhej svetovej vojny, respektíve jeho obete. Trápne snahy židovskej komunity podporili i niektoré mainstreamové média a oheň bol na streche. Genéza skladby je pritom úplne odlišná. Poukazuje na nemeckú históriu, zvyklosti, kultúru a núti človeka akcelerovať mozgové závity, že súčasťou určitého národa nie sú len veci hodné chvály a uznania. Klip s priam filmovým rozpočtom pôsobí naozaj honosne. Až do takej miery, že miestami zatieni akustickú stránku piesne. To však nevadí, lebo okázalá symbióza zvuk X video tu funguje dokonale.

Rááádiooo, mein Radio! Červík, ktorý sa zavŕta do hlavy veľmi hlboko a cestou autom bude iste nôtiť celá rodina. Chalani dávajú spomenúť na vrtké tanz metalové začiatky, no predovšetkým vzdávajú hold svojím mentorom z kapely Laibach. Skvelý text i čiernobiely vizuál. Plus hviezdička naviac za Flakeov povestný kazačok.

Pri tretej v poradí Zeig dich začíname klepať rezne na nedeľný obed. Typická pochodová letargia, z ktorej od blaha nekrochkáte, avšak neomrzí. Po chutných rezňoch človeku kvalitne vytroví na diskotéke, za akú by sa ani David Guetta hanbiť nemusel. A síce Ausländer . Song polarizujúci fanúšikov na dva tábory. Prvé dni od vydania desky patril medzi obľúbené aj u mojich susedov. Lenže efekt presýtenia dorazil skôr než by bolo zdravé. Elektro jednohubky zrejme ulahodia tínedžerskému uchu, no zo mňa eufória skrátka opadla. A nepomohol ani vábny pohľad na hopsajúce vemená domorodkýň vo videu.

Kde je Rammstien, tam musí byť Sex. Diera jak diera aneb nezáleží, či ide o ten klasický medzi mužom a ženou alebo ho na pódiu praktizuje nadržaný Till s Flakeom. Paradoxne zo skladby "Sex" na mňa nedýcha žiadna perverznosť, úchylnosť, sexovina... Keby som netušil čo dané slovo znamená absolútne si ju s týmto magickým aktom nespojím. Z driemot ma vytrhla až Puppe. Ekrazit celého albumu. Kompozične skvelá záležitosť, ktorej niet čo vytknúť. Konečne odišli nevrlí tínedžeri a nastúpil seriózny Rammstien. Rammstein pre dospelých. Lindemannov škrekot v refréne vo mne zakaždým vyvolá zimomriavky. No a sínusoida náhle rapídne stúpla. Ehm, to všetko preto, aby mala pri Was ich liebe kam padať. Halda balád z minulých albumov recyklovaná v niečo rádoby "nové". O nič lepšie neobstál ani kolega Diamant. Pri všetkej úcte k Tillovmu textárskemu kumštu, jeho múza si počas produkcie niektorých songov odbehla kdesi na záchod. Nevadí, horská dráha pokračuje. Opäť stúpame vyššie, a síce silnejším puncom sú piesne Weit weg a Tattoo. Akoby ich jedna mater mala. Konkrétne tá z roku 2001. Obe sú nasiaknuté pižmom nostalgie z tohto legendárneho obdobia, čo myslím, že každý správny fanúšik môže len kvitovať. Na záver sa už len Hallomann rozlúčil, zabuchol za sebou dvere a viac som o ňom nepočul. Ani zrejme nechcem. Že práve balady budú niekedy achilovkou romantických Germánov by mi fakt nenapadlo.

Rezultát je rozpačitý. Po desaťročných suchotách som čakal viac než songy zo šuplíka s drobným pozlátkam navyše. Didžina štýlu Ausländera poskytuje živnú pôdu na to, aby jednou zo zastávok prebiehajúceho turné bol i belgický Tomorrowland. Základné piliere ohorenej zápalky v podobe Deutschland či Puppe držia album nad vodou všedného priemeru a zvyšné "dojížďaky" viacmenej neurazia. Asi som za tie roky rozmaznaný a berlínska prostodušnosť mi ku šťastiu už nepostačuje. V každom prípade comeback, z ktorého som nespadol na riť. Plameň tejto legendárnej kapely bude ale napriek všetkému horieť v mojom srdci navždy.