#GaySlovakia - skutočný príbeh - Od malička...

Volám sa Jakub, mám 28 rokov a žijem v Argentíne, Buenos Aires, a rozhodol som sa vám rozpovedať môj skutočný príbeh. Príbeh ktorý nechcem aby musel zažiť niekto iný, príbeh ktorý dúfam otvorí oči slovenskej spoločnosti a nedovolí mladým a talentovaným ľuďom opúšťať našu krásnu krajinu, pretrpieť celé dospievanie alebo siahať si na život. Príbeh ktorý pomôže brať homosexualitu na Slovensku ako prirodzenú vec a tak sa k nej aj staviať. Z dôvodu ochrany súkromia mojej rodiny, priateľov a známych mená a miesta sú pozmenené.

1.Od malička...

Narodil som sa v jendom peknom mestečku na severe Slovenska v roku 1990 ako brat o 3 a pol roka staršej sestry do rodiny v strednej vrstve. Vyrastal som v krásnej dedinke medzi kopcami v panelovom byte. Samozrejme ako každí vo svojom rannom veku som vôbec o svojej inej sexuálnej orientácii nevedel a bol som vychovávaný ako každý iný. No už počas vyrastania som bol z času na čas obeťou.. dá sa povedať, že šikany... nebolo to kôli orientácii (ako by aj mohlo byť keď som mal cca 7 rokov), no bolo to kôli mojej povahe... Nieže by som nebol priebojný... no nikdy som nebol "bojovníkom". Nikdy som nebol ten ktorý by sa išiel byť, ten typ syna, chlapca, ktorý by sa snažil byť vodcom smečky. Nie agresory ale dominantné typy. Je smutné, že práve na takéto deti sú rodičia (hlavne "mačistický" *1 otcovia) pyšný a podporujú ich v tom. Bol som dobrák, dôveryhodný... niekedy až moc :D Proste dieťa... A tak už v tej dobre som bol tak dá sa povedať na okraji... Na základke pár krát zatváraný do záchodov, vonku okrikovaný, v partii kamarátov vždy ten divný... ako hovorím nie kôli orientácii (o tej som ešte nevedel) no kôli tomu aký som.. že niesom ten správny typ syna, vnuka ktorý bude rúbať drevo, perfektne hrať futbal a brať ženu, mamu ako servis domácnosti. Áno, všetci dobre vieme ako to chodí, chlap predsa pracuje a žena varí, upratuje, plánuje, pripravuje ...atď no a tak sa spoločnosť snaží vychovávať aj svojich synov.

Ja som bol jediný chlapec v rodine, sestra o tri a pol roka staršia, no vyrastal som po boku svojich bratrancov. Jeden o rok starší Dávid a druhý o 3 roky mladší Tibor. Ako sa povie chalani ako majú byť. Taký správny synovia... slovenský... vodcovia... mačisti.. drevorubači... Na nich bola rodina vždy pyšná, nech sa stalo čokolvek... i keď ukradli dedkovi z chaty nôž, bol to len dôkaz toho že sú správny chlapi, ktorí sa ničoho neboja... A ja? Ten ktorý mal svedomie.. ktorý sa na svet pozeral inými očami... Ktorému záležalo na citoch iných.

No napriek tomu som bol rád iný. Vždy som bol rád za to aký som a rád som si to aj vychutnával. Doteraz rád spomínam na tie dni kedy Dávid a Tibor odišli na ihrisko a ja som zostal u nich doma s ich maminou, tetou Janou a pomáhal v kuchyni.. asistoval v domácnosti a pýtal sa na rôzne tipy a triky. Miloval som ten čas, keď sme spolu zostali sami doma a ja som sa priúčal novým receptom... Pomáhal som v domácnosti. Viete čo som miloval.. vôňu čerstvo naškrobených záclon.. Divné? Hmm ja si nemyslím, že umývanie okien, je čisto ženská práca. Domov využívame všetci narovnako a v dnešnej dobe niektoré ženy pracujú viac ako muži, tak prečo potom keď prídu z práce musia pripraviť jedlo, obriadiť deti, upratať a mužovi k telke priniesť vychladené pivo? A vychovávať k tomu svoje dcéry a nie chlapcov... no to som trochu odbočil od témy, jednoducho ja som to vždy miloval... Aj keď to moja rodina považovala za divné :D

Slováci hovoria gayovia sa moc ukazujú, vždy chú byť iný, vždy chcú vystupovať z radu.. vždy chcú aby si o nich hovorilo.. aby sa o nich vedelo... no takto ste nás vychovali naše ctené slovenské rodiny! Vy ste nás naučili byť "inými", vždy ste o nás rozprávali inak - "počuj ten tvoj Jakub, prečo nehrá deckami futbal?" "Kedy si nájde dievča?" "Nemal by náhodou..." Stále niečo.. a tak sme sa formovali.. vždy v stredobode pozornosti.. no a niektorým to zostalo.. proste sme tak vychovaní a tak to máme radi! _)

V tejto dobe som v ich rodine trávil veľmi veľa času, nielen preto, že Dávid a Tibor boli moji najlepší kamoši (taktiež aj veľa krát ochrancovia :D) ale aj preto, že v tejto dobe nás opustil môj otec, odsťahoval sa do zahraničia a naši sa rozviedli. Moja mamina obetovala svoj čas práci aby dokazala sama uživiť rodinu pre ktorú ostala sama(otec neprispieval), no a moc jej čas na deti nezostal.. a aj keď ho mala bola unavená z toho boja ktorý viedla aby nás vždy posunula o mesiac dopredu. Ja som za to na ňu hrozne hrdí, no v tej dobe som hľadal rodinnú pohodu niekde inde. A tou bola rodina na čele s typickým dedinským chlapom ujom Jožom, tetou Janou, Tiborom a Dávidom a ich staršou sestrou Laurou.

Moja mamina to nemala ľahké. Otec ju opustil.. ako jedna z prvých sa rozviedla (čo na malej dedine je skoro smrteľný hriech - žena by mala stáť pri svojom mužovi nech robí čokoľvek) sama živiteľka rodiny... skoro bez peňazí... keďže sama sa rozhodla rozviezť moc podpory v rodine nemala (myslím, že by niekto zakročil a finančne nám pomohol), dcéra pubertiačka na strednej a syn gay!

Obkolesená rodinami ktorým vládol muž, mačista, dominant, niekedy aj násilník alebo alkoholik, alebo oboje. V tomto svete nebolo miesto pre ženu ktorá sa rozhodne rozviezť a svojou vlastnou silou prenesie tie črepy rodiny ktoré jej zostali cez to najťahšie obdobie rodičovstva - dospievanie.

No ju to nepoložilo, každý z nás sme niečo obetovali, no prešli sme tým a dnes sme jeden druhému veľkou podporou. Mamina je veľká a silná žena a jej vďačím za to aký som!

Môžem povedať, že napriek istým skutočnostiam bolo moje detstvo štastné, ja som si vždy vedel násť veci ktoré ma bavia a ktoré ma robia šťastnými nech sa deje čokoľvek.

Je to úsmevné teraz keď nad tým premýšľam. Ako spoločnosť tlačila moju rodinu aby zo mňa vychovali horala :D Aj keď moja rodina boli viac menej spokojná ako sa rysujem (záľuby, koníčky, povaha) no ako všade na Slovensku, ľudia skôr dajú na to čo si myslia susedia ako čo si myslia oni sami.

Takže doma si buď kým chceš no keď vyjdeš von buď jeným z davu.

Koľko energie my slováci do toho investujeme... keby sme sa toľko zaujímali samy o seba ako o druhých, veci by sa pohli.. pretože sa meníme každý od seba.. Preto sa ja nebojím o veciach rozprávať, nehambím sa otvoriť svoj život... pretože som zo sebou spokojný, nemám sa za čo hambiť a chcem zmeniť spoločnosť

Druhá strana rodiny z otcovej strany... ortodoxný katolíci, ma mali pre zmenu veľmi radi. Pre nich som nemusel byť ten železný chlapec ktoré každý dedinský otec chce mať. Nejak mi proste moja povaha dobráka zapadala do skladačky katolíka (až do určitého času samozrejme) a to mi pomohlo si vytvoriť aspoň ako také sebavedomie. Že predsa len niesom tou čiernou ovcou rodiny, ktorého správanie sa vyniká normálu.

No čo je to normál? To nemá nič spoločné so slovom normálne, to je len to čo nieje ako väčšina, čo nieje tak ako sa očakáva a ľudia, spoločnosť si z toho robí predsudky, zásady, pravidlá, zákony...

No my sme tu... vždy sme tu boli... niekedy akceptovaní, niekedy tolerovaní, no väčšinou odsudzovaní, nechápaní, odsunutí, ľutovaní a vždy tu budeme. Pretože Gayom sa nestaneš, Gayom si a vždy si nájdeš spôsob ako byť šťastný!

Už odmalička sme skúšaný spoločnosťou a rodinou aby sme neustále dokazovali, že ako chceme žiť bude len naše rozhodnutie.

Ja som vždy miloval, hudbu.. kuchyňu.. varenie.. spev... No bohužiaľ to nejak nebolo v súlade s typickou rodinou... Na slovensku sú chalani stále vychovávaný s predsudkami. Aj keď si myslíme, že sa posúvame naďalej to dávame najavo. To, že si rodina povie, ja ho mám aj tak rád, aj keď je iný, aj keď si chce žiť život tak ako chce, nieje predsa akceptácia... nieje to nič pozitívne. Jedine čo Vám to pomôže je, že sa necítite až tak zle. Že nepreplačete až toľko nocí. Že tých dní keď si prajete hlavne kôli svojej mamine byť heterosexuálom, nieje až toľko. No sú... a bolia...

Nieje to slovenská spoločnosť kto chybuje... chybuje rodina ktorá ma gaya a ktorá to takto prezentuje.. Rodina ktorá sa nedokáže za svojho syna 100% postaviť a zbúrať tú stenu predsudkou a neustálej potreby vysvetľovať, že aj keď som gay tak ma ľúbia takého aký som. To je predsa podstata lásky nie? Ľúbime niekoho preto aký je nie? Načo to podčiarkovať? Áno, môj syn je gay, je spevák, je kuchár a je úspešný a ja ho ľúbim, pretože je to môj syn!

Niekdy dúfam, že tá nálepka ktorú mi osud doprial, nebude hneď prvá vec ktorú prirodzene ľudia na Slovensku uvidia. V zahraničí ma ľudia vidia inak, vidia ma prirodzene aký som a práve ja som ten čo má niekedy komplexy rozprávať prirodzene o mojom živote, mojej láske o mne.

Proste si ten postkomustický výchovný kameň stále nosím zo sebou. No našťastie každým dňom z neho ubúda a raz budem 100% sám sebou!

Toto bol malý náčrt môjho detstva, do ktorého sa určite ešte vrátim v písaní, pretože si na ten čas vždy rád spomeniem, akou nevinnosťou som veril v to, že som len dobrák, že to je to jediné čo ma urobí v živote iným, že to je to jediné za čím si budem musieť v budúcnosti stáť a obraňovať si.

*1 Mačista - z angl. slova Macho - mužný - chlap, ktorý verí v nadradené postavenie mužského pohlavia vo veciach každodenného života.

Nasledujúci článok:

2.Takto som to zistil...

.