17.7.2018 05:07

#GaySlovakia - skutočný príbeh V. Prvá pusa

Príbeh chlapca ktorý vyrastal vo svete do ktorého nepatril, chlapca ktorý sa bál byť sám sebou, chlapca ktorý miloval aj keď nemohol...

Volám sa Jakub, mám 28 rokov a žijem v Argentíne, Buenos Aires, a rozhodol som sa vám rozpovedať môj skutočný príbeh. Príbeh ktorý nechcem aby musel zažiť niekto iný, príbeh ktorý dúfam otvorí oči slovenskej spoločnosti a nedovolí mladým a talentovaným ľuďom opúšťať našu krásnu krajinu, pretrpieť celé dospievanie alebo siahať si na život. Príbeh ktorý pomôže brať homosexualitu na Slovensku ako prirodzenú vec a tak sa k nej aj staviať. Z dôvodu ochrany súkromia mojej rodiny, priateľov a známych mená a miesta sú pozmenené.

V. Prvá Pusa

Takže, v tejto dobe som mohol mať nejak 14-15 rokov.. mne sa už nejak tie presné časové údaje miešajú:) no určite menej než 15, v tej dob na to moja mamina prišla

:-o

Chodil som na 8-ročné gymnázium do jedného malého mestečka blízko našej dedinky, mal som celkom dobrí kolektív. Moji vlastní spolužiaci a spolužiačky sa mi nikdy neotáčali chrbtom... naopak bol som v našej triede dá sa povedať obľúbený, aspoň do teraz si to myslím :D vyskakoval som z radu... klasika... vo svete som obľúbený nebol.. bol som gay a hmm.. nie zrovna bohatý.. a nie zrovna stredná vrstva.. ako som už písal keď otec odišiel tak nás nechal bez peňazí a to sa odrazilo na všetkom a tí čo to hlavne videli tak to som nebol ja a moja rodina ale decká na strednej škole. Preto aby som bol aspoň ako tak obľúbený a ochránený skupinou kamarátov, spolužiakov musel som sa často uťahovať k opičkám a veciam proti školským zákonom.

Predsa len ten ktorý vás vždy rozosmeje tak toho si budete chrániť. A týmto spôsobom som si vytvoril aspoň akú takú kamarátsku a spojeneckú základňu. I keď mnoho krát som si musel robiť neprimeranú srandu sám zo seba a dva krát som mal zníženú známku zo správania a raz 3-ku. Bolo to čisté volanie, že vo mne sa niečo deje... že ma niečo trápi... no čo urobili? Poslali ma k psychológovi.. Tak som trávil 3 krát do týždňa hodiny u psychológa napojený na senzor ktorý snímal a na monitore zobrazoval moje reakcie.. pretože som bol "problémové" dieťa... pretože asi nikomu nenapadlo, že za tým môže byť niečo viac.. no nevadí... dnes mi to už nevadí.. po viac než mesiaci sa pani psychologička rozhodla že už som "čistý" a nechala ma ísť:)

Takže.. tá pusa?

Znova jeden večer som zapol teletext:D ako inak:) a ako náhodou pozerám inzerát bol z toho mestečka kde som študoval.. áno bolo to mesto kde som sa stretol s tým pedofilným uchylákom, no nejak moje vlastné vnútro.. ten chtíč.. ten výhľad možnosti že nájdem niekoho rovnakého ako ja.. aj vo veku :) aspoň teda približne.. on mal 22 ja skoro 15.. ten pocit prevážil všetok strach..

odpísal som a volal sa Peter a až dokým som ho stretol som si ho predstavoval ako môjho rovesníka no.. hmm realita je vždy iná..:D

Stretli sme sa po škole.. ako som sa už z prvého stretnutia poučil na verejnom mieste... na námestí.. bolo chladno... neskorá jeseň.. postavu nebolo ľahké rozpoznať. V tejn dobe bolo oblečenie vždy o viac voľnejšie..

Bol sympaťák.. taký kecálek.. taký čo ukecá aj mŕtveho:) Asi vedel čo robí, keď navrhol že sa pôjdeme prejsť.. no nie po meste.. nejak sme sa "náhodou" dostali za mesto..

S ním sa kecalo veľmi dobre, asi vedel ako na mladých chalanov.. cítil som sa bezpečne, mesto bolo maličké tak keď sme sa dostali ku okraju mesta vytiahol ma ďalej... kecali sme o blbostiach a zrazu sme sa ocitli pod mostom..

Pod mostom.. romantika? áno aj nie.. ja.. 15 rokov... ďaleko od mesta... bez dohľadu.. odkázaný sám na seba.. v prítmí.. už bolo nejak 6-7 večer a to už bola skoro tma... posledný bežec prebehol.... v strede vety si ma pritiskol s sebe a dal mi pusu.. nie pusu na ktorý som bol zvyknutý....

francuzák.. a to ešte k tomu hrozný (moc mokrý tak ako keby vám chcel zjest celú tvár bez nejakého väčšieho citu).. ale to som v tej dobe nevedel.. bola to moja prvá.. a pravdupovediac v tej dobe bola nádherná..

Dodnes si pamätám jeho parfém.. výrazný.. lacný :D no vedel si ma omotať okolo prsta.. okolo všetkého...:D keďže pod mostom sa nejak viac nedalo... vždy raz začas niekto prebehol (bola to trasa bežcov) a aj keď pre mňa to bolo dostačujúce on vymyslel iný plán... išli sme sa prejsť k nemu domov...

No nie až tak k nemu domov... oni doma o ňom nevedeli.. nietobože o mne... býval v bytovke.. asi doteraz by som vedel lokalizovať kde je.. a tam ma zatiahol do pivnice..

Chcel ďalšie bozky... nejak som sa asi zakukal.. chcel som romantiku.. no on asi vedel dobre čo robí... vytiahol ho... bol to ten typ... hmmm poznáme to no nerozprávame o tom.. ten mokrý typ.. ten ktorý vám zalepí ústa.. ruky.. v tej chvíli sa objavilo jeho mľandravé telo... to brušisko ktoré ma nikdy nepriťahovalo.. uff natlačil mi ho do úst... a ja? čo som mal podľa vás robiť v tmavej pivnici... niekoľko km od autobusovej stanice a ďaleko od domova kde nikto nevedel kde som... "bol som navštíviť spolužiaka"...

Tak som mu ho vyfajčil...

No čo sa stalo? Aj keď sa mi jeho obtlsté telo nepáčilo.. nejak keďže to bola prvá reálna skúsenosť ja som sa Vám nejak do neho zaľúbil.. ani neviem či to bola láska bola to skôr tá hra ktorú on chcel aby som hral... po tom ako ma po prvý krát zneužil už sa so mnou nestretol... nechcel.. bol som pre neho len jeden z mnohých..

Mal som šťastie v nešťastí.. pretože on sa na mňa vykašlal, čím som samozrejme trpel.. volal.. písal.. bláznil... no už nikdy som sa s ním nestretol... Až keď mi po 7 rokoch napísal, že ako sa mám.. že ma videl online..

Mám sa super.. Mám priateľa už 3 roky a som Šťastný a jeho nepotrebujem..:)

Napriek tomu že niektoré okolnosti boli viac na depresiu ako na lásku.. ja si toto obdobie stále nejak pamätám v dobrom svetle... doteraz keď pocítim jeho parfém tak sa otočím a spomeniem si na tú krásnu chvílu pod mostom.. kedy som pocítil ten prvý bozk.. tak strašne divný a tak strašne pekný... no potom sa vyjavia ostatné.. pivnica.. ignorancia.. hra.. kretén.. debil.. bbuzerant:)

Nasledujúci článok:

VI. POKEC

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].

Ohodnoť blog
5
Odeslat správu
Volám sa Jakub, už dva roky žijem v Buenos Aires pretože SR nepovolilo pobyt môjmu manželovi. Pretože Slovensko aj keď našu krajinu milujem v 21. storočí neuznáva základné ľudské práva všetkým svojim občanom a len rozosieva nevzdelanosť a diskrimináciu!

Chceš vědět, když IAcub přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.