Jánošík na úteku: 25. Zavrel som sa do kláštora bez mobilu a bez slova

Fotky k blogu Jánošík na úteku: 25. Zavrel som sa do kláštora bez mobilu a bez slova... Ste chceli vedieť aké to bolo, čo sme robili a ako to vyzerá. Bola to najlepšia časť tripu 🤘😇🤘#janosiknauteku

A post shared by Filip Jánošík Lehotský (@filip.janosik) on Jun 14, 2018 at 5:01am PDT

Dlho som zvažoval, či zabiť celých 10 dní na jednom mieste meditovaním. Z Indie som aj po mesiaci videl pramálo a netuším kedy sa budem chcieť vrátiť. Zvykol som si v poslednej dobe rozhodovať jednoduchým spôsobom - aký bol prvý zámer? Chcel som vidieť Dalaj Lámu, sektu Aghori, zdolať nepálsky trek a zavrieť sa do kláštora. Teda idem, ale nezdá sa mi to.

Ak sa aj nemení plán, mení sa motivácia. Chcel som zažiť čosi iné, čo neskúsil nikto z rodiny a kamošov, nech som frajer. Chcel som pokoriť ďalšiu výzvu, odšrktnúť si. Budhistická filozofia mi je blízka od druháku na výške, kedy som celé dni ležal dokúrený hore pupkom a diskutoval o nej so spolubývajúcim, ktorý sa tomu venoval. Po prechlastanom prváku som potreboval odpoveď na “Čo je zmysel života?”, “Čo je láska?” a podobne. Spolužiaci v tom mali jasno vďaka Majkovi Spiritovi a Rytmusovi, mňa tie ich ubermaterialistické kokotiny len nasierajú.

Keď som reálne nastupoval, motivácia bola úplne iná - dochádzali mi lóve. Tu nebudem mať kde rozbíjať a za 76 € mám ubytovanie s jedlom až na 10 dní! To som ešte netušil, že nafasujem dokonca knihy zadarmo. Židák, židák vystrč rožky!

Ďalším dôvodom bolo, že som si odišiel do Ázie oddýchnuť od ľudí a aj po dvoch mesiacoch mi sebemilší kamoši po ceste či kontakt s ľuďmi z domu liezol na nervy. Prečo sú všetci furt jebnutí? Lebo ty si jebnutý Filipko. Tam si sadni do rohu, čuš a počúvaj!

Výkop bol o jednej poobede, ja som prišiel o 2 hodiny skôr a motal sa po areáli. Všetci využívali poslednú možnosť rozprávať a nadväzovali nové priateľstvá. Ja som na všetkých hádzal bobek. Dajte mi pokoj, všetky príbehy som tu už počul tri razy. Poriešil som maily, kúpil poslednú jablkovú štúdľu a dovi dopo.

Zhabali nám mobily, ipady, mp3ky, gitary, nesúvisiace knihy a všetko zamkli do sejfu. Zákazy: zabíjať (aj komáre), rozprávať, spievať, tancovať, komunikovať posunkovou rečou či odkazmi na papierikoch, intoxikovať sa čímkoľvek, sexuálne aktivizovať s kýmkoľvek (ani objatia, držanie za ruky) či vychádzať von z areálu. Taká basa.

Denný program pozostával zo 4 hodín školy, 4 hodín vedenej meditácie, hodiny pomocných prác, strečing, hodiny diskusných skupín (jediná šanca rozprávať) a samozrejme nejaké to jedenie, sranie, spanie a knižnica k dispo. Taká basa.

Prekvapivo, ale je mega byť zasa v škole! Študuješ po anglicky, dobrovoľne, s 89 ľuďmi zo 70 krajín (od Brazílie po Cyprus, Kóreu, …). Zastúpené sú všetky vekové skupiny a všetky povolania. Od mladých kaderníčok po šedivých profesorov. Nemám problémy s koncentráciou, len s chrbticou a kolenami. Telo si bude pár dní zvykať na turecký sed.

Mama našej učiteľky vraj nemá rada budhizmus lebo je príliš depresívny. Malý náhľad: základom celej filozofie je prijať fakt, že všetky emócie spôsobujú utrpenie, nič v skutočnosti neexistuje nezávisle a tvoje “ja” je len zbierka nálepiek, materiálnych súčastí, podmienok a príčin. Zmyslom tvojho života je pochopiť to, aby si mohol pomôcť pochopiť to ostatným. Nie je to žiadny recept na šťastie či lásku. Tie sú tiež nestále lebo ti ich raz vezme choroba, smrť, neustála zmena. Napriek tomu všetci budhisti, ktorých som doteraz stretol, sršia fakt dobrým humorom, energiou a sú maximálne pozitívny. Môžeme o tom pokecať keď budeš chcieť, poviem čo viem.

Nerozprávanie mi vyhovuje, ale mám vážny problém bez spievania. V hlave sa mi točí prazvláštny playlist: Sagvan Tofi a Rick Astley. Po 10 dňoch to je zároveň prvé čo vypustím z huby pri balení kufrov. No len skús odolať:

Tŕpnu mi nohy, nemôžem si ich vystrieť, v Ázii je neúcta smerovať na niekoho chodidlami. Takisto je neúcta položiť budhistickú literatúru či svätý obrázok na zem. Prišiel som na to počas utierania prachu, kedy som si naukladal Dalaj Lámov na kopu a išiel za radom. Recepčnú skoro jeblo.

Budhisti rozoznávajú 4 druhy meditácie:

1. Calmabiding - čistenie hlavy, tréning myslieť len na jeden objekt (dych, prúd myšlienok, pozornosť) a nenechať sa strhnúť ďalším uvažovaním a posudzovaním. Bola zverina sledovať vlastnú hlavu, čo jej napadá bez toho, aby si sa tomu ďalej venoval. Len si tak preberáš myšlienky, aha toto je spomienka, toto zas predstava, toto je plán do budúcna, … Nerozmýšlaš či dobrý plán, či pekná spomienka, nič viac.

2. Analytic - po vyčistení gebule si určíš o čom chceš uvažovať. Môže to byť niečo, čo si práve počul a nechápeš, alebo akýkoľvek problém. Nenecháš sa však emóciami strhnúť, si na seba sám, nikto ťa nehodnotí, snažíš sa ísť čo najviac do hĺbky a zostať objektívny. Čo je na ňom také úžasné, že nikto iný mi to nevie dať? - To, že som s ním dlho, som lenivá skúšať odznova a môj život nemá iný zmysel… Bum! Znie toto ako recept na šťastie?

3. Vizualizácie - kadejaké absurdné predstavy, na ktoré telo aj myseľ fyzicky reagujú. Ja som Marekovi Bednarčíkovi raz odovzdával nejaké svetlo, ktoré symbolizovalo jeho túžbu po hudobnom uznaní a po meditácii som bol dojatý, rozjarený, ako dofetovaný.

4. Uvedomelosť - toto už nie je o sedení so zavretými očami, ale o odbúraní všetkých úvah a pozorovaní prítomnej chvíle. Posledné dni som dokázal hodinu sedieť na lavičke a pozorovať muchy, kôru stromov, vlastné pulzujúce žily na rukách. Príjemné, prečo nie?

Pomocné práce sme fasovali random. Ja zametám recepciu a vstupnú halu, niekto umýva hajzle a riady po všetkých 89 ľuďoch. V Indii furt niekto sračkuje a kvôli starej kanalizácii sa toaleťák hádže do koša vedľa hajzla. Vždy keď sračkujem, súcitím.

Jedlo je vegetariánske, ale dobré. Zisťujem, že milujem arašidové maslo s medom, aj že naň mám alergiu. Kŕče a zasa sračka. Prvých pár dní a posledný ho jem aj napriek tomu. Lebo je to s čerstvým pečivom top. Bodka

Po 4 dňoch bez “akejkoľvek sexuálnej aktivity” si na strečingu sadám dopredu, sprchujem sa v studenej vode, neobzerám sa po babách a keď sa pri mne zasa vyskytne tá chutná Indka, odchádzam skôr než mi z očí vyčíta, čo s ňou za tou modrou dúhovkou vyvádzam.

4. deň som tiež našiel za záchodom fajku na hašiš. Zhabal som ju, aby ju nenašiel personál a začínam Poirotovať “vinníka”. Na konci pobytu zisťujem, že nehúlili hipíci, ale problém vydržať mali práve tí starší, na ktorých by som to nepovedal ja (ani Poirot).

Diskusné skupiny sú fajn - keď už sa totiž rozprávate, je to o niečom. Otázky typu: Čo je dôkazom, že existuje znovuzrodenie, alebo že smrť je koniec? - Čo tvorí osobnosť a je súčasť mysle? - UPDATE: po pár dňoch preletíme otázky a zasa sa bavíme o hovne. UPDATE 2: Vlastne nie, ženy sa bavia o hovne a na otázky som sám s Ruffom a Holanďanom.

Spím na izbe s 15 chlapmi takže je nemožné, aby chvíľu niekto nechrápal. Sú to rôzne rytmy, farby, hrče hlienov v rôznych častiach dýchacej trubice. Trpím. Učiteľ meditácie mi poradil prestať sa za to na chlapov hnevať a radšej si z toho robiť srandu. Ďalšiu noc prepínam - som rád, že aspoň chrápajúci si to užíva a trpia so mnou všetci ostatní. Však za to nemôže. Do 5 minút spím. To je ako s tým Indom, ktorý si na mňa vyložil nohy v aute - závisí to vždy na tebe. Keď sa začneš vnútri rozčuľovať, ten oheň ťa nenechá zaspať. Určite to poznáš.

Každú noc v chráme ostávam do záverečnej študovať a meditovať osve. Vediem si v zošite rubriku LOL FACTS - nech sa páči: Brahman Tilopa sa vykašlal na celý budhizmus, opustil chrám a išiel predávať sezamový olej a prostitútky. Iný sa stal radšej pouličným vagabundom. Ďalší žil sám na ostrove so stovkami psích sučiek. Len sučiek. Nebude predsa trtkať psa s vajciami. Čo sa týka karmy: zlú máš aj za orál, anál a handjob. Nemáš za neveru, pokiaľ si si frajerku len pomýlil s inou (ako???), alebo prášiš prostitútku, ktorej si zaplatil. Keby jej zaplatil tvoj kamoš, už je to zas iné.

Je tu niekoľko párikov. Izraelský chalan sa svojej frajerky za celý čas nedotkol, nerozprávali sa, len jej sem-tam nechal srdiečko v zošite. Jeho frajerka zvesela chodí na cigu s Britom a iným Izraelcom k dolnej bráne. Bzučia okolo nej ako okolo královny. Ňuňu.

Je normálne všetkých dookola posudzovať, ale zaujímavé je robiť to bez jediného slova. Niekoho mám fakt rád a niekto mi lezie na nervy, pritom sme sa nikdy nebavili. Po 10 dňoch prichádza o to zaujímavejšia skúsenosť, keď všetci otvoria ústa. Úplne sa to otočilo, len tá indická kočka je ešte zaujímavejšia (a je z Poľska).

Z celého tripu bolo toto najlepších 10 dní. Fakt som si to užil a upratal/pochopil kopu svojich problémov. Je zvláštne, že sa ako najuvedomelejšia rasa na planéte nevenujeme svojmu vedomiu a netrénujeme vlastnú myseľ. Mobil ti pomaly vie utrieť riť, ale v hlave si neupratuješ. Pred spaním dokážeš hodinu čumieť na tie isté meme obrázky a svojky kamošov, ale meditácia je pre teba zabíjanie času. Sebavedomie staviame skôr na predstavách o sebe, ako na vedomostiach a schopnostiach, ktoré ti nikto nevezme. Mám pred sebou kopu roboty.

Som fakt rád, že sa tým pár Tibeťanom podarilo zdrhnúť pred komunistami, že v ‘80-tych narazili v Indii na dofetovaných hipíkov a nejak im to spolu cvaklo. Tak vznikli prvé dve budhistické školy pre Západ a v obidvoch som mal to šťastie byť (úplne prvá škola je Kopan v nepálskom Kathmandu). Veď koľkým známym bolo dopriate nemusieť chvíľu pracovať a stále mať našetrený peniaz, zdravie a vôľu zrovna na toto? Som vďačný, že som, ajkeď podľa budhizmu vôbec nič nie som a aj tento blog je zbytočný, ak to nepochopíš. Lol.

V pondelok 18.6. letím do Španielska a odtiaľ sa idem s gitarou na chrbte prestopovať domov v priebehu leta. Ak chceš dostávať ďalšie správy, napíš mi svoj mail do komentárov alebo na [email protected].