Jánošík na úteku: 21. Plávajúce mŕtvoly, ganjové smoothie a lov na kanibalov

18+
CITLIVÝ OBSAH
Článek může obsahovat:
produkty a služby určené pro osoby starší 18 let
sex, nahotu a jiný nevhodný obsah
násilí, krev nebo obsah nevhodný pro citlivé povahy
JSEM STARŠÍ 18 LET A CHCI OBSAH ZOBRAZIT
7.-13.4.2018 Varanasi, Uttarpradéš, India

Na obede sa pomýlili a dostal som zlé jedlo. Celkom sa podobalo, tak som začal jesť a sťažoval sa až neskôr. Ospravedlnili sa, jedlo odniesli, pohrabkali ho a dali na stôl netušiacej babe. Pekne.

Veľa som o Varanasi čítal. Vďaka tomu som bol pripravený dávať si pozor na kravské hovná a do prvého stúpil až 5 minút po vystúpení z autobusu.

Dnes má byť akurát koncert klasickej hudby v chráme opičieho Boha Hanumana. Tí najlepší hudobníci z Indie budú hrať od západu slnka až do východu. Som zvedavý ako to majú s Bohom dohodnuté, či každých 40 minút dajú prestávku, majú v tom aj stravu, cesťák a hodinovú sadzbu o 1 mil. rokov bližšie k nirváne za odohratú hodinu.

Na terase som si hral náš riff a po polhodine si ho spieval kuchár. Fajne, tento:

Boli sme na plavbe okolo ghátov - to sú vybudované vstupy do svätej rieky Gangy, v ktorej keď sa umyješ, zbavíš sa zlej karmy. Keď tvoju mŕtvolu spália na brehu, vymaníš sa zo životného cyklu neustálej reinkarnácie. Ak si to napríklad v tomto živote schytal, alebo máš pocit, že schytáš v budúcom za ten terajší, môžeš sa tu dať spáliť a si OK. Nespálené mŕtvoly idú po vode, v ktorej sa od rána kúpu všetci Indovia. V tomto teple je ťažko odolať kúpaniu... ale vlastne ani nie.

Počas večernej plavby naokolo ghátov sa upaľovalo asi 8 tiel. Ženy blízke rodine majú zakázané zúčastniť sa týchto ceremónií, ale turisti z Indie a celého sveta nie. Takže matky plačú doma za synmi, manželmi, ale stará Nemka z vedľajšej lode nemá problém fotiť napriek zákazu, ešte aj s bleskom.

Dym z mŕtvol vonia ako grilovaná kuracina, aj som vyhladol.

Loďka sa prevažovala na jednu stranu tak nás kapitán vyzval, aby sme sa premiestnili. Jediná sa zodvihla kanadská bacuľka a úplne to stačilo na vyrovnanie lode. Začala sa smiať: “I still got it!

Britka Ewelyn sa zobudila vo vlaku na to, že ju nejaký Ind prstuje. Asi dúfal, že si odpustí zdvorilostné kecy, veď v porne to tak.

Lord Shiva vraj húlil pri stvorení sveta preto sa to tu všetkým toleruje. Dokonca je to súčasťou modlitieb, meditácií a ceremónií (asi ako keď naše tetušky v krojoch upíjajú pálenky počas krštín). “Pán policajt, ja nič, ja Boh!

Na izbe som s Izraelčanom Itayom - vyzerá ako Lenny Kravitz, baby by sa nechali... Inak je to copywriter, ktorý po 2 rokoch v práci vyhorel, DJ a gitarista, ktorý toho pretiahol nezdravo veľa a budhista začiatočník, ktorý už nachádza prvé odpovede na hlúpe otázky. Túla sa a hľadá spôsob, ako použiť svoje schopnosti. Na severe Indie dal Vipassanu = 10-dňový pobyt v kláštore, počas ktorého nemôžeš rozprávať, písať, čítať, len meditovať a počas spoločných sedení položiť otázku. Slová rozptyľujú. Vraj ho aj tá jedna otázka za deň natoľko vyrušila, že sa nevedel do večera koncentrovať. Bola to dobrá otázka? Chcel som ju položiť kvôli sebe? Neznel som hlúpo? ... Okrem toho sa tam bez jediného slova zamiloval do pakistanskej kočky - izraelského najväčšieho nepriateľa. 5 dní ju všade vyhľadával, sadal si k nej, dokonca ju napriek zákazu objal. Vraj to bolo pre neho viac, akoby sa celú noc preťahovali. Na konci pobytu sa jej konečne mohol prihovoriť a po jej prvom “Hello” vedel, že to nie je ono. Slová rozptyľujú, ženy rozptyľujú. Vraj sa zbytočne nesústredil na čo mal. Každopádne malé veci tešia a v nasledujúcej diskusii mal pravdu. Spoločnosť považuje krátke vzťahy za zlyhanie, pritom je to tiež skúsenosť. Vraj mal už niekoľko frajeriek na mesiac, potom ich to omrzelo a nevidí v tom problém. Ja som stará škola, skúšam to navždy, alebo to neskúšam vôbec. Možno sa zbytočne pripravujem o to pekné medzitým. Po prvom dni vo Varanasi som začal šťať riťou. Brucho nič neakceptovalo. Kuracie rizoto som cítil nestrávené ešte 10 hodín po zjedení a vypitá voda vyšla von zadkom. Ráno som sa zobudil taký slabý, že som si nevedel ísť ani vypýtať vodu a banán hore na terasu. Zobrali ma per pazuch k indickému doktorovi. V sobotu sa tu nepracuje, tak som bol u neho doma. Rovno do žily mi napumpoval 7 fliaš antibiotík, glukózy a vitamínov. Na striedačku som sa preberal a odpadával v hodinových intervaloch. Za 8 hodín som odkráčal po svojich presne ako sľuboval. Dva dni budem jesť tabletky a chodiť na injekcie, potom som OK. Dúfam, že mi Allianz tých 100 € po návrate preplatí. Na noc sme sa vybrali do opičieho chrámu na hudobný festival. Boli to také indické jazzové dni so šialenými stupnicami, rytmikou a prístupom. Pomedzi skladby sa recitovalo, ľudia boli pohádzaní po zemi. Hralo sa od zotmenia do svitania, ale my sme odišli okolo tretej ráno, vraj pred hlavným programom. Brutal. Indická hudba je prirodzene repetitívnejšia a je v nej menej zvratov, a prestávok. Nekrešú to na 2 minúty kvôli rádiu, skôr pri nej chcú meditovať a rozjímať. Po inštrumentálnej onanii si doprajú pokojne desiatku taktov na rozmyslenie, čo ďalej. Takisto Indovia bezostišne chcú predviesť svoje hráčske umenie a neslúžia vždy skladbe. Tu čekuj, aké mám rýchle prsty a som tu z nich najlepší! Vôbec to nehrajú na skromných. Jeden svetový perkusionista dokonca experimentoval s väzbou ako Kurt Cobain. Natočil bongo správnym spôsobom, chytil spätnú väzbu a nechal to z bední do všetkých hučať. Vibrovala z toho zem, kosti, orgány... skoro meditačný prvok. Viac súcitím s dílermi drog, ako s malými deťmi a maminkami. Pre porovnanie: malému decku som dal jeden banán (nepoďakovalo, pýtalo aj druhý), mame s deckom som dal 20 Rp a že “small money”, dílerovi som dal 20 Rp nech si kúpi žrať a kúpil si 3 balenia keksov, že to najviac zasýti a vydrží mu na dva dni. Mal príbeh, ktorý mu nemusím veriť, ale bol slušný a vďačný. Sedím 10 metrov od dvoch horiacich mŕtvol, vidím im spálené nohy, jednej aj priškvarenú tvár. Okolo plače rodina, ja som emočne dutý ako bambus. Spálené mäso mi pripomína kuracinu tak jediné čo cítim je hlad. Som zle? … Aaaaa práve vidím malé dievčatko robiť okolo mŕtvol mlynské kolá, tak asi ani ona veľa empatie nepobrala. Dal som sa do reči s prevádzkovateľom burning ghatu Dilipom. Meno sa mi dobre pamätá. Všetky telá sa zapaľujú tým istým ohňom, ktorý sa udržuje nonstop pri živote už vraj 2500 rokov. Nikdy nezhasol, samozrejme. Dilip páli mŕtvoly od 10 rokov, jeho rodina sa tým živí už 4 generácie, jeho deti zatiaľ záujem nejavia. Tak to chodí. Aj jemu sa to najprv nezdalo, ale dedko mu poradil nech to robí ako pomoc ľuďom sťa pán doktor.

Pár krát mu vraj mŕtvola kvôli prdom vybuchla, tak musel zbierať časti tela po okolí a potom sa dogrcal do Gangy. Mňam.

Z cyklu opice: Zo strechy tu štia na ľudí a rehocú sa. Kamoške našťali do oka. Som si istý, že sme z opíc.

Enviromentalisti by sa tu zbláznili - okrem toho, že plastovú fľašu po dopití chlap jebne do jeho svätej rieky, videl som iného ako motorkou narážal do svätej kravy, kým sa nepostavila a neuhla mu z cesty. Holý kkt nie holy cow. Amík Guy videl opicu ukradnúť banán Indovi na tržnici, ten sa za ňou rozbehol a z celej sily jej prijebal päsťou na hlavu. Potom na seba chrčali. Amík vraví, že môže ísť domov, že len toto potreboval vidieť.

Prečo sú vlastne ulice plné kráv? Lebo sväté zviera nemôžeš utratiť. Množia sa nezodpovedným farmárčením a potom niet cesty späť. Ja som si myslel, že len majú radi kravy.

V Indii sa mešká, ale “nečaká”. Kým v okienku (úrad, autobusová stanica, u doktora, ...) vybavia teba, vybavia ďalších piatich, ktorí sa vopchali. Dokonca vo Vodafone store som prišiel na rad s čakacím lístkom a kým mi aktivovala SIMku, riešila problémy ďalších troch. Odišiel som posledný.

Aj v Indii sa nosia klobásky a bonboniery doktorovi. Zaplatil som si hodinu sitary, aby som pochopil, ako sa na nej komponuje. Na sitaru sa používajú štandardne tri ladenia: Ddur, Dmol, Cmol. Struny: G, D, F#, A, a 2x tenké D. Okrem toho sú pod pražcami ďalšie struny, na ktoré sa nehrá, rozoznieva ich len vibrovanie a tvoria farbu. Celkom zverina. Itay sa vedľa mňa potil počas hodiny hry na tablá, to tiež nie je len o búchaní, ale hlavne o tlmení úderov napínaním blany dlaňou. Robí to také buuAAM. Po tejto lekcii vieme ďalšiu večernú návštevu chrámu s festivalom oceniť o to viac.

Recepčný sa smial na mojich mailoch od Orange. “Faktúra” znamená vraj gigolo. Celkom príhodné, aj Orange s nami vyjebáva.

Indky sú vraj dostupné až po mesiaci chodenia a sú vraj ostré... Moslim Sameer sa o jednu uchádzal a spýtal sa či sa s ním chce kamarátiť. Povedala mu, že nie. On že nech porozmýšľa a za týždeň sa spýta znova. O týždeň prišiel za ňou, vynadala mu a jej brat s otcom ho zmlátili. Potom prišla polícia a zatkla ho. Našťastie má známeho vo vysokej politike, tak nesedel dlho... Aj ty sa pýtaš či to nie je prehnané? Ja mu tie “reči o kamarátstve” tiež nejak nežeriem.

Indky majú okrem toho krásne biele úsmevy a veľké kozy.

Posledný deň sme sa rozhodli splniť si turistické povinnosti a pobehať chrámy. “Žiaľ”, hneď pred prvým na nás z balkóna vykrikoval ten najsympatickejší svätý muž, aby sme prišli na čaj. Neváhali sme a bola to bomba. Spravil nám čaj z citrónovej trávy, porozprával o svojej minulosti a ukázal nám, ako jeho kamoš vyrába oleje. Tea tree, ganja oil, voňavky z korenia, zázvorovky a všetko možné. Aj by som kúpil, ale drahô. Každopádne svätý muž Baba nechcel žiadne lóve, len sme mu napísali do denníka, v ktorom mal už dobrú stovku turistov. Dokonca Slovenky, ktoré sa u neho týždeň učili meditovať. Zadarmo. Byť svätý znamená slúžiť, každý kto vypýta peniaze je podvodník, alebo má pred sebou ešte dlhé roky práce. Baba bol tiež vraj kedysi biznismen a mal farmu. Mal depresie tak si povedal, že najprv sa naučí starať o seba, až potom o zvieratá.

Vo Varanasi robia bang lassi = ganjové smoothie. Boli sme v malom obchodíku u ďalšieho Babu. Tento nebol svätý, ale zásoboval drogami celé turistické centrum. Ako správny mafián popritom krájal ovocie a robil to najlepšie smoothie na svete. Základ bang (zelená jedlá plastelína z marihuany) a jogurt, do toho banán, hrozno, granátové jablko, sladká smotana, nejaký sladký olej a posýpka z citrónovej trávy. Nič lepšie som nemal a to bol len začiatok! Pýtal sa nás či chceme soft, medium alebo hardcore. Ja som jediný z partie chcel medium, ale robil to v kope v džbáne takže proste povedal, že som strong person a dám hardcore.

Vojdi a neuškoď 🤡

A post shared by Filip Jánošík Lehotský (@filip.janosik) on

Ten večer sa na streche nášho hostela robil hudobný festival. 4 kapely hrali pre 15 ľudí, naokolo výhľad na celé Varanasi. Folková Avril Lavigne, DJ s elektrickou gitarou a ešte niečo, ale už mi smoothie písalo tak, že neviem čo. Váľal som sa na matraci, užíval muziku, život a teórie o otváraní jing-jang: dobro a zlo nemusí byť v rovnováhe, môžu neúmerne jedno druhé prerásť. Holanďan tvrdí, že jediná vec, ktorú vieš so 100 % istotou je, že “niečo sa deje”. Všetko ostatné môžu byť chybné signály vysielané tvojimi orgánmi (napr. porucha keď je žalúdok stále hladný, keď ti píska v ušiach, atď). Neviem či je to zaujímavé, ale vtedy to bolo to najzaujímavejšie.

Pri plánovaní tohto výletu som mal len zopár indícií čo chcem vidieť. Aghori je extrémna skupina svätých mužov Varanasi, ktorí lovia z dna Gangy nespálené telá - nespaľujú sa deti, tehotné ženy, svätí muži, uštipnutí hadom (lebo uštipnutie je požehnanie od Shivu) a tí čo majú lepru. Aghori ich lovia z rieky, trtkajú a jedia. Okrem toho si pijú chcanky, húlia a chlascú. Ako keď miluješ niekoho až keď o neho prídeš, tak oni vraj hľadajú čistotu v najšpinavších veciach, kedy si ju dokážu najviac vážiť. To chceš vidieť!

Na recepcii mi povedali, že sa stretnutie s nimi nedá zorganizovať. Vraj ale keď budem dosť high, všetky divné sračky si ma na ghátoch nájdu. Keďže bang lassi ešte pár hodín bude písať, išiel som na lov. Prihovoril som sa prvým domácim, vraj Aghori budú odetí v čiernom a budú naokolo spálenísk v tme čakať na zvyšky. Zbieranie indícií ako v detektívke, volajte ma polda Pankrác! Prvého som našiel za 20 minút, krútil sa však na zemi a chrčal lebo papal ópium, alebo fajčil heroín. Dám mu čas a zatiaľ sa idem spýtať majiteľa ghátu. Možno s nimi má neoficiálnu dohodu, že za stravenky púšťa Aghoriov k mŕtvolám. Ten ma zaviedol k ich chrámu - regulérne vysvietený, turistický chrám - o to mi nešlo. Tak ma zobral do tmavých uličiek, vraj vie kde jeden býva. Keďže som bol sám, dohodli sme sa, že bude kráčať predomnou a v prípade ojebu ho dolámem (som profesionálny thai boxer, samozrejme). Ale ak to bude košér, pozývam na koláč a masala tea. Smial sa, ale pochopil.

V úzkej uličke sme za svitu mobilov prišli k rozpadnutej okenici, kde zaklopal a niečo povedal. Odrazu vyšlo von malé ufúľané dievčatko a rozprestrelo červený koberec. Po chvíli sa ukázal vlasatý, bradatý chlap, celý v čiernom, kývol hlavou a sadol si. Vytiahol ľudskú lebku, nalial do nej asi čaj a ponúkol ma. Slušne som odmietol. Potom vytiahol fajku a opäť som slušne odmietol. Potom vytiahol smartfón a ukázal mi svoj instagram, kde mal fotky ako pózoval pre National Geographic. Slušne som poďakoval a nechal ho pripravovať sa na ďalších, snáď naivnejších turistov. Dilipa som aj tak pozval na koláč. Aspoň lebka bola pravá.

Opäť sám som sa teda vybral k druhému burning ghátu. Bolo už pred polnocou tak som namiesto kráčania skôr prekračoval spiace telá po zemi a kravské hovná. Asi 200 metrov pred cieľom, kde nebolo nikoho, na mňa vyskočil nejaký skurvysyn so železnou tyčou, ksicht mal kŕčovito stiahnutý do dola, akoby mal absťák, a ja som sa zmohol len na predposraté “No!” s pubertálnym preskočením hlasu. Našťastie mám po rodičoch mocnie stehná, takže ma od čias sásovských sídliskových grázelstiev nikto nikdy nedobehol a toto nebola výnimka. Utiekol som mu ani med, ale ten jebnutý ksicht mám stále vypálený do mozgu. Ďalšie výpravy za Aghori som už viedol v skupine, ale pre zmenu som nevidel nič. Takže tak je to s objavovaním v skupine.

Posledný deň som si vygooglil jediné tri tetovacie štúdiá v meste a v jednom z nich mi spravili kerku. Nebolo to vlastne štúdio len obchod s handrami, kde za pultom mal náradie a vraj vie kresliť. Spravil mi na ruke úplnú sračku a chytil som do nej aj infekciu. Lepší sa to, ale polovica farieb povypadávala. Presne tak si predstavujem autentickú spomienku na Varanasi.

Dosť sme sa tu všetci spustili a od 28.4. ma čaká 10-dňový pobyt v kláštore. Žiadny mobil, čítanie, písanie, ŽIADNE ROZPRÁVANIE ani sexuálna aktivita. Len prednášky, meditácia a práca. Nezaškodí mi predtým teda malý detox v tej najkrajšej prírode - idem opäť do Himalájí!

Vo štvrtok 7.6.2018 v Klube 77 (Banská Bystrica) a v pondelok 11.6. v Bukowski bar (Bratislava - Námestie SNP) bude premietanie fotiek, dopovedanie príbehov a debata o Nepále!

Pozvi aj kamošov!

Ak chceš dostávať ďalšie správy, napíš mi svoj mail do komentárov alebo na lehotsky.f@gmail.com.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
2
Odeslat správu
Textár, gitarista, spevák, copywriter. Napísal knihu "Dávenie, párenie, trápenie a iné fázy rozchodu" (2017). S kapelou Christmas #bezpokory nahral albumy Ceremony (2012) a #BEZPOKORY (2017)

Chceš vědět, když Filip Jánošík Lehotský přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.