Bitka o Marathon: Krvavý boj ktorý dokázal, že aj mocná Perzia môže krvácať.

Bitka o Marathon (490 pred Kristom) bol súboj medzi brániacim sa Gréckom a útočiacou Perziou pod vládou kráľa Dariusa, ktorá skončila víťazstvom podceňovaného Grécka. Táto krvavá scéna sa zapísala do histórie oboch národov, kde Grécko ukázalo svetu svoju odvahu a disciplínu a Perzia zasa ukázala, že aj taká mocná veľmoc dokáže byť porazená. V roku 522-486 pred Kristom, kráľ Darius a jeho armáda pomaly postupovali do Európy kde mala podrobenú Macedóniu a Tráciu. Ďalším cieľom pre Dariusa boli Atény a zvyšok Grécka. Prečo si zvolil práve Grécko je doteraz nejasné, no špekuluje sa, že chcel rozšíriť svoje impérium, alebo chcel potlačiť rebelujúce národy. Darius teda poslal svojich poslov, aby prijali Grécku kapituláciu ale Gréci odpovedali tak, že všetkých poslov popravili. Atény a Sparta si sľubovali vzájomnô spoluprácu pre obranu svojej domoviny. Po poprave svojich vyslancov nakázal Darius poslať 600 lodí a 25 000 mužov aby dobyli ostrovy Cyclades a Euboea, pričom už čakali hladký postup do Grécka, lenže tu sa stretli s odporom ktorý nikto nečakal. Perzskú armádu viedol veliteľ Datis a asistovala mu jeho pravá ruka Artaphernes, Dariusov synovec, ktorý viedol jazdectvo. Celkový počet vojakov je neznámy, keďže sa odhaduje okolo 90 000( ale proti Grékom bojovali v oveľa menšom počte keďže ich zastihli pri vylodení).

zdroj: findingdulcinea.com

Armádu tvorili hlavne lukostrelci a jazda. Perzská armáda používala ľahké štíty , a pri blízkom boji boli vybavení krátkou dýkou alebo zahnutým mečom. Jazda bola ozbrojená ako normálny radový vojaci a bojovali s oštepmi a lukom. Na Gréckej strane stálo okolo 10 000 hoplitov a viedol ich Kallimachos alebo Miltiades, ktorý raz bojoval pod vedením Dariusa a tak poznal Perzskú taktiku. Túto taktiku tvorili lukostrelci, ktorí neustále kryli útočiacu jazdu. Hopliti sa bránili vo formácii falangy a pomocou veľkých bronzových štítov, pričom pri boji jeden na jedného používali oštepy a meče. Použitie Falangy, teda utvorenie akejsi hradby vo viacerých radoch dávala Grékom veľkú výhodu. Keď Peržania dorazili do Grécka, zvolili si Marathon ako skvelé miesto na vylodenie, keďže poskytoval skvelý terén pre jazdu a neďaleko sa nachádzalo jazero s pitnou vodou. Keď sa Gréci dozvedeli o mieste, kde sa budú vyloďovať ich nepriatelia, začalo sa rozhodovať či sa vydať s armádou k pobrežiu alebo ostať brániť Atény. Nakoniec sa rozhodli zaútočiť a tak sa vybrali založiť tábor blízko Herkulesovej svätyne na západ od pobrežia. Sparťania oneskorili svoju mobilizáciu, lebo oslavovali festival Karneia.

zdroj: realmofhistory.com

11 septembra rozostavali Gréci svoje pozície tak, aby zodpovedali rozloženiu Perzskej armády. Formácia Grécka bola nasledovná: Utvorili 3 skupiny pričom tvorili stred a najviac vojakov sa pripojilo na ľavé a pravé krídlo, ktoré mali obkľúčiť nepriateľa a spôsobiť tak chaos na bojisku. Peržania zasa postavili svojich najlepších mužov do stredu dúfajúc, že sa im podarí rozdrviť stredovú falangu. Záhadou však je že Peržanom chýbala jazda, čo tvorilo základ ich taktiky. Povráva sa že Datis ich poslal s druhým vojskom zaútočiť na Atény. Grécka armáda sa dala do pohybu, pričom boli pod neustálou paľbou lukostrelcov a v tom do seba tieto národy narazili. Tento dlhý, brutálny a krvavý boj začal dobre pre Perzskú stranu, keďže sa im podarilo oslabiť centrum falangy, čo pôvodne aj chceli. Avšak tu prišlo na rad pravé a ľavé krídlo, vďaka čomu získali Gréci výhodu a zatlačili nepriateľov späť do mora, spôsobujúc chaos v radách Peržanov. Armáda sa sťahovala k lodiam, no najprv museli prejsť cez bahnitú oblasť, čo ich stálo veľa životov. Pritom ako Gréci tlačili na ustupujúcich Peržanov bol Kallimachos zabitý. Hoplitom sa podarili zajať 6 lodí a zvyšok utiekol.

zdroj: en.wikipedia.org

Gréci si na svoj účet pripísali veľké víťazstvo, kde podľa tradície zomrelo 6 400 Peržanov a na Gréckej strane padlo len 192 vojakov. Datis však nebol s útokom hotový a plavil sa k Mysu Sounion, kde chcel zaútočiť na Atény, zatiaľ čo Grécka armáda bola preč. Pomocou signálu sa Gréci o tomto čine dozvedeli a tak nebrať ohľad na únavu, vybrali sa späť do Atén. Keď tam dorazili v noci ten istý deň, stačilo to na to, aby to podlomilo Perzskú morálku a tak odplávali naspäť do Ázie. A v tom sa zjavilo 2000 Sparťanov aj keď to už bolo jedno, keďže bitka bola vyhraná. Po boji boli mŕtvy so cťou pochovaný, učinili sa obety pre bohov a boli postavené sochy na počesť tohto veľkého víťazstva. No Perzská armáda nebola odradená dobyť Grécko kvôli jednej porážke a tak kráľ Xerxes pokračoval v tom, čo Darius začal a v roku 480 pred Kristom zhromaždil obrovské vojsko a začal ďalšiu inváziu, ktorá mala prejsť cez priesmyk Thermopyle. Avšak tu už stála skupina 300 Sparťanov ktorých viedol kráľ Leonidas. Týchto 300 mužov bojovalo oproti niekoľkonásobnej presile, no aj tak sa vydržali brániť 3 dni. Tento boj prebiehal súčasne s námornou bitkou pri Artemisione, ktorú viedol Themistokles. Tieto súboje zaistili Grécku čas aby utvorili najväčšiu armádu hoplitov v histórii a v boji pri meste Platea definitívne odradili Peržanov dobyť Grécko.

zdroj: history-by-kyle.blogspot.sk

Pokiaľ vás pri čítaní napadla myšlienka, či má táto bitka niečo spoločné s behom maratón, máte pravdu. Existujú dve verzie. Prvá je o tom ako posol Phidippides utekal pred bojom žiadať Sparťanov o pomoc, no najprv sa zastavil v Aténach. Táto cesta bola dlhá 240km. Druhá verzia rozpráva o tom ako sa posol po vyhranom boji vybral do Atén a keď prišiel, povedal len : „Vyhrali sme“ a padol na zem mŕtvy. A tak na jeho počesť vznikol beh maratón. Inak odporúčam pozrieť filmy 300 a 300 vzostup ríše, kde sú tieto boje vyobrazené.

Zdroj: www.ancient.eu/marathon