Jánošík na úteku: 14. "I will shit in this bus, you will see!”
Som ťa tuším počul nadávať na Regiojet, tak teraz sa posaď a dopi: Autobus z Muktinathu do Tatopani. Turistov posadili dozadu, kde je najmenej miesta na nohy. Už viem ako sa cíti môj brat a Richard Müller. Keďže je bus inak poloprázdny, jedna slečna si presadne do voľnej dvojky. Všetci chlapi konečne vetráme vajcia. Autobus stojí každých 100 metrov a priberá ďalších ľudí. Tí sa rozhodnú stáť. Príde usádzačka a posiela slečnu naspäť na svoje miesto, aj keď nikomu nezavadzia. Dáma má úroveň tak kontruje: “You are a bad person! I will shit in this bus, you will see!”
Autobus zastavuje 10. krát, už to bude hádam aj kilometer, čo sme za tú hodinu prešli. Nastupuje Nepálec, v zadnej päťke vidí šieste miesto medzi rukou a hruďou Nemca. Skúsi sa predrať dozadu, ale Nemec sa postaví a svojou výškou mu všetko vysvetlí.
Na oslavu prvého kilometra autobus znova zastaví, húf ľudí nastupuje, húf ľudí vystupuje a potom znova nastúpi a sadne si na iné miesto. Šach mat? Šofér otvorí kabínu a 3 turistov púšťa k sebe. Potom tam vojdú ešte dvaja Nepálci a vyjde nepálska žena, ktorá neviem kde asi tak sedela. Tento autobus prihlásim do Česko-Slovensko má talent ako kúzelnícky trik.
Pamätáš na Chaturovu dôveru v ľudí, keď nechal naše tašky v strede cesty a odišiel na 20 minút preč? Funguje to tu aj s deťmi. Mamička svojho malého prísavníka podá cudzím chlapom dozadu a odíde na cigu a na záchod. Decko plače dokým jeden z chlapov neluskne prstami. Keby som si mal vybrať superschopnosť, chcem túto.
Za oknom autobusu sa krajina mení z bohapustej na alpskú, zelenie, pribúdajú široké rieky a … toto hlavne … rozvoniava. Les, mokré drevo, Tatry. Nenásytne vystrkujem nos von z okna a ťahám ako politici špáradlá.
Cesta je skôr vychodená ako vybudovaná. Preto vzdialenosť ako z BA do NR trvá oficiálne 4-5 hodín. Neoficiálne tak 7 hodín. Web CP.sk by sa tu kvôli zápisom meškania nenačítal, aj keby tu teda bol signál a internet.
Stojíme, cesta sa po daždi prepadla do útesu a bágre musia vyhrabať novú. Naozaj.
Ešte som nevidel nikoho tak tancovať na hrane, ako tento autobus. Lížeme krajnicu a v rámci výskoku na výtlkoch vykúkame do 20 a viac metrových spádov. Možno I will shit in this bus.
Vystupujeme podvečer zničení v Tatopani, dedinke s horskými horúcimi prameňmi. Ohrievam si kosti, pijem šťavu z liči a ako jediný Európan svietim v tme pupkatým domácim. Ubytovali sme sa v chatkách medzi pomarančovníkmi. Keď si odtrhnem prvý a ústa mi zaleje tá najsladšia šťava, mením program - ostávame tu o deň dlhšie.
Po večeri stretávam Fína Oliho s bratom a otcom, ideme na pivo. Našiel som niečo tak lokálne, že ich musím nútiť vstúpiť lebo mi nikto neverí, že je to krčma. 4 stoly, pri jednom deti robia domáce úlohy a keď sú hotové, ľahnú si do postele vedľa nášho stolu a my dopíjame nech môžu spať. Bomba.
Oli po Nepále ide do Berlína, sú tam extázové all-you-can-eat party s prostitútkami. Mňa zaujíma cena a Chatura, či si musíš na začiatku vybrať jednu alebo môžeš kurvy striedať. Môžeš striedať. Chatur vidí ducha.
Po návrate na izbu sa pri močení rozhliadam, takúto čistú kúpeľňu som nevidel dlho. Originál si pomyslím: Jeej tu by som aj spal!
Tak teda dobrú.
Ak chceš dostávať ďalšie správy, napíš mi svoj mail do komentárov alebo na [email protected].
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Filip Jánošík Lehotský přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.