Ázijský týždeň nielen v Lidli

Južná a Severná Kórea na ZOH vystúpila pod spoločnou vlajkou ako jeden štát. Týmto gestom, akoby zakopali vojnovú sekeru, ktorá trvá už niekoľko desiatok rokov. A práve preto som sa rozhodla, že druhý film, ktorý vám predstavím, nesie názov Putá vojny (Taegeugki hwinalrimyeo). Nebudem vás trápiť nejakými historickými faktami, ktoré by ste si aj tak nemuseli zapamätať, ale všetko pochopíte, ak si pozriete túto dobre spracovanú vojnovú drámu.

Vo filme vidíme celý priebeh vojny, ako prichádzali o svoje územia, v akých rokoch sa darilo Južnej alebo Severnej Kórei. Okrem toho, že film má historický podtón, odohráva sa v ňom príbeh dvoch bratov. Je to príbeh o sile a odvahe jedného brata, ktorý sa obetoval a šiel do vojny (aj keď nemusel), aby ochránil toho druhého. Aj keď je to na úkor seba, pretože sa vystavuje veľkému nebezpečenstvu a púšťa sa do samovražedných misií.

Film je spracovaný veľmi detailne a prenáša diváka do 20. storočia na miesto činu. Scény sú mnohokrát drastické, a preto som aj ja musela veľakrát odvrátiť zrak, aj keď som už videla veľa vojnových filmov. Napriek tomu, tieto scény nehodnotím negatívne, pretože sa snažili spracovať situáciu najviac podobnú tej reálnej. Samozrejme, v skutočnosti to muselo byť omnoho drastickejšie a film je len malý zlomok toho ako to bolo.

Ak ste ľudia, ktorí sa zaujímajú o históriu, tento film by nemal chýbať vo vašom repertoári, ale aj keď takí ľudia nie ste, určite to stojí za pozretie. Film Putá vojny je len ďalší z množstva filmov, ktoré hovoria o tom, že v Ázii vznikajú kvalitné, ale zatiaľ nami nie veľmi ocenené filmy. Dúfam, že vás tento blog inšpiruje k tomu, aby ste si pozreli aspoň jeden.