#2: Nabudúce aj s plavkami!

Opäť raz sme stavili na naše cestovanie vlakmi a na celom výlete sme skoro neminuli nič, iba 60 centov sme dali na kofolku, ktorú sme si kúpili na osvieženie. Čiže sme opäť ostali verné nášmu nízkonákladovému cestovaniu, i keď je to niekedy náročné a človek precestuje skoro celý deň.

Dostať sa do Šutova nie je žiaden problém. My sme šli vlakom zo Žiliny a vystúpili sme na zastávke Šutovo-Ratkovo. Zo stanice nás čakala cesta k reštaurácii Rieka. Tá síce nebola dlhá, trvala niekoľko minút, ale šli sme po hlavnej ceste, kde bolo milión kamiónov a áut, ktoré asi keď videli 5 žien, tak sa to neobišlo bez trúbenia.

Keď sme sa dostali k reštaurácii Rieka, tak už nás čakala pokojnejšia cesta. Tam sme už mali jasný cieľ, dostať sa k Šutovskému vodopádu. Po ceste sme stretli ešte Šutovské jazero, ktoré vzniklo v lome. Dočítala som sa, že toto jazero je hlboké 15 metrov, čo je celkom dosť. Ale vyzeralo krásne. Až sme s kamoškami začali ľutovať, že nemáme plavky so sebou a nemôžeme vyskúšať jazero tiež, ako niekoľko desiatok ľudí, ktorí si jazero užívali. Ale povedali sme si, že sa tam ešte toto leto musíme ešte vrátiť a otestovať ho.

Trošku nás síce, ale odradil neporiadok pri košoch. Pritom o pár metrov ďalej bol jeden veľký kontajner, ktorý bol poloprázdny a všetky tie odpadky mohli pokojne vyhodiť tam.

Keď sme sa pokochali a urobili pár záberov jazera, vybrali sme sa k nášmu cieľu. Pre istotu sme sa na cestu opýtali policajta, ktorý sa nachádzal v blízkosti jazera. Ten nás už usmernil a vydali sme sa na cestu. Cesta hore bola príjemná, je to fakt skôr prechádzka. Prvý kilometer idete ešte po asfaltke a pri jednej chatke sa cesta zmenila na kamenistú a potom z nej ostala len lesná cestička.

Hore nám to trvalo asi hodinu. A ďalšiu hodinu sme strávili pri vodopáde. Bolo to, samozrejme, aj preto, že bol naozaj nádherný, ale na strane druhej, sme ho chceli zachytiť tak, aby na fotke nebol žiaden turista (samozrejme okrem nás) a to bolo veľmi náročné. Nakoniec sa nám to podarilo. Dokonca som niektorých turistov okolo inšpirovala a začali sa fotiť rovnako ako ja. Bolo to trošku aj vtipné, keď som videla asi desiateho človeka po sebe urobiť to isté čo ja. A predtým to neurobil nikto, ale beriem to pozitívne, bola som inšpiráciou pre nich. Verím, že aj tento môj príspevok bude pre vás inšpiráciou a pôjdete na toto krásne miesto v Malej Fatre.