Jánošík na úteku: 4. Srdce na dlani

2. 3. 2018 Kathmandu, Chandragiri

Maminka sa zľakla fotky na instagrame, kde vedľa seba leží párik bezdomovcov. Bol som sa večer zatúlať a na konci Thamelu sa pod dekami na všivavom matraci objímali dvaja bezdomovci. Nerád znásilňujem foťákom, ale tak sa na seba pekne pozerali, že som nabehol a poprosil o fotku. Samozrejme sa vyľakali, pustili a síce súhlasili, nevedel som im nohami rukami vysvetliť, nech sa kľudne obíjmu znova. Síce to nevyšlo, dal som im 50 Rp, keď tu zrazu chlap zakričal na totálne spitého tackajúceho sa kolegu opodiaľ, všetky peniaze mu dal a vrátil sa k maznať k svojej milej. To sú tie veci.

Po 5 hodinách spánku som sa ráno vybral nepálskou hromadnou pod horu Chandragiri, odkiaľ vidno celé Kathmandu. Aj na Bystricu sa treba pozerať z Pánskeho dielu, lenivší z Urpínu, aby ju “obsiahol”. Cestou som si v pajzlíku kúpil chipsy plnené zemiakmi a kari, niečo sladké a niečo hnusné. Ani nie tak s odvahou ako skôr odovzdane som sa vybral na autobusovú stanicu, veď určite mi niekto poradí. Všivárovi som ukázal na mape cieľ, ten vybehol medzi autobusy s krikom a niekam ma posadil. Nikto žiadna angličtina, ale reku uvidíme. Prvú polovicu cesty som sa smial na výtlkoch, ktoré nepálca ožratého zo včerajších osláv Holi vystreľovali na zem a na striedačku sme ho chytali ja a ešte jedna paní. Druhú polovicu cesty som sledoval personál autobusu o dvoch ľuďoch: šofér + nazvime to impresário = vykrikovač zastávok, ktorý vyskakuje a naskakuje za jazdy do busu, berie lóve a pri predbiehaní motorkárov trieska z boku po kapote. Myslím, že sa tak podľa toho motorkári orientujú a nemusia otáčať hlavou v helme.

Vysadili ma skoro pod lanovkou. Na prvom výhľade sa mi prihovorilo 8-ročné dievčatko veľmi slušnou angličtinou a bola ruka v rukáve. Ona hotová z tetovaní, ja hotový z nej... myslím tak otcovsky ty somár. Za moment pribehla celá jej rodina a dal som sa do reči s jej bratom Sanjim. Najbližšie 4 hodiny som bol ako ich.

Kde-tu sú v Nepále duálne ceny - kde lokálni zaplatia 6 €, tam zahraniční 22 €. Lanovka nebola výnimkou a nepomohol mi ani Gopass.

Sanji je hinduista, ktorý tvrdí, že Bohov netreba oslavovať, ale slúžiť podľa nich ľuďom obyčajnou pomocou a empatiou. Vypije, pohulí a obzerá sa za škaredými Nemkami. Vďaka ľuďom ako je on sa aj tie môžu cítiť pekné a to je šľachetné!

Odľahčíme: Nie len hovno a z huby, ale aj pot mi smrdí ako z nepálca.

Nepálci ti nepovedia nič, keď si kýchneš. To len taká blbosť na okraj.

Hore na Chandragiri neboli na oko (čiže bieli ako cmar) žiadny turisti len nepálske rodinky na výletoch. Tety, bratranci, súrodenci, starkovci, ... každá rodina minimálne po 6 kusov, pekne súdržne. Vlastne sa nečudujem, lebo nie je sezóna. Teplo síce je, ale hore je hrozne oblačno a mám silnú obavu, že na blížiacom sa treku neuvidím nič.

Sanji ma odpravil až do mesta, odkiaľ som nasadol na ďalší bus, večer máme ísť žúrovať. V buse si prisadla banda školákov v uniformách s kravatou a jedna z nich, Nani, voňala až by som jej nos zapichol do vlasov. To píšem len tebe, inak som sedel ako 5 peňazí.

Cestou z autobusovej šťanice som vbehol do mimoriadne vyriadeného parčíku a dal sa do reči s 3 puberťákmi. Povedal som im, že som slovenská rocková hviezda lebo to znie lepšie ako nezamestnaný. Od môjho snehuliaka na ramene sme sa dostali k prvým spomienkam na život - najstarší z nich, Saugat, si ako prvé spomína, ako ich so zbraňami vyrabovali komunisti keď mal 3 roky. Hovorili mi aj o kastovom systéme a pozitívnej diskriminácii - v každej firme musí byť rovnomerné zastúpenie každej kasty (brahmani - duchovní, vajšovia - obchodníci, kšátriovia - vojaci, atď), čiže niekto dostane v štátnej správe job len vďaka tomu, že je po ocovi kšátri. Inak tie kasty dnes už nič vlastne neznamenajú, nikto sa tým nechváli a ani na baby vraj nezaberie keď máš predkov kráľov.

Po návrate na izbu sa spustil hrozný lejak a zrušil som všetky plány - budem si len čítať o budhizme a niekde sa najem… Pipo mieni, pán Boh mení… čeština z chodby ma vytiahla na žúr. Našli sme premakaný podnik Purple Haze so skvelým nepálskym cover-bandom. Namiesto pisoárov staré plynové bomby, chodby vyobkladané kazetami, žúrujúci opití nepálci, super zvuk, svetlá, atmoška ako sviňa. Už sa pohrávam s nápadom ako sem prepašovať o rok celú kapelu na týždňový kšeft. Je tu toľko old school rockerov a slabá konkurencia, žeby sme boli za Beatles.

Tomuto vravím sebareflexia a prekonané ego:

- You wanna fuck me?

- How much?

- 7 000 Rupies

- You’re not that nice

- Ok, 3 000!

Pripomenulo mi to ako ja zjednávam honorár pre kapelu.

Ráno idem pozrieť budhistický chrám, kde sa možno na pár dní v závere nepálskej časti zavriem. Tiež mi treba dovybavovať veci na trek, vyrážam v nedeľu ráno. Bude to 16-dňová turistika, prevýšenie 800 - 5400 m n.m., vyše 200 km vzdialenosť. Len ja, hory a sprievodca. Tuším sa aj pomodlím a dám si pár drepov.

Napíš mi mail na [email protected] a budem sa Ti hlásiť ako maminke.

Fotky a videá nájdeš na Instagrame: Filip.Janosik

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].

Ohodnoť blog
15
Odeslat správu
Textár, gitarista, spevák. Napísal knihu "Dávenie, párenie, trápenie a iné fázy rozchodu" (2017) a "Jánošík na úteku" (2019) S kapelou Bezpokory nahral albumy Ceremony (2012) a #BEZPOKORY (2017). Aktuálne vydáva album "Povedz loď" (2021) so svojou druhou kapelou Filip Jánošík & Hotoví Umelci

Chceš vědět, když Filip Jánošík Lehotský přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.