Čím ,,hnusnejšia" kérka, tým múdrejší človek?

Stereotyp vychádzajúci z pozorovania rôznorodých potetovaných ľudských bytostí je taký, že neestetické, vágne (alebo oboje v jednom) kérky, zdobia väčšinou jednoduchších jedincov či príslušníkov deklasovaných vrstiev (alebo oboje v jednom). Áno, tak to je, jasnačka, punktum.

A potom si sadnem na záchod, otvorím instagram a uvidím tam túto smiešnu tetovačku. Nepodarené, trashy. A ja prežívam katarziu.

,,Better to be dead and cool than alive and uncool." Táto veta ma dostala. V kombinácií s kolotočárskym vyobrazením na koži neznámeho (určite drsného) chlapíka, ktorý sa zrejme cíti ako Marlboro Man, ma dostala dvojnásobne. Mám pocit, že jediný pohľad na toto veľdielo (so srandou, ale aj bez srandy) mi dalo viac inšpirácie ako XY (pomerne veľa) kvalitných kníh, ktoré mám (zbytočne?) za sebou.

A na margo kategórie trápnych či nepodarených tetovaní a spomínaného stereotypu...Fail? Dosť často. Ale nie vždy. Takže dočerta s tým! Believe in yourself?Smile now, cry later? Ohyzdný portrét dieťatka plus meno a dátum narodenia v kurzíve? Páči sa mi to? Vo všeobecnosti nie. Fňuk, fňuk! A koho to zaujíma?

Pekné kérky sú pekné (vec vkusu). Kvalitné kérky sú kvalitné ( zrejme nie až tak vec vkusu). Ale čo ak by sme porovnali ,,škaredé" a nekvalitné tetovanie, ktoré je ,,prežité" s ,,pekným" a kvalitným tetovaním, ktoré lahodí oku, je kvalitné a...tam to končí? Pokiaľ sa hodnotí práca umelca myslím si, že nie je veľmi o čom. Ale ak sa vníma tetovanie ako celok, ako organická súčasť jeho nositeľky či nositeľa, je to celkom iná káva...

Táto dnešná záchodová úvaha je pre mňa unikátna. Inak sa totiž vôbec nezaoberám tetovaniami, ani žiadne nemám. Zároveň však už roky cítim, že ho mať budem (ak sa dožijem). Nie, nenáhlim sa. Možno bude omylom pekné, možno zámerne škaredé. To je jedno. Rozdiel medzi ,,cool/uncool" tkvie v niečom inom.