O tom, ako som sa usmial

Čas: 19:00 Miesto: Princes Street, Edinburgh

Kráčam a nie som sám. Sobota večer. Davy ľudí ponáhľajúcich sa za zábavou alebo do postele. Vysoké, krásne a staré budovy, strážiac si svoju minulosť navonok pôsobia chladne, no pod svetlom pouličného osvetlenia, ponúkajú útočisko pre tých, ktorí ho potrebujú. Aj taká je Princes street, tiahnúca sa hlavným mestom Škótska.

Kráčam a vedľa seba mám ľudí, ktorí mi stačia k tomu, aby som bol v tú chvíľu šťastný. Počujem ich rozprávať, ale nevnímam, čo  hovoria. Som ponorený do svojich myšlienok, nič viac nepotrebujem. Obzerám sa a vidím ich tváre. Za ich unavenou maskou sa skrýva to, čo ma vytrháva z vonkajšieho sveta a dovoľuje mi pokojne kráčať po ich boku s pocitom, že niekam patrím. Ich šťastie.

Blíži sa k nám pár. Ruka v ruke, jej dlhé svetlé vlasy opreté na jeho ramene. Čím sú bližšie, tým viac si uvedomujem ich dokonalosť. Predierajú sa davom s ľahkosťou aká prináleží len tým, ktorí si ju zaslúžia. Už sú celkom blízko, keď si všimnem pohľad ženy, ktorá mi hľadí priamo do očí. Snažím sa neuhýbať, dobre robím. Zaľúbená, mladá žena prechádza okolo mňa a daruje mi to, čím si určite získala srdce chlapa po svojom boku.

Úsmev. To jednoduché pohnutie kútikmi úst, na ktoré nedokážeš odpovedať inak. Otáčam sa za ňou a úsmev jej vraciam. Nepoznáme sa, vidíme sa prvýkrát a určite naposledy. No z celého davu ľudí si zapamätám práve ju. Tú, ktorá za ruku drží svoje šťastie a má ho toľko, že sa ujde kúsok aj mne.

V tú chvíľu som sa cítil nekonečne.

Každý deň, keď idem mestom si spomeniem. Všímam si ľudí, oni registujú mňa. Otváram dvere bytu, opieram sa o ne, rozmýšľam. Rozmýšľam, či aj mňa si bude niekto pamätať. Urobil som dobre. Nemusel som, no usmial som sa.

Zdroj:

https://www.instagram.com/p/BQ-OXRYhGI9/?taken-by=ajemmiso

https://pixabay.com/sk/město-ľudia-dav-muži-ženy-daždivý-2601562/

https://pixabay.com/sk/město-cesty-alej-staré-mesto-2456236/

https://pixabay.com/sk/škótsko-anglicko-edinburgh-zámok-1607908/

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].

Ohodnoť blog
4
Odeslat správu
Nevypísaný spisovateľ. Snílek milujúci upršaný Paríž 20. rokov, okúzlený tvorbou Hemingwaya, skazený čistou vulgárnosťou Bukowského, dotknutý umením Moneta, započúvaný do Beethovena. Analóg v digitálnom svete.

Chceš vědět, když Michal Pavlov přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.