Svet ARAZU

Volám sa Araza. Vyrozprávam Vám príbeh, ako sa naša rasa vrátila

na svet, ktorý sme pred dávnymi dobami vytvorili našou energiou.

Jeden z mnohých svetov, ktoré sme za tisícročia vytvorili

a tvorili ho k láske, šťastiu a blahobytu a mieru.

Svet na ktorý sme sa vrátili bol prvý, ktorý sme vytvorili.

Vzali sme na seba fyzickú podobu a začali tvoriť silou energie,

ktorá nám bola daná od nášho vzniku.

Vytvorili sme veľkú skalu, na ktorej sme postupne zasiali život.

Život sme vdýchli prvým inteligentným formám života.

Ľuďom.

Naučili sme ich všetkému, čomu sme len mohli.

Učili sme ich dlhé stáročia. K láske, pochopeniu, a samotnému tvoreniu

života. Množeniu sa.

Ľudia boli pochybnými tvormi už od svojho zrodu. Dlho som bojoval

za to, aby sme ľudí ponechali na svete Arazu. Pomenovanom po mne.

Mne, ktorý som kráľ našej rasy. Naša rasa nemá žiadny názov, po tisícročia nás rôzne druhy, ktoré sme vytvorili nazývali inak.

My sami si hovoríme Atoméry.

Po tom, ako sme ľudí naučili všetku múdrosť nám známu,

sme svet Arazu opustili a nechali ľudí sa vyvýjať a tvoriť k obrazu, ktorý sme ich naučili. Odišli sme tvoriť nové svety, nové druhy dúfajúc, že zasejeme

mier a blahobyt všade kam prídeme.

Vytvorili sme sústavy svetov, a sledovali rôznorodosť ich vývoja.

Boli sme niečo ako bohovia, avšak sme nikdy po odchode zo svetov

do ich chodu nezasahovali. Bol to zákon, ktorý som uzákonil. Veril som, že rasy, ktoré sme vytvorili, budú konať presne ako sme ich to naučili.

Nie všetko živé však dodržuje pravidlá a nastolené zákony.

Po istej dobe sa na niektorých svetoch začali objavovať anomálie.

Nikdy sme na žiadnom svete nezaznamenali vraždu, alebo násilie.

Na svete Resudis sa objavila neznáma čierna hmota.

Neviditeľná našim zmyslom, bohužiaľ, stvorená práve z našej

nedbanlivosti a energie. Gremad bol jeden z mojich najbližších.

Bol však vždy príliš zbrklí a vždy chcel tvoriť niečo, čo bude jeho

vlastné. Bol najmajetníckejší z nás. Nikto z nás však nevedel,

čoho všetkého je schopný...

1.. I.Obrat

" Vľavo! Araza! Vľavo!" Nebesá planuli šedo-zelenými farbami

a Araza sa zmohol len k úhybu.

"Gremad, nesmieme dovoľiť aby sme prišli aj o tento svet!

Toto je náš posledný svet! Musíme ho ubrániť!

Pošli Inspoolov do vzduchu. Nech okolo nich krúžia.

Ty s Earmami ich kry zo zeme. Nedovoľ im za žiadnych okolností

získať Nastalin. Musíme ich zdržať, kým naberieme energiu!"

"Toto nám nikdy nevíde môj pane! Už dávno sú krok pred nami.

Dovoľ mi použiť Nastrandthé." Gremad vedel čo hovorí.

Nebeské tvory sa približovali k zemi. Ak by sa jej dotkol čoby

len jeden, svet by bol stratený, Nastalin by bol vyčerpaný

ako na mnohých svetoch pred týmto a Atoméry by boli minulosťou.

Šedo-zelená farba sa menila na bielo-modré blesky, tvorovia naberali

na sile i počte. Prevyšovali Atoméry, ktorým dochádzal čas

a vyčerpávanie sily z nich samých ich oslabovalo najviac.

Atoméry vedeli bojovať iba kolektívne. Telepaticky hromadili

energiu a odrážali svojich nepriateľov. Nikdy nemali zbrane

a tak tvory z nebies vedeli zabiť iba nahromadenou spoločnou energiou.

To ich strašne oslabovalo a nebeské tvory to vedeli.

"Nastrandthé môžem použiť iba ja Gremad! Taký je zákon.

Inspooli ich naženú nad púšte, tam vykonáme posledný útok.

Bolo mi cťou s tebou tvoriť, aj umierať, môj starý priateľ."

Nastradthé je naakumulovanie všetkej energie v jednom jedincovy,

ktorý potom môže všetku energiu využiť. Táto sila je tak ohromná

že pomocou nej vytvorili Nastaliny a tvorili svety. Ak ju však jedinec

použije, príde o soju telesnú schránku aj všetku energiu a tým

umrie. Energia je to, čo Atoméry drží pri žvote.

"Earmi sú pripravený, môžete ich pustiť. Potrbujem všetkých

Inspoolov u seba. Vytvorte koridor aby žiadny neprenikol k zemi.

Ak nám toto nevíde. Sme stratený a život na zemi tiež." Araza Veľký vytvoril bojovú formáciu.

Atoméry vytvorili obrovský oblúk v tvare U zo vzduchu k zemi a

späť. Teraz blesky šľahali ako z nebies, tak zo zeme. Blesky sa

bili na oblohe a Atoméry sa pripravovali na zúfalí krok.

Araza sa obzrel okolo seba a videl udatných druhov, ktorý boli

každý jeden ochotný umrieť pre svet, ktorý vytvorili ako prvý.

Všetcia mysleli na odrazenie tvorov, ktorých otcom bol Gremad.

Gremad dlhé veky túžil po tvorení, tvorení niečoho vlastného.

To však bolo dané iba kráľovy a ten tvoril všetko k obrazu

Atomér. Swords chcel stvoriť niečo, čo bude mimo jeho dosah.

Niečo, čo sa bude vyvýjať samo. Myslieť samo za seba bez zásahov

a učenia Atomér a Arazu Veľkého.

Tak vdýchol život do zlých vlastností Atomér. To boli čierne

anomálie objavujúce sa na Resudise. Hltali energiu druhov,

vytvorených Atomérami, kým neboli dostatočne silný, aby mohli

začať hltať celé svety s Nastalinmi.

Gremad si uvedomil čo spôsobil. Bojoval so svojím vnútrom

a vždy, v každom boji proti nim, bol v prvej línii so svojim

kráľom a získal tak mnoho jaziev, ktoré mu taktiež pripomínali

chybu ktorú urobil. Dlhé tisícročia si želal padnúť v boji

a zachrániť svojich druhov. Odčiniť svoj zlý čin s nie tak zlým

úmyslom.

V tomto boji sa podarilo nebeské tvory odraziť. Padlo však mnoho

Atomér. Ich počty sa extrémne znižovali a sila ubúdala.

Tú rozdelili medzi Nastaliny z ktorých už všetky až na jeden zhltli

vo svojich temných myšlienkach nebeské tvory.

Žiadne oslavy po boji nenastali. Napriek výhre v tejto bitke boli

Atoméry porazený vo vojne. Všetcia vedeli, že sa tvory vrátia.

A taktiež vedeli, že nemajú šancu zvíťaziť.

Pri pohľade na ich posledný svet im taktiež nebolo do spevu,

keďže druh ľudí dávno svoj svet drancoval.

Tu Gremada nadchlo umenie kovania ľudí. Bol prvý kto nahlas

povedal, že Atoméry potrebujú zbrane aby sa mohli brániť.

"Nepotrebujeme zbrane! Potrebujeme energiu. O ktorú nás svojou

hlúposťou obral práve ten, ktorý hlása po ich vytvorení!" oponoval

Swordsovy jeho najväčší sok Sheephe.

"Obávam sa, Sheephe, drahý priateľu, že nemáme na výber. Tvory sa

vrátia, a napriek zlému rozhodnutiu Gremada, je jedným z nás a

snaží sa nám pomôcť. V koľkých bojoch si somnou stál v prvej línii ty?

Priateľ môj? Ľudia sa zmenili a na naše učenie dávno zabudli. No

vyzerá to tak, že teraz môžu niečo naučiť oni nás a možno nás aj

vykúpiť. Nieje v mojej vôli, tvoriť zbrane. Ale bez energie a

v takomto počte sme už vlastne prehrali. Rozhodnem o tom. A

spoločne, ako vždy, o tom budeme diskutovať." pravil Araza.

"Môj pane, celý život chrániš a držíš si pri sebe tohoto zradcu!

Týmto nás všetkých zabiješ skôr ako on svojou hlúposťou!" nedal sa

odradiť Sheephe.

"Vezmime Nastalin z tohoto sveta, je to jediná vec, ktorá nás môže

udržať pri živote. Ľudia sú už dávno stratený, nevidím jediný dôvod

prečo by sme mali kvôli nim obetovať nás všetkých.

Vždy si mal slabosť aj pre ľudí, ktorý svojou hlúposťou

tiež iba ničia." pokračoval.

"A mňa nazývaš hlupákom..." ozval sa Swords.

"Oni sú my, bezohľadu na to aký sú. Sú jediný ktorý sa vyvynuli

inak ako ostatné druhy. Majú v sebe im ľudský hnev, ktorý nám chýba.

A práve to nás môže zachrániť. Môj pane, milion krát som svoj čin

oľutoval, niesom hoden tvorenia, ani tvojej náklonnosti, ale počúvaj

môj hlas, keď pravím, že kovanie zbraní po vzore ľudí, v kombinácii

s našou energiou nás zachráni. A zbabelci ako tento všemúdry

aj tak nikdy nebudú po našom boku bojovať. Pane, dovoľte mi vo

všetkej múdrosti kovu a energie ukovať zbraň. Tu, v Nowhere falls, kde

pod vašim dohľadom vytvorím zbraň ktorá nás spasí."

Keď Swords dokončil svoju reč, Sheephe opustil kráľove siene.

S prehrou odchádzal, s jedovatými slovami pre kraľa v ústach, oponovať

však nemalo zmysel.

TO BE CONTINUED ...

ART by ĽUBOŠ BORZA

STORY by Ondrej Kiss