13.2.2018 23:32

Rudolf Vrba - Slovák, ktorému sa podarilo utiecť z Auschwitzu a podať spojencom informácie o tom, čo sa deje za jeho bránami

7. apríla 1944 sa Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi podarilo utiecť z koncetráčného tábora a spísať 32-stranovú Vrbovu a Weltzerovu správu.

Rudolf Vrba, vlastným menom Walter Rosenberg sa narodil 11. septembra 1924. bol slovenský neurológ židovského pôvodu. Pretože bol židom, bol ako 15-ročný podľa slovenskej verzie nacistických Norimberských zákonov, ktoré tvrdo obmedzili ľudské práva židov, vylúčený z bratislavského gymnázia a odišiel pracovať ako robotník. Pokúsil sa utiecť do Anglicka. Pohraničná straž ho ale chytila, odviezla do zberného tábora v Novákoch a potom ho poslali transportom rovno 14. júna 1942 Osvienčimu.

Fotografia Rudolfa Vrbu

Zdroj: Wikipedia

V lete 1943 začal Rudolf Vrba pracovať ako zapisovateľ (Blockschreiber) na mužskom karanténnom oddelení Birkenau v sektore BIIa. Tí, ktorí Vrbu poznali hovorili, že mal veľmi fotografickú pamäť , ktorá mu pomohla pri podavaní správy spojencom. Počas práce na tomto úseku Vrba odhadol, že do roku 1944 Nacisti zabili v táboroch 1 750 000 židov.

Vstupná brána do koncetráčneho tábora Auschwitz

Zdroj: dennikn.sk

Začiatkom roku 1944 pozoroval Vrba prípravy výstavby novej železničnej trate, a príslušníkov SS ako žartovali o tom, že ochvíľu dorazí "maďarská saláma." Vrba vedel, že ak sa mu nepodarí utiecť budú čísla usmrtených židov, v tomto tábore oveľa vysšie. Vedel však po jeho predošlých skúsenostiach z útekov z táborov na Slovensku, že potrebuje "pomocnú ruku." Vrba sa dal do reči s Alfrédom Weltzerom, ktorý pracoval v márnici, a s ktorým vymyslel plán ich úteku, ktorý sa rozhodli zrealizovať 7. apríla 1944.

Fotografia Alfréda Wetzlera

Zdroj: milanrichter.blog.sme

7. apríla 1944 okolo 14:00 sa Rudolf Vrba a Alfréd Weltzer skryli do jamy pod hromadou dreva, ktoré bolo určené na stavbu sekcie pre nových väžňov. Hromada dreva sa nachádzala za ostatným plotom. Väzni, ktorý im pri uteku pomáhali okolo hromady dreva roztrúsili ruský tabak nasiaknutý benzínom. To znamenalo, že psy prehľadavajúce okolie so strážnikmi nemali šancu zacítiť ľudí skryvajúcich sa za drevom. Zo skúseností útekov iných väžnov vedeli, že pátranie trvá tri dni, potom je zrušené. Preto sa Alfréd a Rudolf skrývali za hromadou dreva do 10. apríla 1944 do noci. Ich nájdenie znamenalo istú smrť, čo si obaja veľmi dobre uvedomovali, ale túžba po slobode a zachránenie niekoľko tisíc životov bolo silnejšie.

Ilustračná fotka skrýše Vrbu a Wetzlera

Zdroj: Veľký útek z Osvienčimu

V noci 10. apríla 1944 vyšli Rudolf Vrba a Alfréd Weltzer zo svojho úkrytu v civilnom oblečení, ktoré vzali z tábora a paralelne s riekou Sola smerom na juh k poľsko-slovenským hraniciam vzdialených 133 km. Orientovali sa pomocou strany z detského atlasu, ktorú si Vrba zapamätal keď pracoval v tábore.

Vrba a Wetzler prekročili poľsko-slovenskú hranicu jedenásť dní po tom čo vyšli z ich úkrytu. Podobne ako na poľskej strane, kde im pomohol vrchár z Milovky im na slovenskej strane pomohol sedliak Ondrej Čanecký. Poskytol im jedlo a šatstvo a priviedol ich k židovskému doktorovi Pollackovi. Doktor Pollack mal kontakt na Adre Steinera z ústredia Židovskej rady v Žiline.

Rudolf Vrba a Wetzler prespali v Čadci dome príbuznej známeho rabína u pani Beckovej a nasledujúci deň, 24. apríla 1944,mali stretnutie s Pracovnou skupinou v Žiline. Rudolfa Vrbu a Alfréda Weltzera zatvorili do dvoch oddelených miestností kde ich skoro nepreržite obidvoch tri dni vypočúval. Vrba nakreslil plán Auschwitzu I a II spolu s polohou rampy vzhľadom k týmto dvom táborom. Opísal vnútornú organizáciu táborov; ako boli židia využívaní na otrockú prácu pre rôzne fabriky a masové vraždy v plynových komorách tých, ktorí boli vybraní pre Sonderbehandlung ("špeciálne zaobchádzanie").

Nákres vnútorného plánu Auschwitzu I

Zdroj: vrbawetzler.eu

Wetzler napísal prvú časť správy, Vrba tretiu, druhú časť napísali spoločne, neskôr ju ešte 6x zmenili. Správu už pri jej písani prekladal priamo do nemčiny Oscar Krasniansky. Výsledkom bola 32-stranová správa v nemčine, ktorá bola dokončená 27. apríla 1944. Vrba vo svojej knihe tvrdí, že bola narýchlo preložená do maďarčiny. Slovenská verzia sa nezachovala. Anglická verzia je dostupná online na internete, tak isto ako aj jej český preklad.

Uverejnenie tejto správy bolo pre jej vysokú mieru kontroverzie podržané, napriek masovému transportu 437 000 maďarských židov do Auschwitzu, ktoré začalo 15. mája 1944, jej bolo pripisané zachránenie mnohých životov. Informácie o tejto správe, ktoré publikovala BBC využili pápež Pius XII, americký prezident Franklin D. Roosevelt a švédský král Gustáv V, ktorý žiadali maďarského vodcu Miklósa Hortyho zastaviť deportácie maďarských židov. Deportácie sa zastavili 9. júla 1944 čím sa zachránilo asi 200 000 židov. Táto správa je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia.

Fotografia Miklósa Holtyho

Zdroj: Wikipedia

Rudolf Vrba zomrel 27. marca 2006 v kanadskom meste Vancouver vo veku 81 rokov. Alfréd Wetzler zomrel 8. februára 1988 v Bratislave vo veku 69 rokov. Rudolf Vrba pár rokov pred jeho smrťou poznamenal „Nemali sme strach zo smrti, mali sme strach, že sa o tom, čo sa v Osvienčime deje, nikto nedozvie.“ Ich hrdinský čin, ktorý zachránil životy tisíce ľudom by nemal zostať zabudnutý.