O tom, akých priateľov som si vybral
Nedávno, už ani neviem kedy presne to bolo, mi Veronika dala do hlavy myšlienku. Myšlienku, nad ktorou sa zamýšľam dosť dlhý čas, pri ktorej mala úplnú pravdu. Bola o tom, aby som sa pozrel okolo seba akých ľudí mám, akých priateľov som si vybral a či som šťastný. Veronika mala pravdu.
Po dlhšom uvažovaní môžem svoj priateľský spoločenský život rozdeliť do pár etáp. Väčšiu časť svojho doterajšieho života som býval doma, na dedine s rodinou, ktorá neodmysliteľne patrí do života každého z nás. Bolo to miesto, kde som si našiel priateľov, ktorých poznám najdlhšie. Hlavne tých, ktorých som spoznal na strednej škole a ktorí to spolu so mnou ťahajú dodnes. Druhá etapa môjho života bola vysoká škola v Trnave, v ktorej som si zo stovky nových ľudí vyselektoval pár, ktorým verím a s ktorými sa naďalej stretávam aj po jej konci. Priatelia, z ktorých sa stali spolubývajúci, kolegovia herci, jednoducho tí, na ktorých sa môžem kedykoľvek obrátiť a tí, ktorí mi pomáhajú keď mi je ťažko a nedarí sa mi tak ako by som chcel. Sú tu pre mňa aby ma podržali, povzbudili, prípadne si so mnou poriadne ponadávali. Posledná skupina, partia mojich priateľov je tá, ktorú som si našiel v práci. V Bratislave. Sú to síce tí, ktorých poznám najkratšie, ale viem, že sú tu. Momentálne sú tými, s ktorými trávim najviac voľného času.
Keď toto teraz píšem a dávam si to celé dokopy uvedomujem si, že napriek tomu, že sa častokrát cítim sám, vždy a všade kam prídem, či už na pár dní alebo na dlhšie, mám niekoho komu môžem zavolať a stretnúť sa s ním. Uvedomujem si, odhliadnuc od môjho ega a niekedy spokojnej samoty, že sa mám neskutočne dobre a môžem sám sebe závidieť.
Závidieť sám sebe nielen to, že mám priateľov ale hlavne to, akých priateľov mám. Sú to dospelí ľudia, ktorí majú svoju vlastnú hlavu, sú slušne vychovaní. Od ktoréhokoľvek z nich si viem vziať niečo, čo ma posúva vpred alebo upozorňuje na chyby, ktorým by som sa mal vyhnúť. Sú mojimi rovesníkmi, staršími, mladšími. Jednoducho, sú to moji ľudia, ktorých som si vybral, tí s ktorými som neskutočne rád, za ktorých som nesmierne vďačný a ktorí sú mojim vzorom.
Hovorí sa, že rodinu si nevyberáš. Mne je to úplne jedno. Mám to šťastie, že mám rodinu takú akú mám. Ktorá ma podporuje, stojí za mnou a na ktorú som hrdý. Nikdy mi nedala dôvod aby som sa za ňu hanbil. Ak by som si mal vybrať, vybral by som si tú svoju. Naopak, priatelia sú rodina, ktorú si vyberáš. Ja som si vybral. Vybral som si najlepšie ako som mohol.
Teraz mám dve rodiny, ktoré milujem a prial by som si, aby každý mal to čo ja. Aby s pokorou a úctou mohol každý ďakovať za to nehmotné čo má. Ďakovať za tých, ktorí mu skrížili cestu.
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Michal Pavlov přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.