Lifeline 2 - Richard

Obliekol som sa, ešte som stihol poslať Kike fotky môjho outfitu a vyrazili sme. Cesta netrvala dlho, otec si kúpil nové firemné auto a asi si niečo dokazoval, pretože sa jeho štýl jazdy začal podobať na ten Rišov.

V reštike bolo poloprázdno, takže sme si sadli k nášmu obľúbenému stolu a objednali si. Práve keď som si pochutnával na pizzi, tak mi prišla na mobil esemeska. Snažil som sa ju čo najrýchlejšie prečítať, keď v tom som sa začal po prečítaní tej esemesky dusiť. Tá smska bola totižto od Riša.

--- Ahoj Petko, mas sa? Som na ceste do Martina a rad by som ta konecne videl. Neviem sa ta dockat. Napis, kde mozem za tebou zajtra prist. Dik, myslim na teba ---

Zatiaľ čo ma otec búchal po chrbte, aby som sa znova nadýchol som si ju stihol prečítať. Ja ho nechcem vidieť. Už som dávno za tým, Rišo mi len pripomína to, na čo som celý rok chcel zabudnúť.

Po chvíli sa ma mama spýtala, čo ma tak prekvapilo.

„Píše mi Rišo. Chce sa stretnúť. No je to len jednostranné. Ja s ním už nemám o čom,“ priznal som sa, že mu neodpíšem.

„Myslel som si, že ste naďalej v kontakte,“ čudoval sa otec.

„Písali sme si, keď som mal istotu, že je 400 kilometrov odo mňa. Ani mi nepísal, že sa zastaví. Ale ja som teraz na večeri s vami a jeho riešiť nechcem,“ ukončil som túto tému a práve vtedy doniesli jedlo.

Ako vždy bolo úžasné a ja som sa zatiaľ pýtal rodičov na to, kam tento rok idú, čo budú robiť a bolo na nich vidieť, že sa strašne tešia a dovolenkou priam žijú.

„Len sa bojím o teba, aby si niečo nevyviedol, kým tu nebudeme. Napríklad mi neopravil nejaký domáci spotrebič,“ zažartovala mama na spomienku toho ako jej Paľo opravil práčku.

„Neboj, budem poslúchať a nič ti neopravím,“ prisahal som s úsmevom.

Dojedli sme, nasadli do auta a šli domov. Kika mi v aute poslala smsku o tom, že zajtra naozaj budeme krásni a už sa na mňa teší.

Zaspával som s dobrým pocitom, že si s rodičmi tak rozumiem a že zajtra zavŕšim som prvý rok na strednej. Ani neviem ako som zaspal.

Zobudil som sa na zvonenie budíka a na to, že mi ešte stále hrá pustená telka. Práve v nej bežalo Teleráno a energetická redaktorka sa pýtala meteorológa, aké bude počasie na začiatku prázdnin.

„Bude naozaj veľmi teplo a slnečno, takže si deti naozaj môžu naplno užívať leto,“ odpovedal jej šedivý meteorológ.

„Aj ty si ho uži, dedo, možno bude tvoje posledné,“ odpovedal som do prázdna a postavil sa. Pizza sa už pýtala na svet, tak som zobral do ruky tablet a šiel to riešiť. Prečítal som si aspoň aktuálne správy, novinky z Facebooku, Instagram a bulvár.

Obliekol som sa a šiel si urobiť raňajky. Snažil som sa neušpiniť, lebo som sa naozaj cítil veselo a na dnešný deň som sa tešil. S raňajkami som si sadol do obývačky kde už sedeli rodičia a pozerali správy. Skoro žiadna katastrofa, takže to bolo úspešné ráno.

„Tešíš sa na dnešok?“ spýtala sa mama.

„Ani nevieš ako, konečne 2 mesiace voľna. Bohužiaľ to vždy tak rýchlo ubehne,“ poznamenal som.

„To je pravda. Hodím ťa aspoň na stanicu, môže byť?“ ponúkol sa otec.

„Jasné, to bude super, užívaš si nové auto, čo?“ rypol som si do neho.

„Presne tak ako keď si mama kúpi novú kabelku,“ zavtipkoval a s úsmevom sme sa postavili a vydali sa na cestu.

Stanica bola plná ľudí, veľa študentov totiž dochádzalo do Žiliny a tak som si vydýchol, že si odpočiniem aj od tohto. Vďakabohu som našiel vo vlaku voľné miesto a sadol si. Spomenul som si na svoje prvé ráno, keď som po rozchode šiel prvý raz do školy. Vtedy som mal s tou cestou problém, lebo som neustále myslel na neho, všetko mi ho pripomínalo. Ale prekonal som to a dnes som sa tešil len na Kiku a poobede na Miu s chalanmi. Toto leto bude lepšie, pomyslel som si.

Za krátko sme boli v Žiline a mne sa podarilo predrať cez dav ľudí na ulicu. Na zastávke som nastúpil do svojej obľúbenej 14tky a užíval si plnú žilinskú MHD-čku. Vystúpil som blízko školy a zavolal Kike.

„Áno zlato?“ zodvihla a počul som okolo nej ešte poriadny hluk.

„Kde si moja?“ spýtal som sa.

„Ešte v troleji, som tam do piatich minút, teším sa na teba,“ povedala a zložila.

Zatiaľ, čo som sa obzeral, či nie je niekto známy na blízku. Vtedy som ju uvidel.

Vysokú, ryšavú, štíhlu babu s krásnym úsmevom, ktorý sa jej na tvári objavil keď ma zbadala. Bola to Mia. Ryšavá jej strašne sedela, konečne som ju presvedčil nefarbiť si hlavu.

„Ahoj Petinko,“ pozdravila sa a objali sme sa.

„Ahoj, pripravená na leto?“ spýtal som sa jej.

„Jasné, toto je posledná formalita a potom ťa nedám žiadnej Kike, Lucke a ani pápežovi,“ povedala a jej úsmev si už všimli aj chalani naokolo.

„Poobede sa teda ideme kúpať?“ spýtal som sa, či plán stále platí.

„Áno, poobede pre nás príde Luky, ktorý je teraz strašne dôležitý podnikateľ, aj keď len pomáha otcovi vo firme, ale musíme k nemu pristupovať ako k veľkému bossovi, strašne ho to baví,“ zabávala sa Mia na Lukyho účet.

„Aspoň ťa nepodvádza a nosí domov peniaze,“ pridal som a smiali sme sa.

„Ahoj miláčik,“ ozvala sa zozadu Kika.

„Ahoj Kika, tak si dorazila. Ladíme, usmievame ideme,“ povedal som skôr ako začali byť na seba baby hnusné, lebo jedna druhú moc nemusela. Kika totižto mala svoje chyby, o ktorých vedela aj Mia a rovnako tiež nemala ani dobrú povesť a ja som o nej vedel tiež. Ale inak to bola fajn baba.

S Miou sme sa rozlúčili a vydali sa každý do svojej triedy.

„Bože, ona si myslí, že je zaujímavá tou svojou skromnosťou?“ neodpustila si Kika.

„Zlato, ju si do huby neber, ona je ako moja ďalšia sestra, takže som na ňu citlivý. Poďme sa radšej sadnúť a užiť si tie kecy,“ zmenil som tému a mal som pravdu.

Kecy boli, bolo ich veľa a ja om bol celý bez seba, keď som už v rukách držal vysvedčenie.

„Tak si napíšeme a vidíme sa,“ rozlúčila sa so mnou v rýchlosti Kika a niekam sa ponáhľala.

„Jasné, maj sa,“ odpovedal som a čakal pred školou.

Za chvíľu vyšla zo školy aj Mia a čakali sme na Lukyho. Ten prišiel aj s autom pred hlavný vchod, nasadli sme a vyrazili najprv k Mii. Mia vybehla hore pre svoje veci a prezliecť sa a ja som zatiaľ zostal s Lukym v aute.

„Tešíš sa na leto?“ spýtal sa ma a mal taký zvláštny pohľad.

„Jasné, teplo, voda, slnko, chalani,“ poznamenal som a zasmial sa.

„Ty nie?“

„Ale áno, len mám toho teraz veľa. Ale budem sa snažiť byť s vami čo najviac,“ priznal sa a bol naozaj nejaký divný.

„Videl si sa s Paľom od rozchodu?“ vypadlo z neho a teraz som sa zvláštne zatváril ja.

„Ja viem, debilná otázka, len ma zaujíma čo teraz robíš. Videl som, ako si sa trápil po rozchode a nerád by som videl niečo podobné znovu,“ povedal a nestačil ma prekvapovať.

„Nevedel som, že sa o mňa až tak zaujímaš, ale vážim si to. A nie, nevidel som ho a dúfam, že ani neuvidím. Tá kapitola je už za mnou a nehodlám sa k tomu vracať,“ začal som byť nepríjemný, lebo ma unavovalo ako sa všetci na neho pýtali v súvislosti s blížiacim sa výročím, kedy sme sa dali dokopy.

Práve v tej chvíli vybehla z domu Mia aj s plážovou taškou a nastúpila do auta.

„Môžeme ísť k tebe,“ zavelila a vyštartovali sme.

Cesa k nám bola príjemná, nechal som sa trošku ofukovať vzduchom z vonka, kochal sa prírodou a písal mame, že si idem pre veci, prezliecť sa a že sa ideme kúpať.

Vybehol som do bytu, obliekol si slipové plavky, kraťasy, tielko, okuliare, žabky a dal mame pusu.

„Dávajte si pozor,“ zavolala, keď som stál vo dverách.

„Ľúbim ťa,“ zakričal som a zabuchol dvere.

Veľa ľudí malo rovnaký nápad ako my. Na parkovisko k jazeru stálo asi 6 áut a parkovisko bolo skoro plné.

„Euro päťdesiat,“ vypadlo z útlej dievčiny, ktorá akože vyberala vstupné. Vyberať peniaze za prašné parkovisko bez kontroly bolo od nej drzé. Ale však každý si nejak musí zarábať.

Vystúpili sme, zobrali deky a šli k vode. Po 10 minútach hľadania sme konečne našli miesto na kraji pláže a zložili si veci. Obzeral som sa po okolí, či sa nenájde niekto sexy, koho by som pozoroval a spríjemnil si čas, no bohužiaľ, všade len mladí chalani, alebo dedkovia s pivným bruchom.

„No budeš sa musieť venovať len nám,“ zhodnotila Mia po tom ako si všimla, čo robím.

„No bohužiaľ,“ zavtipkoval som a hodila po mne opaľovák.

„Aby sa nám dáma nespálila,“ povedal Luky a ja som sa pomaly začal urážať. Že dáma...

„Zatiaľ sa nechám trošku pripiecť,“ rozhodol som sa a ľahol si na brucho. Zatvoril oči a Mia s Lukym šli do vody. Jááááj, na toto sa oplatilo čakať celý rok, pomyslel som si, keď som počul ako sa ľudia šantia vo vode a ja môžem vypnúť od povinností.

Už už som zaspával, keď v tom ma niekto prebudil.

„Tak toto sexy telíčko je snáď ešte viac sexy ako vlani,“ povedal dotyčný a z nejakého neznámeho dôvodu som otvoril oči. Pred sebou som videl silné lýtka a na nich ani zmienka o chlpoch. Tie lýtka som poznal.

Boli to Rišove lýtka. Zodvihol som hlavu a videl aj zvyšok. Boxerkové čierne plavky, široké stehná, bez krku, široké ramená a holá hlava.

„Ahoj,“ pozdravil som sa a sadol si. To tá idýlka netrvala moc dlho.

„Ahoj Peťko, som rád, že aj keď sa zatajuješ, tak si ťa nájdem,“ podpichol si a ja som sa ironicky pousmial.

“Ako vieš, že som tu?“ spýtal som sa.

„Ahoj Mia, čau Luky,“ odpovedal Rišo. Zakýval im a obaja vychádzali z vody.

„Ahoj Riško, ako dlho som ťa nevidela, ty si snáď ešte širší,“ vyobímala ho Mia.

„Tak vieš, rakúske steroidy sú rakúske steroidy,“ zasmial sa Rišo.

„Ahoj bratku,“ podal ruku Lukymu, ktorý bol tiež rád, že som vidí.

„Dúfam, že nám naše prekvapenie vyšlo, Riško mi včera písal, či spolu niekam nepôjdeme ako za starých čias a že sa mu neozývaš, tak ma napadlo, že ťa prekvapíme,“ hovorila Mia s úsmevom na tvári akoby to bol nejaký veselý nápad.

„Tak to vám vyšlo,“ povedal som,“ som prekvapený.

„Tak to som rád, natriem ti chrbát? Chcem, aby si dnes dobre spal,“ povedal Rišo a už si dával na ruky krém.

Ľahol som si na brucho a Rišo sa začal venovať môjmu chrbtu. Luky robil to isté Mii, aj keď som cítil, že tá masáž od Riša bola skôr tantrická.

„Tak a teraz som na rade ja,“ hodil sa Rišo na brucho.

Aj mne sa zdalo, že je širší ako keď som ho videl naposledy. Natrieť ho mi dalo celkom zabrať, najmä mojimi chudými rukami. Po natretí sa som si ľahol medzi neho a Miu a čítal časopisy. Nevedel som sa však na žiaden text sústrediť. Načo je tu? Prečo ho tu pozývali? To už rovno mohol prísť aj Paľo.

„Vieš, čo čítaš?“ spýtala sa Mia.

Vtedy som si všimol, že sa tvárim, že som strašne zahĺbený do reklamy na tabletky, ktoré vyriešia vaginálnu mykózu.

„Človek nikdy nevie, čo ho postretne,“ odpovedal som a na to sme všetci vybuchli smiechom.

„Skočím po kolu, kto si dá?“ spýtal som sa a postavil sa.

„Obaja,“ zhodnotil Luky.

„Tak to ti musím ísť pomôcť,“ ponúkol sa Rišo a už stál vedľa mňa.

Potichu som odkráčal k bufetu.

„Si nahnevaný, že som sa objavil?“ spýtal sa Rišo kým sme stáli v rade na nápoje, tentoraz však s vážnym hlasom.

„Nie, len som prekvapený, lebo z ničoho nič odídeš, potom sa po roku vrátiš a tváriš sa akoby sme sa videli naposledy včera,“ pri Rišovi som bol zas tým debilným deckom, čo všetko rieši.

„Rád by som ti všetko vysvetlil. Je to zložité, ale nechcem to riešiť tu. Môžeme ísť večer ku mne?“ spýtal sa ma a zas mal tie smutné psie oči.

„Neviem, asi nie, chcem byť s našimi,“ odbil som ho.

„Prosím,“ pošepol mi do ucha.

„Štyri veľké kofoly, prosím,“ objednal som si pri okienku a využil to ako výhovorku, aby som nemusel odpovedať Rišovi.

Odniesli sme kofoly naspäť k deke a užíval som si ešte trochu slnka, kým nezapadlo za kopec. Voda bola osviežujúca a sem tam som pozrel aj na Rišove telo, po ktorom okukovali aj iné buzny na okolí.

Pomaly sme sa začali baliť a Mia sa spýtala, či ma hodia domov.

„Pôjdem s Rišom,“ odpovedal som a videl som ako sa Rišo otočil s prekvapeným výrazom.

„Dohodli sme sa tak, keď sme boli pre kofolu,“ poznamenal som. Zaujímalo ma, prečo urobil Rišo to, čo urobil. A to som si už povedal, že nebudem riešiť môj minulý život.

Prešli sme ku autám a rozlúčili sa.

„Potom napíš, ako to dopadlo,“ pošepla mi Mia, keď ma na rozlúčku objala.

Hodil som svoj ruksak do kufra a sadol si dopredu. Rišo si sadol vedľa mňa.

„Môžeme vyraziť,“ povedal a zvyšok cesty sme boli ticho.

Pri kráčaní do jeho bytu sa mi vynárali spomienky. Moc sa to tam nezmenilo, suseda asi chodila pravidelne upratovať. Sadol som si na gauč a Rišo doniesol víno.

„Dáš si so mnou?“ spýtal sa a nalieval do pohárov.

„Asi budem musieť,“ podvolil som sa.

Rišo si sadol, videl som na ňom neistotu a pozrel sa mi do očí.

„Asi by som mal začať...“

Čo všetko mi Rišo povedal sa dozviete nabudúce :-)

https://www.facebook.com/petersblogrefresher/