Lifeline 1 - Nový začiatok

Ahojte všetci! Taaaak a je tu pokračovanie "Blúdenia".

Ešte raz ďakujem všetkým čitateľom za to, že čakali a hltali každé jedno pokračovanie Blúdenia. Mne osobne to veľmi pomáhalo, pretože po dlhom čase som mal pocit, že robím niečo, čo ma baví a niečo, čo sa páči ostatným. Niektorí mali pocit, že sa z neho stala telenovela, ale uznajme, v našich životoch to nejde ako v rýchliku a myslím, že sa tam toho aj tak stalo veľa za krátky čas.

Už pár dní som sa pohrával s myšlienkou napísať nový príbeh, pretože naozaj mi písanie chýba. Tak ako v Blúdení, aj v Lifeline sa budem snažiť čerpať zo svojho života a písať o reálnych aj domyslených častiach príbehu. Prečo názov Lifeline? V preklade to znamená záchranné koleso a keď sa tak spätne pozriem na svoj život, tak som ho často potreboval.

Dúfam, že sa bude príbeh páčiť a ako čerešnička na torte je pre vás vytvorená FB stránka môjho blogu:

https://www.facebook.com/Peters-blog-Refresher-567299693614468/

Prázdniny. Konečne. Sedel som vo vlaku smerom domov zo školy a sumarizoval si v hlave posledný rok. Po rozchode s pánom P som sa zmenil. Na lásku som zanevrel, bol som viac rozumný, vyrástol som o 15 cm, takže som meral už 180 cm a využíval som svoju výšku vo svoj prospech. Však kto by nechcel mladého, vysokého štíhleho chalana a k tomu ešte aj inteligentného. Ale nechápte ma zle, nespal som s každým. Len som si sám seba viac vážil a dával som si pozor koho pustím k svojmu telu bližšie.

Škola bola super. Boli sme dvaja chalani na 17 báb. Práve som končil prvý ročník na strednej a Mia končila tretí. Už sme spolu neboli tak často, lebo ja som mal povinnosti, ona tiež svoje a tak sme sa videli len sem tam po škole, keď som u nej prespával. Stále boli s Lukym a sľúbili sme si, že sa cez leto polepšíme a budeme viac spolu.

S Rišom som sa nevidel skoro trištvrte roka, lebo odišiel za rodičmi do Rakúska a ja som sa s ním prvé tri mesiace nerozprával, lebo som to bral ako podraz. Mal som tu len jeho, s nikým iným som sa nestretával a on zrazu odíde zo dňa na deň. Ale teraz som rád, lebo mi to pomohlo.

Prechádzali sme práve cez železničný tunel, keď mi zapípal mobil. Správa od Kiky na Whatsappe. Kika bola spolužiačka, s ktorou som sedel a tak trošku nahrádzala Miu v poslednom roku.

Cau moja, uz si domka?

Veľmi rada používala ženský rod a náš vzťah sa zakladal na tom, že si v prvý deň školského roka Kika sadla rovno ku mne a jej prvá veta bola: „Vždy som chcela spoznať nejakého gaya.“ Bol som trošku mimo, tak mi vysvetlila, že som pekný a jediný typ pekných chalanov, ktorý stretáva sú gayovia. Je strašne zlatá a neviem ako by som to bez nej vydržal, keďže Mia mala povinnosti v škole a ja som sa zrazu ocitol bez nej a bez Riša.

Ahoj, este nie, som vo vlaku, preco sa pytas? Odpisal som jej.

Len tak, lebo som potrebovala vidieť, čo si zajtra dávaš na vysvedcko na seba. Vies, aby sme ladili...

Neboj sa, doma sa ti odfotim, budeme uzasni J Ubezpečil som ju a vystúpil z vlaku.

Čo sa týka Paľa, tak od nášho rozchodu na konci augusta minulého roka sme sa nevideli. Rišo mi sem tam napísal, čo má nové, pretože oni dvaja boli stále kamaráti, ale mňa to nezaujímalo, lebo som vedel, že Paľo je pre mňa uzatvorená kapitola a nemám záujem sa o ňom dozvedať novinky.

Užíval som si júnové teplé počasie a rozmýšľal, čo urobím zajtra po skončení školy. Asi sa pôjdem s Miou niekde vykúpať. Toto leto sa budem hýčkať a užijem si ho. Aj keď som si to hovoril každý rok, ale teraz som bol odhodlaný to vydržať.

A v sobotu Šanghaj. Odkedy odišiel Richard a bolo dosť možné, že tam stretnem Paľa som tam prestal chodiť. Potom prišla zima, mne sa tam chodiť nechcelo, mal som veľa učenia a nejak sme to s Miou nerozoberali. Ale teraz som cítil, že sa potrebujem po ťažkom roku znova zabaviť a možno niekoho stretnem. Vzťahu som sa však bránil ako čert kríža. Nechcel som v tom lietať ako minulé leto a tak vždy keď som niekoho stretol skončilo to len sexom na treťom rande a ďalej sa to nevyvíjalo. Ale s chalanmi som sa skoro nestretával, pretože som bol nejaký apatický a nikto normálny sa za ten rok nenašiel. Doma som mal hračky, s ktorými som sa nemusel rozprávať, neboli háklivé na to, s kým sa stretávam, akú mám náladu a boli tu vždy, keď som mal potrebu, aby tu boli.

Rišo ma pozval k nim na Vianoce, no ja som odmietol, pretože on mi pripomína minulosť s Paľom a navyše som chcel byť s našimi, lebo aj náš vzťah sa zlepšil a viac sme komunikovali. Aj keď to vyzerá tak, že znova budem mať na dva týždne voľný byt, naši si idú oddýchnuť a ja mám z lietania fóbiu, takže s nimi ísť nemôžem (a nechcem :D)...

Prišiel som domov a zohrial si obed. Naši boli ešte v práci a tak som si skúšal veci, ktoré som si vybral na posledný deň školy. Už len zajtra a potom oddych, pomyslel som si a pozrel sa na seba do zrkadla. Som iný Peťo, proste musím byť...

Na Facebooku som si písal s Miou o zajtrajšku a súhlasila, že pôjdeme s Lukym aj ostatnými na Šútovské jazero, jazero kúsok za Martinom. Tešil som sa. Staré dobré leto s Miou. Dúfam, že toto bude lepšie ako to minulé.

Za ten rok som si stihol potykať aj s jej otcom a na každom výlete som bol pečený varený. Mia sa vôbec nepýtala na Paľa a Riša a tvárila sa, že neexistujú, za čo som jej bol úprimne vďačný.

Dokonca na pár mesiacov som si vymazal konto na iboyse, ale nevydržal som to dlho. Aj keď už mi aspoň nepísali úchyli, ktorí chceli mladé masko, lebo už odo mňa boli aj mladší. Bohužiaľ :D

Akurát pred mesiacom mi napísal týpek, ktorý vyzeral celkom fajn, teda nevidel som jeho fotku, lebo bol na to nejaký háklivý a ja som to ani nevyžadoval a keby to bol nejaký nechutný dedo, tak by to pokazilo môj dojem a status neznámeho chalana, ktorý mal mi vyhovoval. Mal 32 (áno, moje chute sa nezmenili) býval v Žiline, ale nikdy sme sa nestretli, lebo som nechcel. Ešte by som ho spoznal a všetko by sa pokazilo. Naozaj som bol ostražitý. Robil v nejakej reklamnej firme, ale to ma nezaujímalo. Písali sme s väčšinou o živote, o trápeniach a pomáhali si navzájom.

Vo dverách som počul kľúče. Prišli naši. Otec hneď prišiel do moje izby a ja som ani nestihol zatvoriť iboys.

„Zas namotávaš chalanov?“ uťahoval si.

„Krátim si chvíľu, chceš ma zastúpiť?“ vrátil som mu smeč.

„Nie, ja chcem len tvoju mamu,“ za to som mu bol v dnešnej dobe vďačný. Stačili mi vlastné problémy s láskou, oni nech sa milujú až za hrob.

„Len som sa chcel spýtať, či s nami nechceš ísť na večeru, niekde na pizzu, nemám ti to hovoriť, ale mame sa nechce variť,“ zasmial sa. Náš vzťah sa po mojom coming-oute ešte zlepšil. To, že som gay bral úplne vážne a neraz sa ma pýtal ako to vyzerá v tom Šanghaji, tak som ho stále lákal, nech sa tam ide s nami pozrieť, na čo protestoval, že by možno začal o sebe pochybovať.

„Tak kvôli mame to urobím, kam chcete ísť?“ spýtal som sa a tešil som sa, že bude niečo teplé a chutné.

„Asi do Milána,“ Miláno totiž bola reštika, ktorý mala síce trápny taliansky názov, ale bola útulná a varil tam taliansky kuchár.

„Fajn, tak sa ešte rozlúčim s chalošmi, Miou a môžeme vyraziť,“ navrhol som.

„Fajn, odkážem mame, pozdrav chalošov,“ zavtipkoval ešte vo dverách otec a zatvoril.

Ferovi, tak sa volal neznámy, som napísal, že idem na večeru s rodičmi a rozlúčili sme sa. Mii som napísal, že sa stretneme pred školou po odovzdávaní a užijeme si posledný školský deň. Cítil som sa plný energie s chuťou žiť. Tá tu už dlho nebola.

Obliekol som sa, ešte som stihol poslať Kike fotky môjho outfitu a vyrazili sme. Cesta netrvala dlho, otec si kúpil nové firemné auto a asi si niečo dokazoval, pretože sa jeho štýl jazdy začal podobať na ten Rišov.

V reštike bolo poloprázdno, takže sme si sadli k nášmu obľúbenému stolu a objednali si. Práve keď som si pochutnával na pizzi, tak mi prišla na mobil esemeska. Snažil som sa ju čo najrýchlejšie prečítať, keď v tom som sa začal po prečítaní tej esemesky dusiť. Tá smska bola totižto od...