Blúdenie 18

Ráno som sa zobudil nahý a strašne nadržaný. Vstal som z postele a šiel do obývačky. Telka bola zapnutá, tak som si sadol na gauč a myslel si, že Rišo je na WC. Zrazu sa dvere otvorili a ja som zobral v rýchlosti vankúš, pretože to nebol Rišo, ale jeho susedka. Tá, ktorá mu chodila upratovať.

„Dobré ránko, vy ste Riškov kamarát?“ spýtala sa s úsmevom na tvári.

„Dobré, áno, prespal som tu. Kde vlastne je?“ myslím, že som bol červený ako paprika.

„Skočil len do obchodu, povedal mi, že tu budete. Potrebuje tu trošku poupratovať,“ ona sa tvárila, akoby som tam nebol nahý. Možno to zažívala často :D

„Áááá, už vidím, že ste sa zoznámili, Peťko, toto je Milka, moja suseda, ktorá mi tu sem tam urobí poriadok, pani Milka, toto je Peťko, kamarát,“ predstavil nás Richard, ktorý sa vrátil, no potom si všimol, že som za vankúšom úplne nahý, tak rýchlo objal Milku a šiel s ňou ku kuchyni, ja som zatiaľ odbehol do spálne.

Po chvíľku ku mne prišiel a usmieval sa tým jeho spôsobom.

„Ty čo sa usmievaš?“ spýtal som sa, tiež mi trhalo kútikmi.

„Jak si tam zlato sedel, ako päť peňazí, červený ako paprika, len s vankúšom na klofanovi,“ smial sa.

„A čo som mal robiť? Však som pribehol nadržaný ako pes a našiel som tam namiesto nahého svalovca 50 ročnú dôchodkyňu,“ obraňoval som sa.

„Milka je zachovalá pani v najlepších rokoch,“ povedal Riško.

„Však musí, pretože upratať ten bordel po tebe nie je ľahké. Takto zneužívať dôchodcov,“ uťahoval som si z neho.

„Zneužívať? Myslím, že jej platím viac ako je jej dôchodok, nesťažuje sa,“ oponoval Richard a začal brať túto diskusiu vážne.

„No lepšie akoby ti mal upratovať 15 ročný koloušek,“ zakončil som tento rozhovor a hodil po Rišovi vankúš, on sa po mne hodil a trošku sme sa hrali v posteli.

Zazvonil mu telefón. Snažil som sa mu v tom zabrániť a ukradnúť mu ho, Rišo mal však aj tak o 50 kíl viac a tak ma veľmi ľahko premohol.

„Prosím?“ zodvihol a ja som sa snažil ho štekliť,“ áno, doma. Hmmm, dnes? Auuuuu,“ zaaukal, asi som našiel ten správny bod, ktorý ho bolí,“ jasné, aj hneď, mám tu totižto takú malú otravu,“ povedal a ja som sa vzdialil. Ja som otrava?

„Kto to bol?“ vyzvedal som, keď zložil.

„Milka, chcela sa ubezpečiť, že videla správne to, aký máš veľký penis,“ začal sa smiať. Toto mali s Paľom rovnaké.

„Vtipné,“ povedal som a postavil sa z postele len v slipoch,“ tak ja idem.“

„V slipoch? Tebe to ráno nestačilo? Ty mrška,“ stále sa usmieval. Bože, ten jeho úsmev,“ dobre, nehnevaj sa, bol to Danko, chce sa s nami stretnúť v Žiline v Auparku, asi sa na teba dosť namotal,“ oči mu až žiarili. Asi sa mnou chce chváliť, pomyslel som si.

„Asi si už rozhodol za mňa, čo?“ začínal som sa tešiť.

„Áno, lebo ťa chcem ovládať a robiť ti program, myslím, že ten večer sa ti páčil, alebo?“ spýtal sa a už vopred vedel odpoveď.

„Doniesol si nejaké raňajky?“ spýtal som sa pri obliekaní, pretože som ho nechcel vychvaľovať.

„Áno, je tam vianočka, daj si,“ povedal a naťahoval si slipy. Tie jeho stehná a vykrojená riť. Uvedomil som si, že si pri Rišovi na Paľa vôbec nespomeniem. Nebavia ma stále jeho nálady a moje detinské správanie.

Najedli sme sa a vyštartovali smer Žilina.

Po ceste som si spieval hity, ktoré hrali z rádia a Rišo sa na mne zabával. Bolo nám dobre. Slnko svietilo, bolo teplo, mali sme program. Krásny deň. A navyše sa šiel Rišo so mnou pochváliť. Ako s trofejou...

Zaparkovali sme v garáži obchodného centra a vyšli medzi kaviarne. Dano tam ešte nebol. Sadli sme si, objednali a čakali. Rišo po mne poškuľoval a bolo vidieť, že je šťastný. Aj bez bieleho prášku.

Zrazu sa postavil. Pozeral som sa smerom, ktorým aj on a zbadal Dana. Zas bol super nahodený. Farebné tielko, rifľové kraťasy a červené tenisky. Vedľa neho kráčal chalan asi v Rišovom veku. Čiže 27-28. Vysoký ako Rišo, menej ramenatý, v polo tričku a kraťasoch, blonďák s krátkymi vlasmi. Tiež vysmiaty.

„Ahojte chalani, toto je Peťko, Peťko, toto je Danko a Marek,“ predstavil nás v rýchlosti Riško.

Sadli sme a začali sa rozprávať. Danko študoval, Marek pracoval ako manažér v banke, bývali spolu, hodili sa k sebe. Chalani si objednali a začal sa výsluch.

„Danko vravel, že vy ste len kamaráti, či?“ vyzvedal Marek.

„Áno, ja mám vzťah, s Rišom sme len, sme najlepší kamaráti, je to aká moja mimovzťahová bútľavá vŕba,“ zhodnotil som náš vzťah a Riško len kýval hlavou.

„Ja som bol jeho darček a tak tu musím byť stále pre neho,“ povedal Riško a chalani sa začudovali.

Tak im porozprával všetko ohľadom nášho prvého stretnutia, ako mi urobil striptíz, ako mi krúžil len v tangách pred tvárou a ako sa bál, že mu nedám číslo.

„To je zlaté, ja som Riša spoznal cez iboys. Naše rande bolo v parku a Rišo bol strašne nervózny. Boli sme spolu asi týždeň, zistili sme však, že nemôžme spolu byť, pretože sme si nesadli ako partneri. Ale ako kamoš je výborný,“ pochválil sa Danko.

„A vy dvaja ste sa kde zoznámili?“ spýtal som sa.

„My? Boli sme raz v Šanghaji, keď ku mne prišiel Rišo, že má super chalana pre mňa. A doviedol Marka,“ povedal Dano a usmial sa.

„Ty naša pošta pre teba,“ povedal Marek a zasmiali sme sa.

„My sa poznáme totižto z posilky,“ povedal Riško a sŕkol si z kávy.

„A ako si vedel, že je gay?“ spýtal som sa.

„Videl som ho v sprchách,“ odpovedal Rišo a ja som svoj obsah kávy vypľul, pretože som neudržal smiech.

„Ale ste spolu zlatí, hodili by ste sa k sebe,“ poznamenal Danko.

Zapozeral som sa na Riša a v tom mi zazvonil mobil. Mia.

„Prosím?“ ozval som sa.

„Ty si zabudol. Však si zabudol?“ spýtala sa. Potom mi to docvaklo. Oslava jeho brata.

„Zabudol, ale som v Žiline. Kedy sa začína oslava?“

„Môžeš prísť hneď. Všetko je už skoro pripravené,“ povedala Mia a ja som vedel, že budem musieť opustiť chalanov.

„Ok, do hoďky som tam, pa,“ rozlúčil som sa.

„Teším sa zlato,“ zložia Mia telefón.

„Chalani, budem musieť odísť. Som totižto pozvaný na oslavu narodenín a zabudol som na to,“ nehcelo sa mi odísť, no musel som.

„To je fajn, však veľmi radi vás zas uvidíme,“ povedal Marek a pomaly sme sa dvíhali.

„Riško, hodíš ma za Miou?“ spýtal som sa Riška.

„Jasné, v pohode,“ odpovedal Rišo a rozlúčili sme sa s chalanmi.

Cestou v aute sme sa rozprávali.

„Chalani sú strašne zlatí,“ začal som.

„Aj ty si sa im páčil, to som na nich videl. Bolo zlaté spomenúť si na začiatky nášho kamošenia,“ zaspomínal.

„To áno, prežili sme toho veľa za takú krátku dobu. Ďakujem, že si tu pre mňa,“ poďakoval som mu. On tu bol vždy, keď som potreboval.

„Peťko, neďakuj. To robím pre ľudí, ktorých mám rád ako samozrejmosť.,“ videl som, že ho niečo trápi.

„Si smutný?“ spýtal som sa ho.

„Iba trochu divný. Strašne rád by som bol, aby som ti mohol hovoriť, že ťa ľúbim, byť s tebou častejšie, ale musím akceptovať Paľa, on je a vždy bude na prvom mieste. Ja som však rád, že si mi dal druhú šancu a ja si to nechcem pokaziť,“ priznal sa a ja som ho chytil za ruku, pretože sme už parkovali pri Miinom dome.

„Dokončíme tento rozhovor inokedy, Mia už čaká. Len prosím ťa, nebuď smutný, dobre?“ strachoval som sa.

„Dobre, uži si oslavu. A buď slušný,“ povedal Richard a rozlúčili sme sa.

„To som vždy,“ povedal som a zabuchol dvere auta.

U Mii už boli jej rodičia so všetkým hotoví. Pitie, jedlo, stoly na záhrade, hudba, darčeky. Vtedy som si uvedomil, že nemám pre neho darček.

„Ahoj láska, toto si vôbec nezaslúži,“ pribehla za mnou Mia.

„Ahoj, zabudol som darček,“ priznal som sa.

„Tým sa netráp, naši mu kúpili jazykový pobyt v Anglicku, debilovi starému. Ja môžem sedieť doma. Odo mňa tiež nič nedostane. Po tom, čo ti urobil si ani nič nezaslúži, stačí, že si tu,“ vychrlila zo seba. Asi bola rada, že tu má aspoň mňa.

„Ale ty predsa nemôžeš odísť, čo by som tu robil bez teba tak dlho?“ spýtal som sa a objal zozadu.

„Teba by som si zobrala so sebou,“ povedala a ja som ju pobozkal po temeni. Jej vlasy vždy krásne voňali.

„Kde je Lukáš?“ spýtal som sa, lebo som ho nikde nevidel.

„toho mi tiež nepripomínaj, musel odbehnúť niekde do Trenčína, s kamošom pre nejaké auto. Lebo je jediný na svete,“ musel som ju ukľudňovať.

„Kľud miláčik, to bude dobre,“ hladkal som ju.

Uvidel som Riša ako prichádza a drží sa ho nejaká vysoká blondína na štekloch. Mia mi povedala, že je to tá jeho frajerka, ale že už pred ním mala samých bohatých synáčikov.

Potom už nasledovalo len trápne blahoželanie, spievanie živijó :D a pripíjanie. Mia to trošku prehnala a večer bola trošku pod parou.

„To je taká puča. Pozri jak na ňom visí,“ Mia stále ohovrála svoju budúcu švagrinú.

„Už ju vyhoď z hlavy, prepáč, ale tvoj brat si presne toto zaslúži,“ mal som pravdu.

„Ty si super Peťko,“ povedala Mia a pripili sme si. Ja som dnes dopíjal druhý pohár vína, Mia asi 20ty.

„Nie som super. Práveže nie. Som debil,“ už prišla úprimná chvíľa aj na mňa.

„Prečo? Čo ťa trápi?“ strachovala sa Mia. Môžem jej to povedať. Možno si zajtra nebude nič pamätať.

„Už nemilujem Paľa,“ povedal som. Prvýkrát nahlas.

„Ja viem,“ povedala a ja by som skôr čakal nejaké výčitky, alebo poľutovanie,“ vidím ako sa pozeráš na Riša. Pri Paľovi si šťastný tak nárazovo, pri Rišovi žiariš neustále. Aj na ňom je vidieť, že je pri tebe celý happy. Vždy keď ste odišli zo Šanghaja skôr, tak bol taký nesvoj. Dokonca raz,“ prerušila a videl som na nej zaváhanie.

„Čo raz?“ bol som zvedavý, pretože aj keď bola opitá, tak zvážnela.

„Raz, keď ste s Paľom odišli som nevedela Riša nájsť. Hľadala som ho asi 10 minút no a potom som ho našla v jeho aute. Sedel za volantom, tak som si prisadla a videla ho, že je nejaký smutný. Spýtala som sa ho, čo mu je a on začal plakať,“ tak toto bolo veľa už aj na mňa.

Vedel som, že je Rišo viac citlivý ako Paľo, ale že by plakal?

„Objal ma vtedy a rozplakal sa mi na ramene. Hovoril, že ťa má strašne rád, že je strašne smutný, že ťa nespoznal skôr ako Paľo, že ti nechce pliesť hlavu. Vyzeral tak strašne zraniteľne. Sľúbila som mu, že ti to nepoviem, ale keďže cítiš to, čo cítiš, musela som ti to povedať,“ dokončila a ja som nevedel, čo povedať.

Po tvári mi stekala slza. Alkohol moje emócie ešte posilnil. Netušil som, že Rišo až takto trpí. Videl som na ňom, keď sme sa zmierili, že bol totálne mimo, ale nevedel som, že ma naozaj až tak ľúbi.

„Tak to je docela náklad. Zajtra má prísť Paľo a ja neviem, čo mám robiť. Ja som normálne rád, že je preč, že nemusím byť s ním a nič riešiť. Keď sme spolu, neviem si predstaviť, že nebudem s ním, ale keď odíde, tak mi vôbec nechýba. Ja jemu asi tiež moc nie, lebo sa skoro vôbec neozve,“ uznal som. Bolo to zvláštne.

Ešte chvíľu sme sa rozprávali, potom sme sa presunuli do Miinej postele a ležali v objatí. Ani neviem ako som zaspal.

Stál som na lúke. Svietilo slnko, bolo mi strašne teplo. Oproti kráčal Paľo a keď prišiel ku mne, tak mi dal pusu. Chcel som mu ju vrátiť, ale odišiel. Obzeral som sa a nikde nebol. Niekto ma chytil za ruku. Bol to Rišo a ťahal ma preč. Nasledoval som ho a prišli sme k Paľovi. Tí dvaja sa zrazu začali bozkávať. Chcel som ich od seba rozdeliť, ale oni sa neprestávali bozkávať.

Ležal som na posteli a bol úplne spotený. Mia už v posteli nebola. Toto musí skončiť, takéto sny mi na nálade neprídavajú. Musím sa osprchovať.

Vošiel som do kúpeľne a zamkol sa. Radšej, po minulej skúsenosti s Lukym. Bol som tu sám, nikto odo mňa nič nechcel a preto som si to užíval. Každú jednu stekajúcu kvapku som si užíval. Sprcha mi vždy pomôže, pomyslel som si. Utrel som sa, šiel sa obliecť do izby a vyšiel na terasu. Tam už sedela blondína s raňajkami.

„Dobré ránko,“ pozdravil som sa veselo, pretože sprcha ma naozaj rozveselila.

„Ahoj, ty si Peťo, však?“ spýtala sa blondína.

„Áno,“ žeby sa Rišo pochválil?

„Ja som Zuzana, Rišova priateľka, spomínal, že si Miin teplý kamarát,“ slovo teplý zvýraznila.

„Mám aj iné vlastnosti,“ poznamenal som. Toto je prázdna a umelá misa.

„Akože ja proti vám nič nemám,“ povedala na obranu,“ akože ste super ľudia. O tebe by som to nepovedala, vyzeráš byť normálny,“ bože už nehovor, pomyslel som si.

„Ďakujem,“ podaj by aj ty, pomyslel som si,“ nevieš, kde je Mia?“

„Šla s otcom pre potraviny do mesta,“ oznámila mi. Bol som rád, že sme zmenili tému.

Vtedy jej zazvonil mobil.

„Áno moja, počúvam, tak ako bolo? Neverím, fakt? To je kokot,“ povedala a odišla. Asi jej zavolala rovnako nadaná kamoška. Chudák Rišo. Ale keď je pre neho toto lepšie ako pravda o tom, že je teplý.

Cítil som vo vrecku zavibrovanie. Smska od môjho Riša.

Ahoj chrust, ako dopadla oslava? Dufam, ze si posluchal. Ked budes mat cas a chut ma vidiet, daj vediet. Pride Palo, tak asi budes s nim. Pozdravuj ho

Do riti. Fakt. Dnes príde Paľo. A ja som v Žiline. Nemám náladu ho vidieť.

Ahoj Risko, oslava bola celkom fajn, Mia neposluchala viac ako ja. Ozvem sa ti ako budem mat cas. Tesim sa na teba. Mam ta strasne rad.

Áno, správne, nemôžem mu napísať, že ho ľúbim... Chcem vypnúť svet.

„Ahoj spáč, donesiem ti raňajky?“ zvolala Mia, keď sa objavila na terase.

„Ahoj, môžeš, nie som však moc hladný,“ keď som smutný nejem veľa.

„Dobre, mne stačí minerálka, mám suchoty,“ nedivil som sa. O chvíľu prišla aj s croissantami.

Rozprávali sme sa o tom, že dnes idú s Lukym von s partiou, no ja som sa dnes na to necítil.

„Netráp sa Peťko, neboj sa, nie si sám. Som tu. A Luky tiež,“ chytila ma za ruku.

„Ďakujem, inak dnes som mal tú česť rozprávať sa so Zuzankou, to je typická playmate,“ zasmial som sa.

„Si nerob srandu, ona to naozaj robila. Ale teraz si hovorí už len modelka,“ povedala mi Mia.

Porozprával som jej všetko o našej rannej debate a Mia sa len smiala. Pridali sa k nám aj Miini rodičia a pýtali sa, čo majú naši nové a kedy pôjdeme do toho sľúbeného aquaparku.

„Neviem, tento víkend nemôžme, ale budúci týždeň máme voľno, tak môžeme napríklad v pondelok,“ navrhla Miina mama.

„Môžeme, nemám nič proti,“ súhlasil som a tak sme sa dohodli.

„Teším sa, ste super,“ pochválil som ich a usmial sa.

„Lepšieho kamaráta by sme si pre Miu nemohli priať,“ toto je totálna idýlka, pomyslel som si.

„Veľmi pekne ďakujem za raňajky, ale budem musieť ísť domov, aby sa naši nebáli,“ povedal som a postavil sa.

„Počkaj, hodíme ťa na stanicu,“ ponúkol sa Miin otec.

„Jééé, to bude super, ďakujem,“ nechcelo sa mi totiž trmácať autobusom.

Na stanici som nemusel dlho čakať, pretože vlak bol pristavený, nový dvojposchodový, takže som sa potešil. Cesta bola asi po prvýkrát príjemná, až som ľutoval, že musím vo Vrútkach vystúpiť.

Aj cesta zo stanice pešo domov bola príjemná, rozmýšľal som neustále nad Rišom. Nad tým ako sa usmieva, aký je citlivý, ako chce každému vyhovieť. A nad tým, že ho trápim.

Doma bola mama aj s otcom, mal som dobrú náladu, tak sme sa porozprávali, rozprával som im o oslave, o Zuzane, rodičoch, no potom prišla otázka na Paľa.

„Palino kedy príde?“ spýtal sa ako prvý otec.

„Neviem, asi dnes,“ povedal som bez záujmu.

„Vy ste sa pohádali?“ vyzvedala mama.

„Nie, ale nechce sa mi teraz o tom rozprávať. Môžem vám to vysvetliť neskôr?“ spýtal som sa.

„Jasné, sme tu hocikedy pre teba,“ všetci boli na mňa nejakí milší. Naozaj som to potreboval.

Zatvoril som sa v izbe. Bol som vďačný za túto chvíľu, keď som mohol byť len sám so sebou. Zapol som si hudbu a notebook. Na Facebooku bol online Rišo.

Peter: Ahoj risko, mas sa? Chybas mi.

Richard: Ahoj Petino, aj ty mne, uz cakas na Pala?

Peter: Bral by som keby tam este tyzden zostal.

Richard: Prečo?

Peter: Aby som nemusel riesit to, co nechcem.

Richard: Napis mi vsetko, co ta trapi. Alebo dojdem?

Peter: Nie, nechod. Chcem byt sam. Prisiel som vcera na jednu vec. Moje city k Palovi nie su take ake boli na zaciatku. Som rad, ked je prec. Vcera sme to rozberali aj s Miou. Aj ona si to vsimla.

Richard: Si si isty?

Peter: Ano... Zevraj sa kvoli mne trapis

Richard: To teraz neries. Ries Pala a seba. Musim odist do posilky, oddychni si a porozmyslaj nad vsetkym. Pa

Vyzeralo to, akoby chcel rýchlo odísť. Dnes večer budem rozmýšľať.

Pustil som si telku a pozeral na Simpsonovcov. Spomenul som si na Riškove trenky s Homerom. Zas som na neho myslel...

Ráno som sa zobudil na to, že mi strašne treba na záchod. Nemám rád takéto budíčky, keď musím hneď ráno utekať. Naši ešte spali, pozrel som na hodinky a bolo len pol siedmej. Otvoril som okno, pustil TV, práve dávali môj obľúbený film Účastníci zájazdu, tak som ho nechal bežať a zobral si do postele notebook. Miloval som rána ako bolo toto, pretože som bol sám, vyspatý, cítil som svieži vzduch, všetci spali a ja som si užíval kľud a pokoj.

Prihlásil som sa na Facebook a všetci boli offline. Mia asi ešte spala, spomenul som si na to, že máme ísť do aquaparku a potešil som sa. Pozeral som si fotky známych a narazil som na album z Rišovej oslavy. Chvalabohu som tam s Miou len na dvoch fotkách, všetky ostatné boli len o Rišovi a Zuzane. Teda, len o Zuzane. Chudák Rišo, ale má to, čo chcel.

Vstal som a šiel si urobiť kakavko. Milujem kakavko. Aj keď som alergický na mlieko, tak milujem kakavko... A keďže mama spala, nevidela, že som si do neho nasypal 5 lyžíc cukru. Odteraz budem vstávať o pol siedmej.

Keď som sa vrátil do postele, tak som si všimol, že mám jednu neprijatú správu.

Richard Bons píše...

Prečo je tak skoro hore? Pomyslel som si.

O chvíľu pípla správa

Richard: Ahoj Petulo, co tak skoro hore?

Peter: Potreboval som cikat :D A ty?

Richard: Neviem, nejak zle sa mi spalo. Ty si sa vyspal?

Peter: Ale celkom hej... V pohode J Ako bolo v posilke?

Richard: Celkom fajn, Kika a Miso cakaju babo. Vcera mi to povedali. Aj to chceli zapit, len ja som odmietol, nemam chut pit. Dnes v noci robim v Sanghaji, tak som chcel byt fit.

Peter: Aha. Chapem. Tak to so rad, ze budu traja. Rad by som siel do klubu, ale neviem ako dnes budem travit vecer. Palo a tak.

Richard: Jasne, chapem. Inak Milka bola z teba paf. Asi si urobil dojem.

Peter: Ja alebo klofan? :D

Richard: Prijemne s uzitocnym :D

Peter: Idem do sprchy, tak idem off... Ked budem vediet co a ako s Palom dam ti vediet ok?

Richard: Fajn, davaj s pozor, myslim na teba...

Za tými bodkami sa skrývalo toho viac a Riško aj ja sme presne vedeli čo.

Po sprche som sa cítil ešte lepšie. Spieval som si, čo asi zobudilo našich, lebo zrazu boli v kuchyni.

„Ahoj superstar, vyspatý asi dobre, čo?“ pozdravil ma otec.

„Ahojte, jasné, do ružova,“ pričom slovo ružova som zvýraznil teplým afektom,“ zobudil som vás?“

„Nie, vstali sme sami od seba,“ povedala mama a ja som jej dal pusu,“ dnes si nejaký veselý.“

„Je krásne ráno,“ povedal som a odišiel do izby.

Práve som si odpil z kakavka, keď mi začal zvoniť mobil. To bude Mia. Pozrel som na displej a svietilo tam meno Paľo.

Fajn, raz to prísť muselo.

„Ahoj Pali,“ ozval som sa do telefónu.

„Ahoj Petinko, si doma? Prídem pre teba a skočíme ku nám ok? Ja som prišiel večer, no nechcel som ťa rušiť. Buď dole o desať minút ok?“ prikázal mi a zložil.

Stál som tam ako debil. V ruke mobil, mobil pri uchu a otvorené ústa. Prišiel večer, nechcel som otravovať, ale teraz sa ma ani nespýtal, či mám čas. Zas on rozhodol a ja sa prispôsobím. Čo už, iný už nebude, pomyslel som si.

Obliekol som sa, povedal mame, kto mi volal a čo mi povedal, zadívala sa trošku prekvapene, to nerozoberala to. Zišiel som po schodoch a čakal von. Rozmýšľal som, či ma jeho ex, Tomáš, ešte stále z okna sleduje. Je mi to jedno, nech.

Zo zákruty sa vyrútil Paľov Passat. Zastavil a ja som nastúpil.

„Ahoj,“ pozdravil som sa a pozrel sa na Paľa.

„Čau,“ odzdravil Paľo. Nič viac, nič menej. Asi zo mňa cítil moju náladu.

Cesta bola rýchla a na križovatke v centre sme neodbočili k Paľovi, ale do Auparku.

„Kam ideme?“ spýtal som sa aj keď mi to už bolo jasné.

„Do Auparku, mám tam jedno stretnutie,“ povedal, keď sme parkovali.

„A načo som tu ja?“ spýtal som, lebo toto si fakt mohol vyriešiť aj bezo mňa.

„Aby si sa takto jebnuto pýtal,“ odpovedal a ja som sa na neho pozrel, či som dobre počul,“ chcel som byť s tebou čo najskôr.“

„Aha, to si si ma mohol zobrať aj včera večer,“ tieto doťahovačky ma nebavili.

„Nemohol, lebo som bol unavený a ty ma stojíš veľa energie,“ dodal. Tým to fakt zabil.

Vystúpili sme a ja som mal chuť odísť, no veril som, že tým jeho stretnutím sa nálada zlepší. Sadli sme si do kaviarne a čakali. Aspoň, že to bola tá kaviareň, kde robil ten sexy čašník. Mal som objekt záujmu.

„Kto to vlastne je?“ spýtal som sa, kým som pozoroval čašníka.

„Tomáš s frajerom. Už bývajú spolu v Žiline a Tomáš mi vravel, že jeho frajer chce nejakú firmu na vytvorenie softvéru do jeho banky. Tak mu ponúkol mňa. Aspoň sa zoznámite.“

Keby som si k tomu rannému kakavku dal niečo na jedenie, tak to teraz určite vygrciam. Tak on ma náhlil, oznámil mi, že sa jebnuto pýtam a ja vlastne teraz čakám na chalana, ktorý mi napísal, že som zlatokopka?

„Dobrý, čo vám donesiem?“ spýtal som môj sexy čašník.

„Ja si dám presso, bez mlieka,“ objednal som si.

„Len colu,“ odpovedal Paľo. Zdalo sa mi, že je nervózny.

„Je ti niečo?“ spýtal som sa a snažil sa o milý tón v hlase.

„Nie,“ odpovedal a bolo jasné, že mu niečo je. Pozrel som sa na jeho ruky a mal ich spotené. Prvý raz v živote. Normálne som si začal myslieť, že teraz niečo berie Paľo. Nespoznával som ho.

Zrazu ku nám prišla dvojica chalanov. Tomáša som poznal z fotky na iboyse, malý, chudý, krátko ostrihaný a s lemúrymi očami. Jeho frajer bol vysoký, svalnatý, čierne krátke vlasy a biele slnečné okuliare. Prišiel v šušťákových kraťasoch a na prvý pohľad vyzeral byť totálny lúzer.

„Ahojte,“ zvolal Paľo, teda skôr zakričal,“ ja som Paľo a toto je Peťo.“ Toto sa postavilo a podal som im ruku.

„Ja som Tomáš a toto je môj priateľ Vladko,“ to meno sa k nemu hodilo,“ čakáte dlho?“ spýtal sa Tomáš.

„Nie v pohode, na milú spoločnosť sa vždy dobre čaká,“ odpovedal Paľo a usmieval sa ako slnko na hnoji.

Potom sa tí dvaja začali baviť o práci a my s Tomášom sme tam len tak sedeli a nudili sa. Teda Tomáš sa na nich pozeral ako na bohov a hltal každé ich slovo, aj keď bolo vidieť, že mu rôzne beče a einladungy, ausladungy a swifty nehovoria nič rovnako ako mne. Ale herečka to bola dobrá. Takže túto milú spoločnosť som kazil len ja.

„Ako dlho ste spolu?“ spýtal sa Paľo len tak.

„2 mesiace, zajtra máme výročie,“ pochválil sa Tomáš.

„Už 2 mesiace mám pri sebe túto riťku,“ povedal Vlado a šiel rukou pod Tomášovu riť, na ktorej sedel.

„Ja veľmi dobre viem o ktorej hovoríš,“ povedal Paľo a usmial sa. Cítil som sa jak debil.

„My sme spolu len 1 a niečo,“ odpovedal som, aby nedošlo ku grupáku.

„Ale je to ťažké, poznáš puberťákov,“ zabil Paľo. Ja som ho naozaj nespoznával.

„Však Tomáš nie je odo mňa o moc starší,“ povedal som na svoju obranu. Na obranu pred útokom od svojho priateľa.

„Ale menej sme sa hádali,“ povedal Paľo. Tomáš sa len pousmial.

„My sa s láskou nehádame skoro vôbec, inak by dostal môjho maca do svojej jaskyňky,“ pochválil sa Vlado a ja som myslel, že sa už naozaj povraciam, pretože šiel okolo čašník a zvláštne sa na Vlada pozrel.

„To ja by som ho musel klátiť stále,“ zarehotal sa svojím hurónskym smiechom Paľo. Toto bolo už veľa aj na mňa. Snažil som sa to tu vydržať, ale neustále narážky na seba počúvať nebudem.

„Tak, ja asi pôjdem, vy sa tu ešte zabavte a ja idem, nie som nejak vo svojej koži,“ vstal som a šiel zaplatiť. Za seba, samozrejme.

„Si sa urazil?“ spýtal sa Tomáš podrývačne.

„Ja sa neurážam, len keď tu nebudem, tak to bude lepšie. Ešte si máte čo povedať,“ dokončil som a išiel k baru.

„Zapaltím za to svoje presso,“ oznámil som čašníkovi, ktorý sa otočil a usmial sa. Mal zlatý úsmev.

„Euro dvadsať vás poprosím, teda teba,“ opravil sa a aj ja som sa usmial.

„Tu máš dve, pretože tí vydláci ti asi nič nedajú,“ podal som mu dvojeurovku.

„Asi nie, ale teba tu rád uvidím,“ oznámil mi a ja som sa zľakol, že zle počujem,“ ale nabudúce už sám,“ povedal a podal mi účet.

„Ďakujem, prídem,“ povedal som, pretože som sa červenal ako paradajka a hanbil som sa povedať viac.

„Teším sa,“ povedal a ja som odišiel od baru.

Paľo sa postavil a kráčal ku mne.

„To čo robíš?“ chytil ma za ruku.

„Múdrejší ustúp, prestaň, nechaj ma tak , lebo ti tu urobím scénu, aby tvoji kamaráti pochopili o čom si hovoril,“ povedal som sa vybral si ruku z jeho zovretia.

„Nejdeme ku mne?“ spýtal sa akoby tam doteraz ani nebol.

„Máš lepšiu spoločnosť,“ zasmial som sa a kráčal od neho. Kráčal som popri obchodoch a necítil som nič. Teda okrem úľavy, že sa na tie vysmiate ksichty nemusím už pozerať. Vyšiel som von, kde bol príjemný letný vánok a sadol som si ku fontáne.

Toto naozaj nemá význam. Už to chcem ukončiť. Stále hádky, udobrovania, hádky, udobrovania. Radšej budem sám ako s ním. Cítil som sa výborne. Bál som sa, že keď si to priznám, tak sa nejak zrútim, dostanem depku, budem plakať. Ale práve naopak. Vyriešil som to bez hystérie, bez kričania, sĺz, kričania. Ako dospelý človek.

Zavolám Mii. Našiel som jej číslo v telefóne a zavolal jej. Nedvíhala. Bohvie čo robí. Možno len nepočuje mobil, pomyslel som si a vytočil Lukášove číslo.

„Ahoj Peťo,“ ozval sa do telefónu.

„Ahoj Luky, nevieš čo je s Miou?“ spýtal som sa.

„Je s mamou niekde vo wellnese, prečo?“

„Len som ju chcel vidieť,“ trošku som posmutnel.

„A kde si? Idem práve po ňu a ideme do Martina,“ povedal, na čo som sa potešil.

„Ja som pri Auparku, v Žiline, môžeš prísť sem,“ navrhol som.

„Fajn, prídem na zastávku,“ povedal mi a ja som sa presunul na zastávku.

Onedlho prišiel Luky na aute po mne. Nasadol som a pozrel na neho. Bol celý vysmiaty, aj keď v telefóne sa zdal bez nálady.

„Čo tak veselo?“ spýtal som sa.

„Tak je pekne, ja idem za svojou vyvelnesovanou babou a konečne ťa vidím. Tak prečo sa mračiť,“ bol zlatý.

„Som rád, že aj ja som jeden z dôvodov,“ pousmial som sa.

„Inak, ako sa máš?“ spýtal sa ma.

„Fajn, teda, výborne. Všetko ide ako má,“ pochválil som sa.

„To som rád,“ ukončil a vyštartovali sme za Miou.

Prišli sme pred hotel na okraji Žiliny a vystúpili z auta. Vošli sme na recepciu, kde nám recepčná oznámila, že kúra sa Mii končí o desať minút. Tak sme si sadli a rozprávali sa. O autách, o tom aquaparku, kde sa chystáme a o tom, že by sme mohli skočiť dnes do Šanghaja.

Zrazu som uvidel Miu aj s mamou ako ku nám kráčajú.

„Ty sa ani nepochváliš,“ pozdravil som ju a pribehol k nej.

„Ahoj zlato, ja som to nevedela, dostala som to ako darček od mamy,“ povedala a objala ma.

„Dobrý,“ pozdravil som sa jej mame.

„Ahoj Peťko,“ odzdravila sa a usmiala sa.

Luky došiel tiež a vyobjímal Miu.

„Ako sa máš? Kedy príde Paľo?“ spýtala sa Mia.

„Už prišiel. Rozišiel som sa s ním,“ oznámil som veselo a Mia, Luky aj Miina mama sa na mňa prekvapene pozreli...

„Prosím?“ spýtala sa Mia s údivom na tvári.

„No proste rozišiel. Teda nie oficiálne, ale tak vnútorne. Už ma nebavia neustále doberačky, hádky, moje nálady, jeho nálady. Keď bol v Nemecku, tak som si na neho ani nespomenul. A zjavne ani on na mňa. A dnes to zabil. Ak skočíme všetci štyria na kávu, tak ti o tom porozprávam,“ navrhol som a stále sa usmieval.

„Mami, máš čas?“ spýtala sa Mia svojej mami.

„Jasné, toto ma zaujíma,“ odpovedala jej a ja som sa ešte viac pousmial.

V tom Lukymu zazvonil telefón. Zodvihol to a bol to veľmi krátky pokec.

„Mia, musím na chvíľu odbehnúť, prídem za vami neskôr,“ dal jej pusu a rozlúčil sa s nami. Mia bola najprv smutná, no potom si uvedomila, že má mňa a mamu, takže to znášala lepšie.

Nasadli sme tak do auta a vyrazili smer naša obľúbená kaviareň. Bol som naučený na rýchlu a spanilú jazdu od Riša, takže jazdný štýl Miinej mami ma dosť znervózňoval. Ale zas, boli sme tam bezpečnejšie.

Po príchode do kaviarne som na Mii videl, že je celá nažhavená na to, čo sa dnes stalo. V aute som jej to totižto odmietol povedať.

Sadli sme si do kúta a ja som spustil. Porozprával som jej všetko od Paľovho telefonátu, cesty do Žiliny, stretnutia s tomášom až na rozhovor s čašníkom.

„To naozaj ti toto povedal?“ začudovala sa Miina mama.

„Nevymýšľam si, sám som ho teda nespoznal,“ odpovedal som jej.

„Vieš čo Peťko, keď som spolu rozoberáme takéto veci, tykaj mi, dobre? Ja som Viktória, ale všetci ma volajú Viki,“ prekvapila ma a podávala mi ruku.

„Ďakujem, dnešok je plný prekvapení, ja som Peťo, teší ma Viki,“ potešil som sa.

„Ale stále je to MOJ najlepší kamarát, dobre mami?“ rypla si do mami Mia.

„Áno, to chápem, len keď mi ľudia vykajú pripadám si strašne stará,“ zasmiali sme sa.

Ešte chvíľu sme sa dohadovali o plánovanej návšteve aquaparku, ktorý sme si naplánovali na utorok. Strašne som sa tešil. Miinu rodinu som vnímal ako svoju druhú, adoptívnu. Naši mali voľnú výchovu, mali sme voľnosť a moc sa u nás city neprejavovali. Otec bol stále v práci, mama buď so sestrami alebo s kamoškami a každý sme si žili vlastným životom. Teda okrem rodinných osláv. Tie boli strašné.

Zazvonil mi mobil. Vybral som ho z vrecka a na displeji svietilo Paľovo meno a číslo.

„Tak a je to tu, Paľo,“ povedal som a videl na babách, že sú v očakávaní.

„Prosím?“ zodvihol som.

„Už si sa upokojil?“ spýtal sa bez pozdravu.

„Ja som pokojný stále,“ odpovedal som s pokojom v hlase,“ prečo mi voláš?“

„Chcem sa porozprávať,“ zas samé ja chcem, ty budeš, takto to bude, lebo to chcem ja,“ kde si? Prídem pre teba.“

„Nemusíš, k tebe trafím aj sám. Budem tam o pol hodinu. Čau,“ odpovedal som a zložil.

„Tak klobúk dole, Peťko, ja ťa nespoznávam,“ smiala sa Mia.

„Bože ja mám taký dobrý pocit. Zoberiem si od neho svoj kufor, ktorý vláčim stále sem a tam a koniec. Budem musieť ísť, aby som to stihol,“ uvedomil som si.

„Máš ešte dosť času, však ťa tam hodíme,“ ponúkla sa Viki,“ ešte jednu minerálku,“ objednala si.

„Ja vás mám tak rád,“ povedal so ma chytil obidve za ruky,“ ste úžasní.“

„Ale no, Peťko,“ povedala Viki a pohladkala ma po líci,“ ty robíš veľa pre Miu.“

Ešte chvíľu sme sedeli a smiali sa na všetkom, čo nás napadlo. Potom sme sa postavili, zaplatili a šli k autu. Vo mne bol ešte stále pocit spokojnosti. Sám o seba som bol prekvapený.

Mia navigovala mamu kam presne má ísť a za chvíľu sme boli u Paľa. Auto mal pred domom a ja som si pomyslel, že by bolo fajn, keby tam bol sám.

„Tak dnes večer v Šanghaji,“ lúčil som sa.

„Raz tam musím skočiť aj ja,“ povedala Viki a všetci sme sa zasmiali.

Ešte som babám na rozlúčku zamával a pozrel sa ako odišli. Otočil som sa a vošiel do domu.

Vybehol po schodoch a otvoril si byt, od ktorého som mal ešte stále kľúče.

Paľo sedel na gauči a pil víno. Však ako fajn, aj to sa dá robiť na obed, pomyslel som si.

„Ahoj,“ pozdravil som sa a sadol si k nemu.

„Čau, musíme sa porozprávať,“ povedal.

„Tiež si myslím,“ súhlasil som a cítil som sa ako po Riškových veselých tabletkách.

„Ako si to ďalej predstavuješ?“ spýtal sa ma priamo.

„Jednoducho. Mňa a ani teba nebavia tieto neustále hádky, moja detinská povaha, tvoja arogancia. Keď si v Nemecku, tak si na teba celý týždeň skoro nespomeniem. Myslím, že kvôli tým pár momentom, keď sme spolu šťastní a spokojní sa neoplatí byť spolu. Takže ja sa chcem rozísť,“ navrhol som a potom sa stalo niečo, čo som nečakal...