Zlodej informácií

Opúšťal som továreň cez podzemnú kanalizáciu. Bol to pre mňa najrozumnejší ťah, keďže ma hľadajú všade. Vyšiel som v slepej uličke neďaleko centra mesta s určitým úmyslom. Tým je pozdraviť starého známeho. Predpokladám, že už o mne vie. Je to osoba znalá a opatrná. Opatrnosť je najlepšie slovo na špecifikáciu, keďže má mnoho informácií vďaka svojím „vtáčikom“ ale o sebe nenechá veľmi štebotať. No čo už, pokúsim sa zahrať hru na schovávačku pokiaľ nedôjdem na miesto určenia. Určite to ocení. Najväčším problémom bude dostať sa nenápadne tam keďže je to jediná budova na otvorenom priestranstve v strede námestia. Oficiálne je v budove finančné poradenstvo. Dobrá stratégia ako schovať skutočný dôvod tejto „spoločnosti“.

...

Takže toto je ono. Trojposchodová budova v renesančnom štýle. V okruhu 500 metrov sa nenachádza žiadna budova len vykladané chodníčky, lavičky a holuby. Budova v strede centra, neviem prečo ju tu postavili ale zrejme nepôsobila, ako Dóm rozkoše. Cesta je jasná dostať sa na tretie poschodia nepozorovane. Keďže hráme schovávačku tentokrát vojdem balkónom. Áno nerobím si srandu, ale ako sa dostať nepozorovane na tretie poschodie z vonku to naozaj neviem. Budem musieť improvizovať. Ako prvé, musím odviesť pozornosť a prekĺznuť tam kde majú najslabšiu obranu, vyliezť po múroch dómu a cez balkón...

„Ehm, ehm“ sa nečakane ozvalo spoza mňa.

„Hľadáš mňa Matej?“

Rýchlo som sa otočil a v tom momente som vedel, že som prehral.