Ako veľmi (ne)reálne sú Černobyľské denníky?

Film produkoval známy režisér Oren Peli (Paranormal Activity). Film má veľmi jednoduchý dej, kde štvorica kamarátov spolu s ďalším párom turistov navštívi opustené mesto Pripjať v zóne a po niekoľkých hodinách je napadnutá zmutovanými rádioaktívnymi obeťami černobyľskej katastrofy.

Ako človek, ktorý v minulosti absolvoval krátky pobyt v černobyľskej zóne, som bol nemilo prekvapený lajdáckymi nepresnosťami a odfláknutým scenárom, ktoré film obsahoval. A aj keď to na prvý pohľad vyzerá, že sa všetko v skutočnosti natáčalo v Pripjati a priamo v zóne, pozornému oku neujdú detaily, ktoré jasne svedčia o opaku.

Zdroj: IMDB.com

Už začiatok filmu, kde šestica hlavných hrdinov spolu so sprievodcom Urim vstupuje do zóny nesedí s realitou. Vo filme postavy prechádzajú popri kamennej soche s nápisom „Pripyat“ a následne prichádzajú do vojakmi kontrolovanej zóny. Skutočná černobyľská zóna, kde vás čaká prvý kontrolný bod, začína už približne 30 kilometrov pred opusteným mestom Pripjať. Nie je teda vôbec možné, aby ste sa bez absolvovania kontroly dostali takto blízko mesta či samotnej elektrárne.

Zdroj: IMDB.com

Ani samotná Pripjať nepôsobí ako tá skutočná. Mesto, ktoré kedysi obývalo takmer 50 000 ľudí od roku 1986, kedy bolo opustené kvôli jadrovej havárii, sa za posledných takmer 32 rokov zmenilo na nepoznanie. Cesty, chodníky či domy obrástli stromami, kríkmi a trávou. Pripjať vo filme je veľmi riedko zarastená, hoci s podobnou architektúrou. Aj tých bytových domov a ostatných stavieb je oproti skutočnej Pripjati akosi výrazne menej.

Zdroj: IMDB.com

Najväčšie rozdiely si môžete všimnúť na ikonickom námestí, na ktorom sa nachádza slávne ruské kolo a ostatné kolotoče, ktoré boli pripravené pre prvomájové oslavy, ktorých sa skutoční obyvatelia Pripjate nikdy nedočkali.

Zdroj: IMBD.com

Namiesto Černobyľu a Pripjate sa film natáčal na opustenej sovietskej vojenskej základni v susednom Maďarsku a v podzemných bunkroch z druhej svetovej vojny v Belehrade (Srbsko). Producent Oren Peli toto rozhodnutie zdôvodnil obavou pred stále prítomnou rádioaktivitou v skutočnej černobyľskej zóne. Reálny nie je ani výhľad na elektráreň z paneláku, kde sa skupinka turistov fotila.

Zdroj: IMDB.com

Avšak v prípade, že by ste sa chceli ísť pozrieť do skutočného opusteného mesta, ktoré ešte pred 32 rokmi obývalo 50 tisíc ľudí a nasať tú správnu atmosféru „Černobyľských denníkov“ v okolí Pripjate a elektrárne, potom nie je nič jednoduchšie. Stačí si vybrať jednu z agentúr (napríklad slovenský ChernobylWel.come), pobaliť sa a vyraziť na nezabudnuteľnú tour, ktorá vás prevedie mrazivými a silnými miestami niekdajšej sovietskej pýchy. Pri jedno- či dvojdňovej návšteve sa dokonca ani nemusíte báť, že by ste dostali vyššiu dávku radiácie, než pri bežnom transatlantickom lete.

Mimochodom, stojí to za to!