Blúdenie 11

Pomaly som začal vnímať okolitý svet. Ležal som. Zjavne na posteli. Pomaly som otvoril oči. Slnko vrhalo svoje ranné slabé lúče do celej izby. Zacítil som korenistú vôňu. Otočil som hlavu smerom, z ktorého smerovala. A tam ležal on. Nahý, bezbranný, nevinný. Môj Riško. Odteraz je len môj. Nik iný.

Pobozkal som ho na pery. Pomaly sa preberal a začal vnímať svet. Krásne sa na mňa usmial, asi som v nebi, pomyslel som si.

„Ahoj Peťko, som rád, že to nebol len sen,“ povedal s krásnym úsmevom na perách.

„Neboj nebol to sen. Aj ja sa z toho spamätávam. Si nádherný, keď spíš. Taký nevinný,“ nevede som sa ho nabažiť.

„Však som nevinný aj keď som bdelý, nie?“ zľakol sa.

„Ty si úžasný v akomkoľvek stave,“ bol som do neho paf, čo asi bolo vidieť, pretože mi daroval dlhú pusu.

„Idem spraviť raňajky, lebo som hladný ako lev,“ ponúkol som sa a vybehol z postele.

„Fajn, o chvíľu som u teba,“ povedal v polospánku Riško.

Trošku som sa na začiatku v jeho kuchyni nevedel orientovať. Mal tam totiž neskutočný bordel. Nakoniec som našiel vajíčka, slaninu, pečivo a soľ. Hotová praženica. Aspoň sa ukážem ako viem variť. 10 minút som zápasil so sklokeramickou doskou, ale nakoniec som ju úspešne skrotil. Keď sa ku mne pripojil Richard, všetko už bolo naaranžované na tanieroch aj so mnou na terase. Vzduch bol krásne ľahký a letný. Richard sa objavil vo dverách len v trenkách so Simpsonovcami. Trochu mi pripomínal Homera :D

„Krásny outfit,“ pochválil som ho.

„Aj mne sa páčia. A ten satén,“ rozosmiali sme sa.

Raňajky boli asi dobré, pretože skoro za každé sústo som dostal od Riša pusu. Požiadal som ho, či by ma nezobral domov, pretože mama sa bude strachovať. Rišo priznal, že by to bolo naozaj vhodné sa ukázať aj doma, aj keď on by bol najradšej so mnou neustále. Aj tak musí ísť do posilky v meste, ktorej je spolumajteľom. Aj s bratom.

„Bože, tak to sa na neho teším, lebo ak je len z polovičky tak sexy ako ty, asi mu podľahnem,“ zažartoval som.

„Žiadny gangbang nebude, to sa neboj. Mišo má frajerku a je to kosť. Ale ja mám krajšiu,“ pobozkal ma.

„Ešteže si to dodal, začínal som sa báť. Tak ti večer napíšem a môžeme skočiť do mesta.“

„Budem čakať Peťko,“ odpovedal Richard zatiaľ čo som sa obliekal.

Cesta domov bola neskutočne rýchla. Už som aj rezignoval kričať, Rišo vedel čo robí. Ale ľudia v autách okolo to nevedeli. Vysadil ma pred domov a odfrčal preč. Bál som sa o neho, aby sa mu niečo nestalo.

Doma bola mama aj otec. Pýtali sa ako bolo na oslave, tak im všetko vyrozprával. Teda moje promile a sex som vynechal. Sú liberálni, ale aj to má svoje hranice. Ešte si asi mysleli, že som panic. Teda panna :D

Upratoval som si oblečenie keď mi zrazu zazvonil mobil. Pozrel som sa na displej.

Volá: Pavol

Fasa. Už sa asi vrátil. Teda vrátili. On aj s Tomášom. Musel som sa ovládať, aby to neschytal mobil. Diplomacia mi nikdy nešla, no pokúsim sa.

„Áno?“

„Ahoj Peťko, ako sa máš? Ani si sa neozval. Myslím na teba. Prídem už dnes večer. Nevydržím to tu. Musím sa vrátiť za tebou. Počkáš ma u mňa?“ vychrlil na mňa až som sa nestihol čudovať.

„Neviem presne, kde budem večer. Dávaj si pozor, keď sa budeš blížiť na Slovensko, daj mi vedieť. Šťastnú cestu,“ zložil som. Nič viac, nič menej. On je asi schizofrenik. Celý týždeň mu nevadí, že mu nepíšem a dnes dostal nápad, že príde? Nad týmto asi nemá cenu ani uvažovať. Musím si ísť zobrať svoje veci, ktoré mám u neho skôr než dorazí.

Rýchlo som sa obliekol, povedal mame a ocovi, že idem do mesta a vybehol som z domu. Konal som skratovo. Vôbec neviem, kedy ide vlak, ale bolo mi to jedno. Cestou na stanicu som zavolal Mii, že si idem pre veci k Paľovi, či by nešla so mnou. Mali sme sa stretnúť na stanici.

Cesta vlakom ubiehala ako v lete na saniach. Vo vlaku sa nedalo dýchať, všetci boli spotení a unavení. Miu som našiel po krátkom hľadaní a vyrazili sme smer Paľov byt. Kľúče som si samozrejme nezabudol a tak som si bez problémov otvoril. Mia mala so sebou kabelku a kufor. Chvalabohu som u Paľa toho moc nemal, takže som sa zbalil rýchlo a kľúče som vhodil do schránky. Nechcel som premýšľať prečo robím to, čo robím. Bez rozmyslu som nasadol do auta a šli sme do Martina.

Celú cestu domov som rozmýšľal nad tým, čo sa stalo. Nad všetkými krásnymi chvíľami, spoločnými večermi, výletmi, tajomstvami, ktoré som nepovedal ani Mii a Paľovi áno. Ani som sa nenazdal a boli sme u mňa doma. Mia mi oznámila, že keby som hocičo potreboval, tak stačí zavolať, zdržia sa chvíľu v Martine a domov pôjdu až večer. Poďakoval som a zobral som si svoje veci z auta.

„Inak, čo s tým kufrom?“ napadlo mi.

„Večer si preň prídem. Tak sa zatiaľ maj,“ rozlúčila sa, pretože videla, že mám slzy na krajíčku.

„Ahojte,“ zakýval som a zlomil sa mi hlas. Už som nemohol povedať nič.

Doma bola už len mama. Spýtala sa ma, prečo mám u seba ten kufor, v rýchlosti som jej len povedal, že sú to veci, ktoré som mal u Paľa. Viac nepotrebovala. Zabuchol som za sebou dvere mojej izby. Až teraz mi to všetko dochádzalo. Včera som bol v stave afektu a nahnevania. Teraz prišiel smútok. Naozaj je koniec. Moja prvá láska skončila.

Púšťal som si dookola smutné piesne na youtube a plakal. Zrazu mi zavibroval mobil.

Od: Darček

Ahoj Peťko, až teraz som sa zastavil. Môžem pre teba prísť o ôsmej? Strašne mi chýbaš a som z toho smutný.

Aký je zlatý. Nemal som chuť kohokoľvek vidieť. Okrem Riška.

Pre: Darček

Ahoj Riško, som síce smutný, ale teba rád uvidím. O ôsmej budem dole.

On je teraz jediný, kto mi môže zlepšiť náladu. Ďalšie zavibrovanie.

Od: Darček

Môj Peťko nesmie byť smutný. Budem tam ako na koni

Ja si ho snáď ani nezaslúžim. On je úžasný.

Hodil som si sprchu a zmenil repertoár piesní na veselšie tanečné hity. Zazvonil mi mobil. To bude Riško, ale veď ešte nie je osem, pomyslel som si. Skoro som spadol na zadok.

Volá: Pavol

Čo teraz???!!!

Neviem, čo do mňa vošlo, ale zrazu, bez rozmýšľania som telefón zdvihol.

„Prosím“ ozval som sa kľudným hlasom.

„Kde si? Kde sú tvoje veci? Prečo ma tu nečakáš?“ vyštekol na mňa ako na psa.

„Aj tebe pekný večer,“ snažil som sa rozprávať tak, aby necítil, že som plakal,“ moje veci sú u mňa dom, ja som u mňa doma a nečakám ťa preto, lebo som si myslel, že prídete obaja spolu a dokončíte romantickú dovolenku v Nemecku.“ Keby bol pri mne, lietajú facky.

„Zlato, ja ti to vysvetlím. My sme spolupracovali na tom projekte, na ňom sme sa aj zoznámili. Peťko, prosím ťa, nerob neuvážene rozhodnutia. Môžem prísť za tebou?“ spýtal sa krotkým hlasom.

„Nie, nechoď. Večer nebudem doma. Nevolaj mi, nepíš mi, nechoď za mnou. Je koniec. Zmier sa s tým,“ zložil som. Ja budem hovoriť o zmierovaní? Mám v hlave bordel a sám neviem, čo chcem. Na tele som mal zimomriavky.

Rišo prišiel do pol hodiny, prišli sme domov a 3 dni sme nevyliezli. Nechcel som nikoho vidieť, počuť, cítiť, len Riša.

Doma u nás bola pohoda, naši prezívali druhú pubertu, každý deň boli niekde spolu. Vždy večer prichádzali s úsmevmi od ucha k uchu a mal som podozrenie, že aj trošku naliaty. Boli zlatí.

My s Riškom sme prežívali niečo podobné. Väčšinu času sme trávili u neho, alebo na kúpalisku. Vždy ma bavilo pozerať, ako po ňom pozerali baby, ktoré si mysleli, že ho zbalia, chalani, ktorí sa s ním porovnávali a buzny. To posledné ma tešilo menej, ale ja som vedel, že mám Riša omotaného kolo prsta. Prežíval som neskutočné šťastie. Sem-tam prišla sms-ka od Paľa, videl som pár krát jeho auto pred domom, on v ňom však nesedel. Asi si tiež užívali s Tomáškom. Svine.

V ten večer sme mali ísť s Rišom na nejakú záhradnú párty k jeho kamošom. Oznámil mi, že pre mňa chystajú prekvapenie. Pri predstave ako 5 chalanov spolu s Rišom balia niečo do škatule a viažu ružovou stuhou som sa rozosmial. Neviem prečo, ale vždy som mal pocit, že tí jeho „nabúchaní“ kamoši sú nejakí bisexuálni. Riša brali v pohode, jeden z nich dokonca mal frajerku, ale stále som mal pocit, že po mne nejako zvláštne pozerajú, hádzali do vetra šteklivé vtipy, báchali ma po zadku. Akože, nie že by mi to vadilo.

Prišiel osudný večer, ja som sa obliekol, znova som si dal tangáče, čo keď Rišo nájde nejakú prázdnu izbu a vyrazil na parkovisko. Riša nikde... 15 minút som čakal von a zrazu sa zo zákruty vyrútilo Rišovo auto.

„Prepáč, niečo za zdržalo. Ale už som tu. Sadaj, ideme!“ skríkol a cítil som z neho nedočkavosť. Bol nejaký čudný, naspeedovaný.

Uháňali sme za mesto, zastali sme pred žltou vilou so záhradou a bazénom. Na stole pri bazéne boli drinky, jeden z chalanov prichádzal k nám s úsmevom na tvári.

„Peťo, to je Mišo, jemu to tu patrí. Aj keď dom je napísaný na firmu, ale Mišo sa o to stará.“ Predstavil nás Riško. Mišo aj ostatní chalani boli rovnakí ako vajce vajcu. Vysokí, svalnatí, vysmiaty a mali toho viac vyzlečeného ako oblečeného.

Na párty boli aj dve baby, Zuzana a Kika, tie sa potom však niekde vytratili. Vonku sa začalo stmievať, no čím bolo viac tma, tým som sa cítil nejaký malátny. Asi toho za posledné dni bolo na mňa veľa. Prišiel ku mne Mišo a podával mi nejaký drink.

„Vidím, že nevládzeš, daj si toto. To je životabudič. Naozaj ťa to preberie, neboj nie je to nič zakázané. Na zdravie,“ pripili sme si. Malo to čudnú sladkú chuť, ale bol som rád, že ma to preberie...

Zrazu sa mi začala točiť hlava. Mišo ku mne prišiel, zodvihol ma na ruky, spýtal som sa ho, čo to robí, prišiel Rišo a povedal mi, že ma idú uložiť. Dali ma na gauč. Neviem prečo, ale mal som strašnú chuť na sex. Vtáka som mal hneď stoporeného, chalani boli nahí. Cítil som sa ako v sne. V mokrom sne...

Ležal som na posteli a mal som totálnu chuť na sex. Uvidel som Riša ako ku mne prichádza. Bol nahý. Ľahol si ku mne a pošepkal mi: „Vždy si to chcel zažiť.“ Naháňalo mi to hrôzu. Ucítil som ako sa chce dostať do môjho zadku. Síce som mal chuť na sex, ale dole sa to nejak neprejavovalo. Takto som sa ešte nikdy necítil. Hlava chcela niečo iné ako telo. Bol som zmätený, chcel som ujsť, ale pritom som si to chcel s Rišom užiť. Začal som zaspávať. Z ničoho nič mi dal Rišo facku. Bol som ešte viac vystrašený. Čo sa to deje? Vôbec ma to neprebralo. Prestával som čoraz viac vnímať.

Otvoril som oči. Ležal som na tej istej posteli, no bolo už ráno. Cítil som nechutnú chuť v ústach. Šiel som do sprchy. Na nič zo včerajška som si nevedel spomenúť. Mal som v hlave bordel. Teda, nie len v hlave. Po osprchovaní som vošiel na záhradu. Sedel tam Rišo a mal slzy v očiach. Toto čo je za psycho? Pomyslel som si. Nič nedávalo zmysel.

„Čau, čo sa deje?“ spýtal som sa ho s desom v hlase.

„Peťko, mňa to strašne mrzí. Bol som opitý, sfetovaný a chalani tiež. Nechcel som, aby to tak dopadlo. Prosím, odpusť mi,“ plakal.

„Richard, čo sa v noci stalo?“ nevedel som, či to chcem naozaj počuť.

„Včera sme ťa sfetovali a potom sme ťa ožratí ostriekali. Chalani to chceli skúsiť. Neskutočne ma to mrzí,“ plakal ešte viac.

Nevedel som, čo mám na to povedať. Sfetovať 15 ročného chalana? Hnusil som sa sám sebe. Čo to robím? Toto už bolo na mňa moc. Vstal som, kráčal som ako robot, bez emócií, vošiel do izby, zobral si mobil a vytočil taxík.

„Jedno auto na Javorovú 15, meno Peter. Pôjdeme do Martina,“ oznámil som operátorke.

„Za 5 minút tam bude čakať, dopo,“ oznámila s chladným hlasom.

Vyšiel som z domu pred bránu. Richard kráčal ku mne.

„Kde ideš?“ spýtal som so strachom v očiach.

„Od teba čo najďalej. Nechaj ma na pokoji. Nepôjdem na políciu, nezvládol by som to. Zmizni mi z očí,“ zo zákruty vyšiel taxík.

Len tam tak stál. A smutno pozeral. Nastúpil som do auta a povedal adresu, kde bývam. Celú cestu som rozmýšľal nad tým, čo sa stalo. Nemohol som tomu uveriť. Nikomu to nepoviem. Musím vidieť Miu. Ona jediná ma pochopí a nebude sa zbytočne pýtať. Napísal som jej sms:

„Príď prosím ťa ku mne. Na nič sa nepýtaj. Čakám ťa.“ Nevedel som, čo viac napísať.

Po príchode domov som si sadol za stôl a prehrával si posledných 24 hodín. Nevedel som zo seba vydať žiadnu emóciu. Rišo fetuje. Tak preto ma toľko peňazí. A nafetoval aj mňa. Sex som neriešil. Nič si z neho nepamätám, takže sa nebudem ani snažiť si spomenúť. Počul som zvuk domového telefónu. Bola to Mia. Pustil som ju do vchodu a následne aj do bytu.

Sadol som si na svoju posteľ, ona si prisadla, objal som ju a začal plakať. Konečne to šlo von. Chytil som hysterický plač. Iba tam tak potichu sedela a hladkala ma.

„Keď budeš chcieť, začni rozprávať,“ chápala ma. Teda, moc asi nechápala, ale netlačila na mňa.

Asi hodinu som len plakal. Potom som sa odvážil povedať jej pravdu. Teda, to málo, čo som si pamätal a to, čo mi povedal Richard. Bola v šoku. Najprv dostala záchvat hnevu, potom sa ukľudnila a povedala mi, že za to môže ona, lebo na mňa mala dávať pozor a v posednom čase si nevedela nájsť čas. Rozprávali sme sa až o noci. Ani neviem ako sme zaspali.

Ráno ma prebudilo slnko svietiace do izby. Zobudil som sa, vstal a šiel chystať raňajky. Chcel som sa pozrieť na mobil, koľko je hodín, no bol vybitý a vypnutý. Bojím sa ho nabiť a zapnúť. Urobil som raňajky sebe aj Mii. Naši prišli domov neskoro večer a asi ešte spali. Nebudem im nič z toho, čo sa stalo rozprávať. Je to moja chyba. Musím si dať život do poriadku, mám len 15 a správam sa ako nejaká kurva. Musím sa viac venovať sebe a uvedomiť sa. Možno to muselo zájsť až takto ďaleko.

Mia vstala až keď som mal dojedené. Sedeli sme na balkóne a nevenovali sa včerajšku. Rozhodli sme sa, že to necháme tak. Nebudeme to riešiť, venovať sa tomu, poučím sa z toho a vyvodím dôsledky.

„S Richardom sa už nikdy nemôžeš stretnúť. Nech ho to mrzí akokoľvek. Sviniar jeden, idiot sfetlý,“ zas hrozilo Miino vybuchnutie.

„Kľud miláčik, to je jasné. Už sa o tom nerozprávajme. Čo máte dnes na pláne?“ vyzvedal som.

„Lukáš chcel ísť na kupko, ale mne sa nechce, navyše mám krámy, takže sa to jaksi taksi nehodí. Ale inak nič. Asi budeme len u neho doma, nevadí?“ spýtala sa Mia.

„Vôbec, však ste spolu, tak je logické, že chcete byť spolu čo najskôr. Príde po teba?“

„Hej, písal, že je na ceste. To je láska, keď mu chýbam aj keď mám krámy,“ vybuchli sme od smiechu.

Toto som potreboval. Luky prišiel za chvíľu a tak sme sa s Miou museli rozlúčiť. Odhodlával som sa zapnúť mobil. Pustil som si obľúbenú hudbu, otvoril okná, nech to bytu príde čerstvý vzduch a sadol som si na balkón. Raz to budem musieť urobiť, pomyslel som si. Zobral som mobil a zapol ho. Chvíľu sa nič nedialo. No potom to prišlo ako smršť. Jedna správa za druhou.

14:25 od: Riško

Laska, musim s tebou hovorit. Zavolaj mi

14:50 od: Riško

Petko prosim ta ozvi sa mi.

Ďalej nasledovalo asi 10 podobne štylizovaných správ a posledná bola asi o 22:45. Potom možno zaspal. Vymazal som si jeho číslo. Nemám dôvod ho tam mať. Nakoniec, viem ho naspamäť, takže budem vedieť, keď bude volať. Išiel som vymazať všetky tie jeho výlevy, keď som si zrazu všimol, že je tam jedna od Paľa.

19:20 od Paľo

Ahoj Peťko, viem, že sa asi ešte hneváš, ale chcem sa s tebou porozprávať. Môžeme na nejakom neutrálnom mieste. Prosím odpíš aspoň, že si v poriadku. Budem čakať. Paľo

No fasa. Tento tu ešte chýbal. Čo ma chce s Tomášom do trojky. Môžeme aj na parkovisku. Aby sme to nemali ďaleko. Fajn, sarkastický ešte byť viem, takže až tak zlé to so mnou nie je. Poobede som chcel ísť k jazerám, takže sa môžeme stretnúť tam. Jedno z mojich najobľúbenejších miest v okolí. Stretnutie s ním nebude to najhoršie, čo sa mi tento týždeň stalo.

Pred odchodom som stihol skočiť ešte na iboys. Nič nové. Len správa od Tomáša. Super, tá trojka asi fakt bude.

10:24 TheBestBoy:

Ahoj Peto. Mrzi ma, co som ti minule pisal, bol som len ziarlivy. V tom Nemecku sme boli naozaj len pracovne. Ja mam iny vztah a Palo o tom vie. Len ta nechcel znepkojit. Prosim ta odpust mi. Chcem, aby bol Palo stastny.

Tak tento tu ešte chýbal. Zatvoril som okno so správami a začal hlboko dýchať.

Von bolo krásne. Milujem leto, slnko, vodu, tú pohodu, ktorá je vo vzduchu. Len tak sa sám prejsť po prírode má neskutočne čaro. Len keby všade nebol ten nechutný hmyz. A moja fóbia z neho. Sadol som si na lavičku pri jazere. Keďže bolo ešte doobedie, nebolo tam veľa ľudí. Ešte doma som napísal Paľovi, kde presne sa stretneme. Začal som ľutovať, že si taký krásny deň nechám pokaziť ním. Ale chcel som mať aj túto vec ukončenú.

Videl som niekoho v diaľke ísť smerom ku mne. Už podľa siluety som vedel, kto to je. Už som ho však nevnímal ako sexuálny objekt, pretože sex bol to posledné, na čo som myslel. Kráčal ku mne Paľo.

Čo sa stalo na našom stretnutí a ako sa dej vyvíjal sa dozviete už v ďalšom pokračovaní. Dúfam, že sa vám príbeh páči :)