Keď ju miluješ, nie je čo riešiť

Cesta MHD nie je žiadnou potechou, takže lepší nadpis by bol: "Keď ju miluješ, tak sa daj liečiť," . Každá cesta je niečím výnimočná, poskytuje vždy nové zážitky a je zakaždým úžasným dobordružstvom, a to aj napriek tomu, že je každý deň rovnaká.

zdroj

Nazačiatok uvediem pár tipov, ako prežiť cestu v MHD pri jednorázovom, ale aj opakovanom použití. Základom je dobré načasovanie. Napríklad, ak tvoj autobus má isť o 15:34, v skutočnosti pôjde buď o 15:30, alebo o 15:40, alebo pre zmenu nepríde vôbec a môžeš si počkať na ďaľší. Napríklad ráno bývajú autobusy nie len oneskorené, ale aj na prasknutie plné, preto je veľmi dôležité byť na zastávke dostatočne skoro, aby ste mohli nechať odísť aj tri plne naložené, oneskorené spoje, v nádeji čakajúc na voľné miesto v kútiku aspoň jedného z nich.

Keďže je mestská hromadná doprava verejným priestorom, je vysoko pravdepodobné, že sa s vami ľudia budú snažiť socializovať. Aby ste sa tomu vyhli, treba sa tváriť čo najviac zaneprázdnene. Väčšinou stačí osvedčený repelent na konverzácie - sluchátka. Ak si ale chcete byť úplne istí, skúste k tomu čítať knihu, hrať sa na telefóne, alebo skladať Rubikovu kocku. Ak tak neurobíte, šanca, že sa vám niekto prihovorí je viac ako 100%. Možno si vravíte: "Prečo je konverzácia zlá? Veď to môže byť niekto naozaj zaujímavý,". Háčik je v tom, že toto nie je telenovela a vám sa nikdy neprihovorí napríklad láska vášho života. Tá totiž sedí vzadu pri okne, počúva hudbu a zároveň číta knihu, hrá sa na telefóne a skladá Rubikovu kocku.

zdroj

Kto sa vám teda môže prihovoriť? Rozoberme si zloženie autobusu, a to tak, že si ho rozložíme na skupiny, poďľa povahovej podobnosti:

Prvá skupina bude samozrejme tá najzastúpenenjšia - dôchodci. Či cestujete do školy, z práce, alebo nočákom z Hodžka po night oute v KC, vždy tam bude aspoň jedna babka a celú cestu bude nepríjemne mrmlať a mračiť sa, na znak jej nespokojnosti s ťým, že si taký mladý človek ako vy dovolil sadnúť. Like, fakt, za to, že sa každý dôchodca v deň svojich 67. narodenín zobudí s tým šlahnutým vozíkom (čo má koliečka a ťahá ho za sebou) a berie ho všade a zaberá nie len sedadlo, ale aj miesto na státie, za to im nikto nenadáva. V každom prípade, babky sa vám prihovoria iba ak sedíte, alebo zavadziate ich vozíku.

Ďalej tu máme príslušníkov rôznych náboženských menšín, ktorí by sa s vami "radi porozprávali o Bohu". Nebuďte prekvapení, je to súčasť ich taktiky. Ste totiž korisťou, ktorá nemá kam ujsť a "nie vďaka" pre nich nie je odpoveď. Ponúknu vám sväté obrázky do peňaženky a pozvú vás na svoje cirkevné stretnutie. Predtým než odmietnete však zvážte nasledovné: môžu to byť Mormoni, ktorých cirkev povoľuje polygamiu. To treba premyslieť, nie? *podobnú situáciu som skutočne zažil a zachránili ma spomínané sluchátka*

Aby toho nebolo priveľa, ako posledným sa povenujem kravaťákom. Majú pekný oblek, kravatu, pracovný kufrík, tvária sa, že to tam vlastnia a vyzerajú, že sú na ceste za nejakým veľkým kšeftom. Svojim vzhľadom pripomínajú bohatých, namyslených businessmanov, no nenechajte sa obalamutiť ich ilúziou, nie je tomu tak. Áno, teraz by niektorí tvrdili, že možno sú skutočne úspešní, len sa snažia zachrániť planétu a odmietajú automobily. Viete, kto je naozaj bohatý a tiež sa snaží zachrániť planétu? Leonardo DiCaprio, no v buse som ho ešte nikdy nevidel. Asi chodí loďou...

zdroj

Cestu autobusom vám zavše spríjemnia maličkosti všedných dní, ako zamatovo jemný dotyk cudzieho ruksaku na hlave, aj keď asi po celom autobuse sa píše (v internacionálnej reči piktogramu), že ho majú mať ľudia DOLE. Z času na čas sa telesný kontakt pretaví do zmyselného puta dvoch topánok, spravidla vašej čistej naspodu a niekoho špinavej bagandže navrchu. Inokedy vás zasa osloví nejaká proaktívna dáma v strednom veku s požiadavkou, aby ste uvoľnili flek staršej pani, ktorá vlastne na ďaľšej zastávke vystupuje a nechce sedieť. Holt, aj keď cestujete každý deň rovnakú trasu, nikdy to nie je tá istá jazda. Týmto pozdravujem DPB, za to, že najvyťaženejší ružinovský spoj ma kapacitu 40 ľudí, zatiaľ čo 196ka do Petržalky znesie 230 ľudí a sedí v nej vodič a babka s vozíkom na kolieskach.