Ach, ako nám (ne)chýba puberta...

Puberta je čas, ktorý som si v mládí veľmi "užil". Stále som túto schopnosť byť mladý nestratil, ale z otravnej časti puberty som už vyrástol. Verím, že puberta je ťažkým obdobím pre both dievčatá aj chlapcov, ale ten insight do dievčenského dospievania nemám až taký rozsiahly, takže si užite aspoň pohľad zo strany chlapca. 

Takže, všetko začína prvou vyrážkou. Ty síce ešte netušíš, o čo ide, zato tvoji rodičia už panikária a začnú vo veľkom nakupovať literatúru, ktorú nenápadne situujú do tvojej detskej knižnice. Hovorím o knihách pofidérnych titulkov typu "Moja prvá knižka o sexe (6-8 rokov)". Je pravda, že ty už máš dvanásť, ale treba na to ísť pomaly. Takže, síce veľmi pomaly, ale po prvýkrát začneš chápať, že veľmi dôležitým rozhodnutím, pred ktorým raz budeš stáť, bude, či sa ti viac páčia pipíky, alebo to druhé, čo odmietaš v tých časoch vysloviť. 

Druhá knižka, ktorú ti darujú, tentokrát verejne na narodeniny (radšej by si dostal Barbie, menší trapas...), je literárne veľdielo, fyzická podoba užitočných informácií, ktoré môžeš uchopiť a narábať s nimi (spáliť ich?), kniha s názvom "Je úžasné byť chlapcom". Už podľa názvu vidno, že autor je veľmi starý a NETUŠÍ, o čom hovorí, lebo byť chlapcom v tom čase vôbec NEBOLO SKVELÉ. Ďalší moment, keď začneš pochybovať o kompetencii autora, príde, keď začne pokladať podozrivé otázky, ktoré sa následne snaží obsiahlo zodpovedať. Okej, možno si práve vstúpil do sveta dospievania, ale nie si úplne tupý, takže keď sa ťa niekto spýta "Ako sa puberta u chlapcov líši od tej dievčenskej?", vieš bez prípravy odpovedať "Chlapcom menej rastú cecky, a dievčatám pipíky". Simple as that, žiadnu špeciálnu knihu k tomu netreba.

zdroj

S pribudnutím druhej vyrážky ti rodičia prikúpia hygienické doplnky. Zrazu ich budeš mať viac, ako priemerná spolužiačka. Po dvoch rokoch používania zistíš, že ti na tvári robia iba škodu a pravým liekom na defektnú pleť je minútové opláchnutie tváre obyčajnou teplou vodou a následne studenou. To, že nepomáhajú, však zistíš príliš neskoro a medzi časom sa ti urobia ďalšie tri vyrážky, trinasť vyrážiek, tridsať vyrážiek... . Zaujímavá vec na tom celom je, že ich lokácie sa striedajú akoby na turnusy - "Tento týždeň čelo, budúci týždeň brada, potom nos, líca, jednu aj na krk, aby sa s ňou nedalo nič robiť, potom od začiatku,". Toto je moment, kedy sa ti otec rozhodne citlivo naznačiť, že ti na tvári prevláda červená: "Hrozný máš ten ksicht, rob s tým niečo,". Dobre, ideš ku kozmetičke, kde to pokazia ešte viac, s tým, že "do troch dní sa to zlepší". Haha, vieš koľko tie tri dni trvali? Tri roky. 

S postupom času sa chce aj tvoja mama prezentovať obzerváciou, ktorú vyjadrí vlastnou taktnou poznámkou: 

"Marek..." "No?" "Máš akési tmavšie fúzy." "Ďakujem, mother. Môžem sa oholiť?" "Nie, veď máš 13." "Aha."

Viete, puberta je čas, keď sa aj chlapci o sebe začnú dozvedať, že sú citliví. Ak vás rodičia nežne upozorňujú na podobné defekty vizáže, je ťažké to ustáť. Ak sa k nim však pridajú aj vaši spolužiaci a dajú vám vedieť, že medzi obočiami máte tri chĺpky navyše, čím sa z toho vlastne stáva jedno obočie, začnete sa uchyľovať k radikálnym riešeniam. Malý tutoriál:

STEP 1:  Niekomu z rodiny ukradnite jednorazovú žiletku (Tip: ďalšiu tak skoro mať nebudete, použite ju viac ako raz).

STEP 2:

Oholte to, čomu sa v kuloároch starších tínedžerov nadáva "prvofúzy".

STEP 3: 

Oholte priestor medzi obočiami. 

STEP 4: 

Presne tak, jedno obočie ste skrátili o centimeter. Mali ste si zobrať pinzetu, wtf ste si mysleli?

STEP 5: 

Skúste to symetricky dorovnať aj na druhej strane.

STEP 6: 

Sadnite si na zem a nechajte sa ovládnuť ľútosťou, plačte kým sa dá, zajtra treba ísť takto do školy. Na fotke na ISICu budú navždy badateľné stopy po tejto fáze vášho života. 

Dospievanie sa, ako také, vyznačuje najmä sériou zlých rozhodnutí, čím som dospel k názoru, že človek nikdy neprestane dospievať, lebo dospelosť je tiež séria podobných, ale oveľa horších rozhodnutí, nie? Pubertu sprevádzajú (ne)taktné poznámky od ľudí vo vašom okolí, k tomu všetkému sa neskôr pripojí aj preskakovanie hlasu (niekto hovorí mutácia, ale Wolverine z teba nakonci nebude), takže pár mesiacov nebudete môcť spievať Charlieho Putha, a všetko sa to skončí rastom brady. Celé toto obdobie môže trvať od šesť rokov do navždy. Napríklad mne brada stále nerastie, vyzerá skôr ako les vo Vysokých Tatrách po víchrici a nevyzerá to, že sa to zlepší. Ak sa raz budete snažiť zistiť, kam siahajú korene vášho malého sebavedomia a latentnej metrosexuality, je to presne toto obdobie.

Našiel si sa v tom? Páčilo sa ti to? Daj mi pls vedieť do komentu alebo pomocou ratingu, je na tebe, či napíšem niečo ďaľšie. Vďaka.