Srí Lanka
Cestovanie nemusí byť také drahé ako to prezentujú všetky cestovné kancelárie.
Na Srí Lanku sme sa vybrali celkom spontánne, rovnako ako na väčšinu mojich tripov. Moje cestovanie spočíva väčšinou v tom, že sedím za portálmi, ktoré vyhľadávajú lacné letenky a hľadám rôzne kombinácie ako za málo peňazí vidieť čo najviac. Tentokrát sa nám podarilo letieť z Budapešti do Dubaja za necelých 50€, odtiaľ do Colomba a po troch týždňoch na Srí Lanke ešte smer Doha, hlavné mesto Kataru.
Pred odletom som ochorel, do lietadla som teda išiel s vysokými horúčkami a celé to presúvanie a cestovanie bolo vtedy pre mňa ozajstným utrpením. Kým sme sa dostali na hotel v Dubaji, mal som toho viac než dosť. V Dubaji sme strávili len jednu noc, keďže som tam bol už pred polrokom.
Na druhý deň sme sa teda nočným letom presunili do hlavného mesta Srí lanky.
Už po pristáti bolo cítiť vlhký vzduch odlišného podnebia a spev vtákov zo stromov, ktorými bola obkolesená letisková hala.
V hlavnom meste sme sa dlho zdržiavať nechceli, potreboval som sa však ešte doliečiť a na noc sme sa teda ubytovali neďaleko centra. Ulice boli plné tuk tukov, ktoré sa predháňali v zbieraní zákazníkov a na cestovné predpisy moc ohľad nebrali. Bola to moja prvá skúsenosť s týmto spôsobom dopravy a chvíľkami som sa naozaj bál o život. Koniec koncov to ale bolo docela komické a v týchto končinách Ázie je to tuk tukmi na cestách doslova zamorené.
Našim prvým plánom bolo vidieť a užiť si najlepšie pláže na ostrove. Po Colombe sme sa teda vybrali na juh, konkrétne neďaleko Galle, kde sme našli neuveriteľné ubytovanie. Malý domček len s troma izbami, so súkromnou plážou a výhľadom na oceán. Zobúdzať sa do rána na takomto mieste a zaspávať pri vlnách narážajúcich na pobrežie je liek na všetky problémy.
Ďalej na juh sme pokračovali do miest Hikaduwa a Dikwella. Čo pláž, to rajské miesto. Z ponuky cestovných kancelárií sa však už nedozviete čo je za oponou. V týchto malých mestečkách sa nedbá na nič. Všade je plno odpadkov, smetí, túlavých psov. Keď odchádzate z pláže, treba si dávať vážne pozor kam stúpate. Veľa z toho odpadu na breh prinesie príliv, no domáci na tom majú svoj veľký podiel. Na hygienu nedbajú, väčšina odpadky hádže po zemi, ničia si vlastnú prírodu. Bolo mi z toho smutno. Ľudia si nevážia čo majú, kým o to neprídu.
Áno, aj takéto obrazy vo mne bohužiaľ zanechal pobyt na Srí Lanke. Toto miesto zďaleka nie je žiadnou výnimkou.
Keď sme si do sýta užili oceán, v plánoch bolo v ďalšom bode vnútrozemie krajiny.
Autobusovou dopravou sme sa prepravili do Elly. Verte mi, že doprava na Srí Lanke je naozaj smrť. Mal som pocit, že autobusy sú nadradené všetkým dopravným predpisom, minimálne autobusári si to mysleli. Na Srí Lanke "operuje" viacero dopravných spoločností a kto prv príde, ten prv berie. Takže sú to vlastne také obrovské preteky o zákazníkov, ktoré nikdy nekončia. Autobusári sa s rýchlostnými obmedzeniami teda naozaj netrápia, ak sa im niečo nepáči tak proste miesto spomalenia väčšinou len trúbia a uhnúť sa musí čokoľvek im v ceste stojí.
No a domáci ako spolucestujúci, to tiež nie je žiadna výhra. Postúpajú ťa ak vedľa nich stojíš. Tvoj spolusediaci nemá problém zaspať a lahnúť si na tvoje rameno. Kdeže.
V Elle nás čakalo ubytovanie priamo v lese. Po streche nám behali opice a výhľad bol opäť božský. Tentokrát nie na nekonečný oceán, ale posúdte sami.
V tomto meste sa nám v reštaurácií stala jedna vtipná situácia. Prišli sme sa najesť, milý čašník sa nás spýtal odkiaľ sme a keď sa dozvedel, že zo Slovenska, spustil na nás: "Lízal pi*u! Dobre fajčí ko*ot!". Vôbec nezáleží na tom, že si 10 000 km od domu niekde v džungli. Slušnosť Slovákov si ťa proste nájde.
Z Elly sme pokračovali ďalej na sever, smer Kandy. Tentokrát sme opäť ako na juho zvolili vlakovú dopravu. Je to približne 140 kilometrov, no aj napriek tomu sme vo vlaku strávili viac ako 7 hodín. Tak sa prosím pekne nesťažujte, že cesta z Košíc do Bratislavy vám dlho trvá. Vlak sa totiž vliekol cez kopce vrchovitej časti ostrova, niekedy zmizol v hmle, inokedy sme zasa mali nádherný výhľad na čajové plantáže.
Kandy bolo veľmi rušné mesto. Hlava na hlave, tuk tuk na tuk tuku. Po dlhej ceste sme boli naozaj na smrť hladný. To mi dáva priestor napísať vám ako vyzerá strava na Srí Lanke. Ak sa v menších mestečkách na juhu, v ktorých sme boli, aj našla nejaká reštaurácia, mali by ste naozaj strach najesť sa v nej. Nikto naozaj nevie ako dlho je to všetko navarené, ako dlho to v tom teple už stojí, či nato sadli stovky múch alebo by ste ich už mohli rátať na tisíce. Takáto možnosť stravovania bola veľmi lacná a dostupná. Ďalšia možnosť boli normálne reštaurácie pripravené na turizmus, ako bola napríklad tá v Elle. Jedlo na vysokej úrovni, cena však na ešte vyššej. Z turistov bolo treba vždy dostať čo sa len dalo. Napríklad flašu absolutky som videl za viac ako 40€. Tretia možnosť bol výnimočne fast-food. Vo väčších mestách sa našťastie vždy niečo našlo.
Ryža,ryža,ryža. Pozerá na teba z každého jedálneho lístku. K nej ti už primiešajú čokoľvek. Môj kamarát/spolucestujúci si raz na večeru objednal "Deviled chicken with rice" , mnohé reštaurácie a kuchári podávajú kura spôsobom, že ho celé nasekajú na kusy a už len upravia. Preto ho docela prekvapilo keď si z úst vybral kuraciu paprčku. V ten večer som sa rozhodol držať diétu.
Ďalšou zástavkou bola Sigiriya, takže znovu smerom na sever. Tu sme sa rozhodli stráviť Štedrý deň. Čakalo nás neuveriteľné ubytovanie. Úžasná rodinka, ktorá si zariadila pár izieb a poskytovala ubytovanie pre cestujúcich.
Pred večerou nás vzal pán domáci k zlatému chrámu.
Práve pred ním som sa na vlastné oči presvedčil, že doprava na Srí Lanke je životu nebezpečná. Nebol som našťastie účastníkom dopravnej nehody ale neďaleko od nás sa zrazili skútre. Jeden šofér skončil v bezvedomí, rýchlo ho naložili do auta a odviezli, druhý zasa utrpel "len" nepeknú zlomeninu nohy. Bolo mi to veľmi ľúto, v takýto deň zažiť niečo také. Celý večer som bol myšlienkami inde. Okrem tejto nehody som veľmi ľutoval, že som nebol doma, s rodinou pri stromčeku. Bola to chyba odísť cez sviatky.
Pri štedrovečernom stole sme sedeli s hosťami z celého sveta. Turisti z Austrálie, zo Singapuru a z Južnej Ameriky, bohato prestretý stôl, ktorý sa prehýbal pod jedlami od výmyslu sveta a skvelá atmosféra.
Na druhý deň ráno sme ešte stihli leviu skalu.
Hneď na začiatku som spomínal, že bol ešte v pláne Katar. Pokazili sme však víza, ktoré sme si nestihli vybaviť a letenky sme mali cez SriLankan, nie cez Qatar, ktorý víza po prílete do Dohy zabezpečuje. Za nemalé peniaze sme teda museli preložiť letenku tak aby sme v Katare len prestúpili. Aby sme však boli za úplných debilov, SriLankan nám na letisku oznámil, že vlastne cez Qatar letíme a oni len zprostredkovali letenku, to však dovtedy nebolo napísané nikde. Takže sme prišli o Silvester v Dohe a miesto toho sme ho ledva prežili na Srí Lanke, keďže sme všetci z toho ich jedla dostali sračku.
A na záver, aby som sa dostal k otázke k úvodu, je Srí Lanka naozaj rajom?
Cestovné kancelárie si za cestu na Srí Lanku pýtajú neuveriteľne veľké čiastky, Janka z Travelhacker hovorí, že je Srí Lanka zatiaľ v jej TOP2. Ja si však myslím, že Srí Lanka raj na Zemi nie je. Ak máte záujem o dovolenku v rezorte kde vám zabezpečia stravu a nepohnete sa z pláže, v tom prípade áno. Ja mám však rád dobrodružstvo a aj keď som si Srí Lanku nesmierne užil, myslím si,že sú aj lepšie destinácie ako "slza Indie" kde môžete nájsť ten váš raj.
Pláže 10/10.
Ľudia väčšinou prívetiví, milí a ochotní. Na Srí Lanke sa medzi nimi budete cítiť naozaj dobre.
Doprava katastrofálna, avšak naozaj lacná. Vlaky aj autobusy sú za pár centov, tuk tuky stoja toľko koľko dokážete zjednať.
Hygiena a čistota mimo miest kde ľudia ryžujú z turizmu hrozná. Odpad, túlavé psy.
Čo sa stravy týka, záleží od toho kde sa rozhodnete najesť samozrejme. Miestne reštaurácie vás nasýtia za smiešne nízke ceny. V reštauráciach plných turistov si výrazne priplatíte.
Ak máš otázky, rád ti poradím a pomôžem precestovať Srí Lanku.
Pre viac fotiek sa mrkni na môj instagram.
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Martin Štibrányi přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.