Len tak...

Vychádzaš vonku z bytu a tvoj sused ti podrží dvere, lebo počuje, že sa blížiš. Než sadneš do auta, zastavíš okoloidúcu mamičku s dieťaťom, ktorej vypadla z kočíku hračka, ale ona si to nevšimla. Úsmevom ti poďakuje a ty s fajn pocitom, nevedno odkiaľ, nasadáš do auta. Na ceste ti neznámy vodič nedá prednosť, ale ty sa nad tým len posumeješ, lebo ty si to tiež nechtiac spravil veľakrát. Na semafóroch ti skáče zelená a ty si vychutnávaš jazdu.

Do práce ideš s úsmevom, lebo vieš, že máš možnosť voľby a sám si si ju vybral. To, že si niekde rád jednoducho neskryješ a ľudia okolo teba to cítia. Kolegovia už na teba čakajú a chcú ti povedať, čo vtipné sa im prihodilo. Rozzúrený zákazník prichádza reklamovať svoj tovar, no ty ho odzbrojíš slovami: „Chápem vás a spravím všetko, čo bude v mojich silách“. Ten neznámy nepovie ani slovo, len prekvapene poďakuje. Na obed si vyrazíš spolu s kolegami. Odoláš volaniu bačovského rezňa, necháš telo nech si vypýta, čo potrebuje.

Po úspešnom dni sa zastavíš nakúpiť v potravinách, kde sa na teba predavačka usmeje, lebo ty sa usmievaš na ňu, len tak. Ty už nastupuješ do auta, ale tá pani za pokladňou ešte stále premýšľa, prečo sa ten blázon na ňu usmieval. Ak to spravíš aj zajtra, pochopí, že to bolo len tak.

Prichádzaš domov, obíjmeš ženu, ktorá ti práve pripravila večeru, len tak. Po tom ako sa naješ ťa napadne, že by si mohol po sebe umyť riad, len tak. Kamaráti ťa volajú vonku, vraj bez teba to nie je ono. Stretávaš sa s nimi v meste na terase, kde hrá príjemná hudba. Dobre naladená čašnícka ti nesie osviežujúcu limonádu, za čo jej pekne poďakuješ, namiesto toho aby si sa jej pozrel do výstrihu. K tomu aby si sa cítil fajn nepotrebuješ piť jedno pivo za druhým. Cítiš sa fajn, len tak.

Snažíš sa vypočuť a pdoporiť kamaráta, ktorý nemá práve najlepšie obdobie. Sám vieš, že v takých situáciach aj ty potrebuješ len trochu pochopenia a podpory. Na ceste domov ťa zastaví policajt, ktorý ti pripomenie len tak, aby si sa pripútal, kvôli vlastnej bezpečnosti.

Po celom dni prídeš večer domov, a rozmýšľaš prečo bol tento všedný deň nevšedný. Možno preto, že si sa hneď ráno usmial, len tak. Predtým ako ideš spať nezabudni poďakovať svojim rodičom za všetko, čo pre teba spravili. Len vďaka nim si na tomto svete a môžeš čítať tento článok. 🙂 

M.