Zrazu som sa prebudil. Tú chuť v ústach som poznal. Ležal som nahý v posteli. V cudzej posteli! V cudzom byte! Na zemi som našiel moje a Rišove veci. PREBOHA!!!
Čo sa stalo?! Prečo si do pi*e nič nepamätám?! Počul som zvuk sprchy. Po predchádzajúcej skúsenosti ma vždy bolela riť... Teraz nič... Ja si ABSOLÚTNE nič nepamätám. Slnko sa pomaly predieralo do izby cez pootvorené okno, takže bolo už ráno. Kde je Mia? Ako som sa tu ocitol? Kde vlastne som?
Pomaly som sa zodvihol z postele. Našiel som mobil, kľúče, peňaženku, nejaký lístok s telefónnym číslom a zapaľovač. Zapaľovač? Však predsa nefajčím. Cigarety :D Teraz som však na nejaký humor ani nepomyslel. Toto bolo po prvý raz, čo som sa opil do takej miery, že si nič nepamätám.
Zrazu vo dverách stál Rišo. Bol vlhký, v bielych slipoch Calvin Klein a telo mal celé od kvapiek vody. Cítil som jeho parfém. Neviem, čo to bola za značka, ale voňal krásne. Uvedomil som si, že je to veľmi podobná vôňa akú nosil Paľo. PREBOHA Paľo! Ako mu toto vysvetlím???
„Dobré ránko, ožranko!“ pozdravil ma Richard. (Kks, už druhý krát za 2 týždne mi niekto povedal ožran. Už budem dobrý)
„Ahoj,“ zašepkal som.
„Asi sa ti v hlave výria čudesné otázky, takže začnem vysvetľovať. Nie, nespali sme spolu, teda ty si bol v stave, že by si nemal nič proti, ale ja mám určité zásady. To čo si robil včera bolo niečo, čo som ešte asi nikdy nevidel. Po našej prechádzke si sa napil niečoho, čo si dal nejaký týpek a v tom momente si bol ako urvatý z reťaze. Tancoval si okolo tyče, spieval, dokonca si si dal dole tričko a dráždil bradavky...“ zasmial sa hurónskym smiechom, pri čom ja by som bol najradšej zaliezol do nejakého kanálu, „ potom som sa s Miou dohodol, že ťa zoberiem k sebe domov, aby som mal nad tebou dozor. Oni šli vlakom naspäť a tiež neboli 2x triezvi. Tak som ťa zaviezol domov, inak ošablil si mi auto, ale to pôjdem vyumývať. Prišli sme domov, ty si sa vyzliekol už v aute, strhol si zo mňa veci a šmaril do postele. Potom si zrazu zaspal a spal so do rána. Ty si ma hodil o posteľ, chápeš? Ty máš ale silu!“ zas ten hurónsky smiech.
Úžasné. Tomuto človeku sa už nikdy nepozriem do očí. Musím uznať, že keď sa po tom všetkom so mnou normálne rozpráva, musí byť veľký charakter.
„Riško, prepáč. Za všetko. Ja si nič nepamätám. Strašne, strašne, strašne ma to mrzí. To umytie auta ti zaplatím. Preboha, som zo seba sklamaný,“ priznal som si.
„To nemusíš, to auto už zažilo svoje. Zatiaľ si urob raňajky, ja skočím do myčky a potom ťa odveziem domov. Tak zatim,“ obliekol sa a zabuchol dvere.
V chladničke som našiel nejaký jogurt a zapil som ho asi pol litrom čistej vody, keďže som mal strašné suchoty. Cítil som sa ako socka. Tohto som schopný? Už nikdy nebudem piť! NIKDY! Dal som si asi tú najdlhšiu sprchu v živote.
Richard mi onedlho volal.
„Ahoj Peti, zbehni dole, zoberiem ťa domov, potom mám ešte nejaké vybavovačky.“
„Rišo, aké máš auto? Ja si ho nepamätám.“
„Jááááj, prepáč, zabudol som. Striebornú A4. Som pred vchodom,“ dokončil Paľo a ja som sa ponáhľal dole.
Interiér bol celkom čistý a po mne tu nebola ani stopa. Ak som si myslel, že Paľo ignoruje dopravné predpisy, tak Rišo ich absolútne nevnímal. Jeden alebo druhý sa čoskoro zabijú. Alebo zabijú mňa. Paľo mal na to viac než dosť dôvodov.
Pred mojím panelákom sme sa rozlúčili a ja som šiel domov. Po pamäti som stlačil poschodie vo výťahu. Dvere boli odomknuté, ešteže nie sú naši doma, myslel som si, mama by ma zabila. Keď som však v chodbe uvidel kufre, mal som chuť utekať. Toto bude dlhý rozhovor.
„Ahoj Peťo. V normálnom stave by som na teba hučala, kde si bol, prečo máš vypnutý mobil, kde si prespal, ale keďže mám ešte podovolenkovú náladu, ušetrím ťa. Je to jediné tvoje šťastie,“ privítala ma mama.
„Ahoj mami. Prepáč, boli sme včera v meste a nejak sa to vymklo kontrole a prespal som u kamoša. Kde je otec?“ spýtal som sa jej, keď som oca v byte nikde nevidel.
„Išiel ešte pre nejaké potraviny, keďže si nám nenechal nijaké zásoby. Hneď sa vráti. A vlastne je dobré, že je prečo. Môžeš mi vysvetliť, kto tu s tebou bol?“ táto otázka ma dorazila.
„Bol som tu sám,“ zaklamal som.
„A odkedy vieš opravovať práčky? KTO TU BOL?“ začala kričať. Dovolenková nálada je fuč.
„Bol tu Paľo. Môj priateľ. Boli sme tu pár dni, kým ste boli preč. Myslel som, že budeš rada,“ snažil som sa to hodiť do outu.
„Ty máš priateľa a ja o tom nič neviem? Peťko, máš 15. Mal by si si dávať pozor. A to, že si bol celú noc prečo sa mi vôbec nepáči. Keď sa spýtaš, nech sa páči, vieš, že máš uvoľnenú výchovu, ale toto si prehnal. Kto to je vôbec zač?“ pýtala sa na Paľa.
Tak som jej náležite vysvetlil, kto a čo robí Paľo, koľko má rokov (čo ju trošku prekvapilo, ale po Danielovi jej bolo jasné, že nikoho mladého pri mne neuvidí), že býva v Žiline, staral sa o mňa, varili sme, že mám už aj kľúče od jeho bytu. Tak sme sa dohodli, že sem-tam tam môžem prespať a pred ocom si niečo vymyslíme. Mama nebola pripravená mu povedať pravdu. A ja rovnako nie.
Zavrel som sa do izby a zapol konečne mobil.
5x neprijatý hovor od mamy, 4x od Mii, 5x od Paľa a ešte aj 2 esemesky.
Mii som napísal, že som v poriadku, že už som doma a pokecáme na FB. Pri tom som si prečítal, že obidve smsky boli od Paľa.
Od: Paľko
„Ahoj, si v poriadku? Ten vcerajsok ma mrzi. Prehnal som to. Ja viem, ze si to nezasluzis. Vybuchli mi nervy a ty si si to odniesol. Nemal som tam chodit. Ak budes mat cas, tak napis. Lubim ta“
Druhá bola poslaná nad ránom.
Od: Paľko
„To ze mi neodpisujes je jedna vec, ale ze sa namiesto toho zabavas v Sangaji je vec druha. Ja jak debil cakam odpoved a vsetko si vycitam a ty sa normalne bavis. A to, ze si odisiel s nejakym nabuchancom ti nijako nepomaha. Som sklamany.“
Dnes sa to na mňa valí ako lavína. Najprv Rišo, potom mama a nakoniec ešte aj Paľo. Najviac ma zosmutnelo to posledné. Som sklamaný. Pretože ja som bol zo seba tiež. Mal som výčitky. Napísal som mu preto odpoveď.
Pre: Paľko
„Ahoj Palino. Prepac, ja viem, vcera som to prehnal. Opil som sa do nemoty a nevedel o sebe. Ten nabuchanec bol moj a Miin kamos, nic s nim nebolo neboj sa. Vie, ze ta lubim a preto ma nechal tak. Musime sa vidiet. Dnes idem do Ziliny. Mozeme sa stretnut?
Dúfam, že odpíše. Zatiaľ sme s Miou na facebooku rozoberali včerajšiu noc. Ona mala snáď ešte väčšie okno ako ja. Vôbec si totižto nepamätala, že by sa s Rišom dohodla n mojom odvoze k nemu. Pamätá si len to, že som sa s Rišom vrátil zvonku. Opísal som situáciu medzi Paľom a mnou a bola z toho smutná. Ale vlievala do mňa nádej, že sa to dá dokopy.
Dohodli sme sa s Miou, že sa stretneme v centre Žiliny, v našej obľúbenej kaviarni. Bol som ešte na chvíľu pokecať s mamou o tom, aká bola dovolenka, zas sa sťažovala na upratovačky, ktoré neovládajú angličtinu, ospevovala mladých Španielov a ohovárala oca, že sa jej nevenoval akoby ona chcela.
Mať tak jej problémy, vzdychol som si. Keby sa viac zaujímala o mňa, tak by som nerobil jednu hlúposť za druhou. Rýchlo som niečo do seba nahádzal, akože obed, a ponáhľal sa na vlak. Tieto večné cesty vlakom ma zabijú. Ale keď Martin je taká diera. A všetkých známych mám tam. Aj Palina, ktorý sa zjavne hral na urazeného. Celú cestu vlakom sa na neho myslel. Bolo tak nádherne slnečno a teplo, tak krásne by sa teraz niekde kúpalo a šantilo vo vode. Lenže Paľo bol na mňa naštvatý, Rišo mal nejaké povinnosti a Mia krámy. Božie, tie ženy... :D
Cesta starým a smradľavým osobákom bola neskutočne dlhá a ten pocit, keď som vystúpil a nadýchal sa čerstvého vzduchu som si užíval. Mia na mňa už čakala v kaviarni, kde sme sa rozprávali o Lukym, tiež mali problémy, ale iného typu. Luky bol milý chalan, ale strašne naivný. Všetkým chcel vyhovieť, byť dobrý a najviac si to odnášala Mia, lebo ju často zanedbával, keď mal iné povinnosti. Na také chvíle som tu bol ja. Obaja sme usúdili, že na riešenie problémov je najlepšie nakupovanie.
Nakupovaním sme strávili asi 3 hodiny, po čom sme boli obaja unavení. Rozmýšľali sme čo ďalej, keď mi zrazu zazvonil mobil. Paľko.
„Ahoj Pali, konečne si sa ozval. Si v poriadku?“ strachoval som sa.
„Ahoj, áno som. Kde si? Prídem hneď po teba,“ súril ma.
„Sme s Miou v meste. Kúsok od námestia. Počkám ťa pri Mekáči. Rozlúčim sa zaťiaľ s Miou, Teším sa, pa“ zložil som.
„To bolo rýchle. Tak fajn, bežím domov. Tak sa drž a pozdrav Paľa. Inak, skoro som zabudla, Rišo má v sobotu narodky, tak organizuje nejaku party. My s Lukym ideme, tak si rozmysli, ci chceš aj ty. Dávaj na seba pozor. Ľúbim ťa,“ rozlúčila sa so mnou Mia.
„Ahoj, pozdrav Lukyho a nebuď na neho zlá. Lebo ti ho preberem,“ zažartoval som a ponáhľal sa k miestu stretnutia.
Nemusel som dlho čakať, Pali dorazil rýchlo. Zas bol sexy. Modré polo tričko, tmavé kraťasy a v nich jeho široké stehná. Bolo vidieť, že Paľo sa venuje turistike. Mal som na neho strašnú chuť. Bože, ja som nymfoman.
Celú dobu bol ticho. Cestou k nemu domov mi pípla smska.
Od: Darček
„Ahoj ozranko, asi o tom nevies, ale v sobotu mam narodky a organizujem party. Bol by som rád, keby si dosiel. Darček riesit nemusis. Riso.
Fasa. Zas budem mimo. Ale tentoraz nebudem robit zle veci. Paľo bol stále ticho. Akoby bol v tranze. Išiel z neho strach. Zaparkoval pred bytom, vystúpil, vyšli sme výťahom do bytu a zabuchol dvere.
„Teraz ťa vytrestám! Lebo si neposlúchal!“ skríkol a hodil ma na gauč. Začal ma vášnivo bozkávať, dotýkať sa ma ako nenásytný. Stiahol mi nohavice a ...
Ako prebiehal Paľov trest a čo všetko sa odohralo na Rišovej oslave sa dozviete čoskoro. Ďakujem za reakcie :)
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Peter93 přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.