Tango s Vílou, alebo môj Breakfast in America

Otvoril som diaľkovým ovládačom bránu a autom vošiel na makadamom vysypanú cestičku, končiacu pri vile. Po všetkých tých veciach, ktoré som počas dnešného dňa otvorene povedal svojim trom tanečniciam argentínskeho tanga, ktoré som vozil po meste, som sa vyčerpaný vracal do vily na brehu Ženevského jazera. Predstavoval som si, ako zájazdový autobus zatvoril svoje klimatizované útroby a o pár hodín ich odovzdal do náručia náruživým Turínskym tanečníkom argentínskeho tanga. Je to za mnou. Uzavretá kapitola.

LA + NY = ♡♡♡

Už sa zvečerievalo. Sadol som si na terasu k vychladenému Proseccu a cigare a čítal som si maily od Barbry. Nemohol, ani nechcel som ju ignorovať, iba si kvôli nej musím upraviť itinerár svojho pobytu v Spojených štátoch.

A namiesto samolepky l ♡ NY si môžem na kufor nalepiť LA + NY = ♡♡♡.

***

Ženeva. Toto mesto mám rád. Je tu kľud, pritom to nie je žiadny zapadákov, všade do sveta sa odtiaľto dostanete veľmi rýchlo. Sídli tu veľa svetových firiem, najväčších bánk a medzinárodných organizácií s tisíckami dobre zarábajúcich pracovníkov. Ženeva ale profituje aj z kongresovej turistiky, nielen z bankového biznisu. Samotné mesto je veľmi pekné, čisté, bezpečné, no veď, ktoré bohaté mesto, navyše s krásnym veľkým jazerom, riekou Rhônou, konzervatívnymi obyvateľmi by nebolo pekné... Ale ak by som sem išiel za históriou, vybral by som sa radšej do severnejšie položených miest, kde už cítiť nemecké kultúrne vplyvy. Lenže s výnimkou Zürichu inde nie je žiadne veľké medzinárodné letisko, ktoré ja na svoje presuny potrebujem. A je to odtiaľto aj najbližšie do Talianska, autom za tri hodiny.

***

Víla

Stretol som ju jedného dňa náhodu počas môjho pracovného obeda v hoteli Crowne Plaza, kde sa zhodou okolností konal štvordňový Medzinárodný kongres klinickej psychológie ICCP. Na kongres pricestovala na poslednú chvíľu, priletiac naň priamo z dovolenky v Turecku.

Pôsobí dojmom éterickej Víly. Štíhla, vysoká, jemná, príjemná žena, žiadne nezrelé dievča, taká tichá krása. I vlasy má krásne plavé, po plecia, niekedy, keď jej cez ne prenikajú ostré lúče slnka, tak až do platinova. Ako zimná víla Meluzína.

Občas si s ňou v Bratislave zatancujem tango, ale teraz to bola čistá náhoda, že tu bola na kongrese práve počas môjho pobytu.

Počas náhodného stretnutia v hotelovej reštaurácii sme sa dali do reči. Je tu už tretí deň, počas týchto dní má náročný program, prednášky, workshopy, voľno si spraví iba po večeri, kedy si s kolegyňami ide sadnúť do hotelového baru či voľakam do blízkeho podniku v meste, ale to každovečerné ucuckávanie z vína a ignorovanie žoviálnych kolegov, ktorí sa na pár dní v roku zmenia z ochočených domácich kocúrov na kongresových zvodcov, to ju nebaví. A dnes večer jej opäť hrozí to isté. Tak som jej navrhol, aby sme si zašli na tango. V Ženeve je viacero milong a dnes sa tango tancuje v podniku v centre mesta na Rue de Montbrillant.

Čakal som na ňu pred jej hotelom presne o ôsmej večer. Dlho ma na parkovisku nevedela nájsť, lebo nečakala, že budem sedieť vo výstrednom bielom aute a so švajčiarskou značkou. Nevadí, nasadla, na nič sa veľmi nepýtala a vyrazili sme na tango.

Milonga Mistica je taká miestna komorná milonga s veľmi príjemnými ľuďmi, väčšinou miestnymi Ženevčanmi. Pravidelne tu hráva živý bandoneonista, i dnes. Jeho vystúpenie dotváralo úžasný tangový kolorit. Zoznámili sme sa pri stole s partičkou postarších tanečníkov, lebo toto nie je nuevo, toto je milonga s klasickou starou tangovou hudbou tridsiatych rokov. Nie je to síce hudba podľa môjho gusta, ale dnes sa iná milonga nekonala a hlavne, večer s krásnou Vílou, ktorej som ponúkol oveľa kvalitnejšiu alternatívu k ucuckávaniu vína s kolegyňami v hotelovom bare, stál za viac.

O jedenástej večer som Vílu odviezol nazad na hotel a dohodli sme sa na ďalší večer.

A tak sa i stalo, na druhý večer sme šli na Tango romantico do Lausanne, sedemdesiat kilometrov od Ženevy.

Užívali sme si úchvatnú podvečernú jazdu popri jazere, plnú pohľadnicových záberov, po ľavej strane sme míňali vinice a staré vidiecke domy, ktoré vlastnia bohatí cudzinci na svoje firmy, lebo na seba ako fyzické osoby tu cudzinci nemôžu vlastniť nehnuteľnosti. A všade čisto, tu nie sú žiadne výtlky na cestách, vegetáciou zakryté dopravné značky či neviditeľné jazdné pruhy. Nič také, ako vo východnej Európe. Všetko zugrund. Radosť jazdiť, iba pozor na rýchlosť, miestni policajti sú nekompromisní a výška pokuty je okrem rýchlosti závislá i od hodnoty auta. A to by ma vyšlo poriadne draho. Keby som mal nejakú obúchanú Hondu Civic, tak by som mohol mávnuť rukou a dupnúť na plyn, ale na mojom bielom spínajúcom sa koníkovi by ma to vyšlo poriadne draho.

Došli sme do hotela, kde sa mal konať náš dnešný tangový večer. Auto sme odstavili na parkovisku, z kufra som vytiahol novučičké biele tanečné topánky Supadance.

Neuveríte, ale najlepšie pánske tanečné topánky majú v jednom obchode s obuvou na Slovensku, v Senici. Majiteľova rodina sa kedysi pred vojnou odsťahovala do Argentíny a on sám tam trikrát do roka chodieva a nazad vždy vozieva desiatky párov topánok. Celá Viedeň chodí k nemu nakupovať. Majú to na skok, nejakých stodvadsať kilometrov. A za polovičné ceny, než sa predávajú v bežných obchodoch s tanečnou obuvou. Majiteľ to nerobí pre biznis, ale z lásky k tangu, lebo jeho poľská neter je svetoznáma tanečnica argentínskeho tanga, ktorá so svojim manželom tvoria jeden z najlepších svetových tanečných párov argentínskeho tanga. Zo Slovákov o tom obchode nevie nikto a ani ja ho neprezradím. Iba sa chválim.

***

Milonga sa konala na terase luxusného Lausanského hotela Beau-Rivage Palace pri Ženevskom jazere. Krajšie miesto snáď ani neexistuje. Všade po okrajoch terasy sú rozostavené zapálené sviečky, hrá podmanivá hudba Orchestra Romantica Milonguera s premietanými tanečnými videami na plátne, o romantickú náladu sme mali postarané.

Nedávno som o takomto úžasnom tancovaní napísal poviedku a teraz sa mi zhmotnila s Vílou...

„Doliehajú k nám prvé pulzujúce tóny tango romantico, šíriace sa po parkete ako ozvena búrky, blížiacej sa z temnej oblohy na horizonte. Bandoneón zaťahuje dlhé clivé tóny. Kráčame, nič iné, iba kráčame, tóny hudby rezonujú v našich dušiach. Čas sa čarovne spomalil, cítim teplo Tvojho dychu na mojom krku.  Opäť kráčame, giro, chôdza, giro, kroky, intenzívne sa vnímame dotykmi svojich stehien. Zvuk skladby sa pomaly stišuje, jej záverečné takty sa predlžujú, spevák ťahá posledné tóny do výšok, až skladba nakoniec úplne zanikne v šume cinkajúcich pohárov a vravy sediacich hostí. Stojíme v objatí, cítim Tvoj malý studený nosík, ako ním kreslíš ornamenty po mojom líci. Periférne vidím Tvoje ústa, ako mi nimi chceš niečo naznačiť. Som v rozpakoch, čo si mám myslieť? Hladím ťa vo vlasoch, sme o seba opretí svojimi hlavami, cítim tlkot tvojho srdca."

***

Milonga skončila o druhej v noci. Ostali sme tu do rána, v hoteli mali zopár voľných izieb. Okolo desiatej ráno, po skvelých raňajkách, vychutnávajúc si kávu v bielych hotelových županoch na terase, pozerajúc na jazero s plachetnicami na slnkom zaliatom horizonte, sme sa pobalili a vracali včerajšou cestou do Ženevy. Neúprosný check-out time jej hotela Crowne Plaza, kde má na izbe nezbalené veci a plánovaný odlet domov za tri hodiny Vílu mierne znervózňoval.

Mňa však nie. Cestou späť do Ženevy si púšťame album legendárnej skupiny zo 70tych rokov Supertramp. Až to Vílu upokojilo.

Počas jazdy som jej navrhol, nech si prebukuje letenku a predĺži si pobyt, veď aj tak je leto, dovolenková sezóna, klientov veľa iste nebude mať a kedy sa jej nabudúce naskytne príležitosť stráviť dovolenku vo Švajčiarsku... Môj návrh znel rozumne, súhlasila. Do hotela sme to stihli načas, zbalila sa, telefonicky sa rozlúčila s kolegyňami, ktoré ju už z letiska prezváňali a vyrazili sme ku mne.

Tentokrát už prekvapená bola. Bieleho spínajúceho sa koníka na kapote si ešte dokázala v hlave odôvodniť, viackrát sa viezla v luxusných autách, to môže byť firemné, z požičovne, leasované a tak... ale vila nad Ženevou s výhľadom na jazero...

Vtip s dvadsaťforintovými mincami som na ňu nevytiahol, na to je príliš inteligentná.

- Vieš, nakupujem tie okrúhle čokolády v pozlátených obaloch, vyzerajú ako dukáty. A tu v pivnici – ukazujem jej obrovský kovový lis, tak tu ich stláčam, ten tlak spôsobí prechod atómov zlata do atómov čokolády a zrazu mám dvestogramový zlatý dukát.

- Si robíš srandu... smeje sa. Ešteže to nerobíš z Mozartových gulí...

Viac sa nepýtala. Aj tak by zo mňa nevydolovala odpoveď, ani tým lisom. Ani inak... Na takéto veci nás kedysi dávno trénovali.

Víla si vybalila kufor a za hodinu sme sedeli na terase, popíjajúc šampanské. Ostali nám z minulého týždňa štyri archívne fľašky Moët Impérial Bright Night. Mal som vtedy návštevu, prišiel Gianluca s jednou so svojich dievčat. To je ten bradatý milionár, ktorý vyzerá ako George Clooney a nakrúca si pre zábavu s priateľkami tanečné videá na jachte. Ale Nikky nie je žiadna hlúpučká zlatokopka, ale očarujúca a inteligentná žena. Ibaže je tak trochu na peniaze, okolo vodiča MHD by sa iste netočila. Ale Gianlucu má skutočne rada, je k nemu veľmi vnímavá a prirodzene pozorná. Nie je s ní spojená iba účtom, ale i srdcom. Mrzelo by ma, keby zrovna Nikky rýchlo nahradil nejakou novou, falošnou, sebeckou zlatokopkou. Keď si všimnete tie ich spoločné tanečné videá, to nie je nacvičená choreografia, ona ho prirodzene kopíruje, je naňho mentálne napojená, vníma jeho rytmus, jeho vlny, jeho myšlienky. Dokonalá súhra. Ako v tangu.

...a niekedy v mojich poviedkach nie je tango vôbec, o to viac je tam života...

- Ako my dvaja včera... pamätáš? ...

Víla sa na mňa usmeje a chytí ma za ruku.

- Všimla som si nejaké poznámky na stole... Píšeš ďalšiu poviedku o tangu?

- Ja nepíšem o tangu, ale o živote. Tango je len niekde tam na pozadí, ako zápletka, lebo keď sa pohybuješ v tanečnom svete, zažívaš tam svoje vlastné príbehy. Každý chodí na tango zo svojich kruhov a tie sa prelínajú ako tie na vode. A niekedy v mojich poviedkach nie je tango vôbec, o to viac je tam života.

Tango je pre dospelých duchom

-A tie ženy, ktoré v poviedkach stretávaš, sú skutočné? pýta sa Víla.

- Samozrejme, každá jedna. A väčšinou sa aj sami spoznajú, no veď sme tie príbehy zväčša spolu zažili, aj keď niekedy musím riadne ubrať... A väčšinou sú s tým v pohode, lebo sú to až na ojedinelé výnimky komplexné osobnosti, ktorým umelecká sebareflexia neprekáža.

Vyzreté, životom skúsené ženy, ktorým neprekáža pohľad do zrkadla. Lebo tango neskúsená dvadsiatka nezatancuje. Nemá nič odžité, nedokáže preto ani nič umelecky stvárniť. Taká je naopak skvelá na salsu a bachatu, tam ju nič neťaží, o to vzletnejšie sa vznáša v ľahkých rytmoch.

Problém majú skôr niektorí muži, opakujúci si ako mantru základnú poučku, že muž – líder vedie a žena – followerka nasleduje. A tak si niektorí idú svoje, nie každý je empatický, všímavý, ohľaduplný. A to je rozdiel medzi lídrom a bossom. A to je o vyzretosti osobnosti. Tango je skrátka pre dospelých duchom.

- Ako ma vnímaš....? pýta sa ma Víla, držiac ma za ruku.

- Ja som sa na teba najprv pozeral ako každý nuevista, myslel som, že sa ti tie divoké figúry budú páčiť, že ťa to zaujme, ale potom som neskôr pochopil, že ty viac túžiš po nehe, pochopení, rozvahe, harmónii, maximálne sa oddať dôveryhodnému partnerovi, v náručí ktorého sa cítiš bezpečne, hovorím jej.

- Áno, výrazné figúry sú výrazom silných pocitov, mám ich rada, ale taký flow, v bezpečnom objatí partnera, predstavovať si s ním niečo a vyjadriť tú expresívnu emóciu pohybom. A on mi vo svojom objatí dáva emočný priestor, aby som sa prejavila, nevláči ma sebecky po parkete za sebou, ale naopak, citlivo vníma moje potreby, moje túžby, v jeho objatí som ženou, ktorá sa mu chce oddať, splynúť s ním. V tom bezpečnom objatí cítim jeho parfém, jeho horúce líce na svojom líci, dotyky jeho rúk na mojom chrbte, ako sa mi prstami mazná so zátylkom. Už sa s ním iba stratiť niekde v rohu miestnosti, za stĺpom, v tieni a splynúť tam s ním .... vo fantázii...

***

- Dnes máš narodeniny, však? pýtam sa Víly.

- Odkiaľ vieš? pýta sa udivene.

-Na Facebook ti posielajú priatelia blahoželania. K takémuto vzácnemu sviatku si zaslúžiš viac, než len fľašu Moëtu. Poď, ideme nakupovať...

Nasadli sme do auta a vydali sme sa okolo jazera na druhú stranu, na Rue du Rhône. Zastavli sme pred najväčším obchodom Dior v meste, rozliehajúcom sa na troch poschodiach historickej budovy. Tu majú celú tohtoročnú kolekciu šiat, šperkov, topánok.

- Vyskúšaj si všetko, čo len chceš, obchod teraz patrí len tebe... hovorím jej.

Víla nesmelo prechádza okolo vešiakov s kostýmami, šatami, šatkami, topánkami, s asistentkou za chrbtom, ktorá z vešiakov vyberá vybrané kusy, smerujúc ku kabínkam. Po hodine, ktorú som trávil v lobby obchodu v oddelení šperkov, prišla Víla s asistentkou k pokladni.

- Bol to ťažký výber, všetky, čo som si skúšala, bolo prekrásne, ale nakoniec som si vybrala tieto... a ukazuje na biely kostým, kabelku a ružové lodičky. Asistentka to všetko zabalila do bielych papierových tašiek a podala mi ich. Odchádzame k autu, na zadné sedadlo ukladám nákup, Víla si sadá do auta. Hovorím, aby chvíľku na mňa počkala, musím si ešte odskočiť do obchodu.

Všetko najlepšie Ti želám, nech si stále takáto očarujúca a nech dávaš mužom možnosť pri tebe snívať...

- Slečna, doneste i tie zvyšné veci, čo si dáma skúšala, i tie šperky, čo som si pred chvíľou vybral...

Po piatich minútach je pán Christian Dior bohatší o sedemdesiat tisíc švajčiarskych frankov. Vraciam sa k autu, za mnou cupitajú dve asistentky obložená bielymi papierovými taškami ako dva vianočné stromčeky s logom Dior. Otváram kufor.

Víla nechápe.

- Ty si blázon, otočí sa na mňa.

- Máš krásne výročie, tak všetko najlepšie Ti želám, nech si stále takáto očarujúca a nech dávaš mužom možnosť pri tebe snívať... a nežne ju pobozkám na namaľované ústa.

Užívam si tú medovú príchuť, ktorá mi z jej rúžu ostala na perách.

***

Dnes večer sme na tango nešli, Moët na terase pri západe slnka nám chutil viac než hudba Osvalda Puglieseho.

***

Na druhý deň poobede sme si spravili veľký okružný výlet parníkom po jazere, vychutnávali sme si sladké ničnerobenie, počas ktorého som jej, hladiac ju vo vlasoch, rozprával svoje zážitky zo sveta, o ktorých vždy po nejakom čase, keď sa už moje dojmy a zážitky bezpečne usadia v spomienkach, napíšem nejakú novú poviedku.

- Poď som mnou na pár dní do Los Angeles, navrhnem Víle. Včera mi volala jedna dobrá známa, či by som sa nezastavil, keď už budem v New Yorku. LA je síce až na západnom pobreží, ale ona je už stará, ktovie či ju ešte niekedy stihnem navštíviť. A potom by ma to už navždy mrzelo. Poď so mnou prosím.

***

Víla súhlasila. Ďalší deň som sa venoval vybavovaniu cesty do Ameriky, Víla trávila deň vo vile. Cez obed som stretol zájazd bratislavskej tangovej partičky, ktorej som počas voľného poobedia zorganizoval výlet do ich duší a večer som sa s letenkami do Ameriky vrátil do svojej vily k svojej Víle. Ako to súzní...

***

Na druhý deň ráno odlietame do Ameriky.

Po prílete do Los Angeles si hneď na letisku požičiavame taký retro kabriolet, žltý PT Cruiser. Tu na pobreží je príjemne teplo, ale nie horúco, blízkosť oceánu robí svoje. Bol by hriech si neužiť slnka nad hlavou a morský vietor vo vlasoch.

Vezieme sa na západ od centra mesta, asi hodinu pohodovej jazdy do Malibu, popri oceáne po Pacific Coast Highway, nasávajúc osviežujúci vzduch spenený kryštálikmi morského príboja, čo mi pripomenulo jazdu po západnom pobreží Kapského mesta kedysi dávno.

Sme sa mieste, u Barbrinej rezidencie. Nahol som sa z auta, zazvonil, z videovrátnika sa ozvala stála služba, už sme boli ohlásení, tak nás hneď cez bránu vpustili dnu. Vila je decentne skrytá za hustým porastom stredomorských rastlín.

Už ale svoju haciendu žiarlivo neskrýva, ako v minulosti, lebo keď to kedysi chcela spraviť a žalovať vydavateľa internetového portálu za zverejnenie leteckého snímku jej domu, tak dosiahla presný opak, milión pozretí na internete a jediný, kto na tom zarobil, bol jej právnik a ona iba zbytočne prišla o státisíce dolárov za vopred prehraný spor. A psychológovia po nej nazvali tento efekt - Streisand Effect. Zakázané ovocie najviac chutí.

Už iba spomína. Ako každá hollywoodska hviezda, ktorá raz zájde za horizont

Zvítali sme sa, predstavil som jej Vílu. Sadli sme si na terasu k bazénu. Barbra už dávno netočí filmy, ani nenahráva hudobné albumy. Už iba spomína. Ako každá hollywoodska hviezda, ktorá raz zájde za horizont.

***

Hovorím jej o tangu. Raz som tancoval s jednou krásnou tanečnicou na milonge Gran Diosa v Prahe. Míša sa volala. Fotografka. Divoká, nespútaná žena, nevyzerá tak na prvý pohľad, ale je ako mačka, ktorá na teba nečakane skočí. Tancovať s ňou je ako nespútane niekoho milovať. To, ako prežíva tanec, je ako letná búrka, ktorá ťa zastihne niekde na námestí, nemáš sa kam skryť, ale užívaš si to, aj keď zmokneš do nitky, si rád, že si niečo také zažil. Veď uschneš, nie si z cukru. Pražské tangové zážitky...

Barbra sa usmiala.

Spomenula si na Prahu, kedysi začiatkom osemdesiatych rokov tam nakrúcala romantický film Yentl. A počas tých týždňov ju celú pochodila, ale to mesto bolo také zaprášené, neudržiavané, také, aké ho zanechala tá predvojnová generácia, ktorú Nemci a po vojne komunisti rozprášili. Hotový skanzen zabudnutých časov.

Ja som chodil na filmový komparz na Barrandov, aj do filmov z amerických produkcií, ktoré v deväťdesiatych rokoch objavili Prahu a stretol som na nakrúcaní jednu starú pani komparzistku, ktorá vo filme Yentl s Barbrou hrala a pamätá si ju, hrala s ňou v jednej scéne. Dodnes na to spomína, ako z Barbry vyžarovala také zvláštna pokora k minulosti, možno umocnená tou historickou Prahou.

- A ako sa má Gábor? povzdychla si.

- Naposledy sme spolu boli pred tromi rokmi na jednej divokej akcii v Arktíde, Gábor stále rieši tie iným spôsobom neriešiteľné veci, vybavuje, zachraňuje. To už je náš osud, zachraňovať...

Barbra si povzdychne:

- Mňa ste vtedy zachránili, ale celý svet aj tak nezachránite. A zvlášť nie vašu Európu. Dnešná doba praje šialencom. Veď si to pamätáme, čo ste porobili s Európou cez vojnu. A potom príde veľký reset, nikto sa k svojim šialenstvám nebude hlásiť, všetci budú vinu zvaľovať na niekoho tretieho, ale ostane za vami kopa zničených osudov. Ako sa hovorí, ťažké časy plodia silných mužov, silní muž robia ľahké časy, ľahké časy plodia slabých mužov, slabí muži robia ťažké časy.

Hovorím Barbre:

- Veď na tom skončila i tisícročná Rímska ríša, bolo im príliš dobre, hedónisticky sa oddávali radovánkam z blahobytu, mysleli si, že keď ovládajú celý svet, dokážu ovládnuť i samých seba. Riešili už iba nepodstatnosti a potom prišlo vytriezvenie. Tak im to Germáni ukázali, ako veľmi sa vo svojej sebastrednosti mýlili.

Po dvoch hodinách spomínania a filozofovania o živote sa lúčime.

- Ale hlavne sa neberte príliš vážne, hovorí nám Barbra na rozlúčku, pozerajúc za nami ponad západ slnka nad útesom.

Mávame Barbre z auta, vediac, že sa už asi nikdy nestretneme. Musím tieto nostalgické myšlienky pustiť z hlavy. Veď i ona nám pred chvíľou prízvukovala, že sa nemáme brať príliš vážne.

Ideme si zatancovať do downtownu Los Angeles do Bachata Dance Academy, najlepšej školy Bachaty na svete, na večerný kurz Bachaty sensual a potom ostaneme na jej slávnu Sensual Heaven Bachata Party.

Zabudnúť na nostalgiu za životom.

***

O piatej ráno sa vraciame na hotel. Brieždi sa. V rannom vánku stúpame serpentínami po Hollywood Hills k vychádzajúcemu slnku, z reproduktorov nám znie skladba Goodbye Stranger z albumu Breakfast in America od Supertramp. Aké príznačné...

***

I'll never look behind me

My troubles will be few

Goodbye stranger it's been nice

Hope you find your paradise

Tried to see your point of view

Hope your dreams will all come true

***

V hotelovej izbe sme už nespali, len sme sa osprchovali, dali si raňajky, zbalili sa a o hodinu neskôr sme na letisku vrátili náš žltý kabriolet, následne sa zaregistrujúc na svoje odlety. Víla na ten svoj let cez Paríž do Viedne, ja na poobedný do New Yorku, kde už tradične trávim jeden týždeň s francúzskymi priateľmi.

Sedeli sme s Vílou v objatí v pohodlných kožených letiskových kreslách vo VIP Lounge, spomínajúc na tento krásny týždeň, ktorý sme spolu prežili na dvoch kontinentoch.

- Hlásia tvoj let do Paríža. Ale už sa teším, keď sa opäť stretneme, napríklad na Tangu... A ešte raz, všetko najlepšie k narodeninám...

***

.

.

.

Foto: ja, www.google.com/maps

https://en.wikipedia.org/wiki/Breakfast_in_America

https://www.youtube.com/watch?v=s07kIbQ13zU

www.lausanne-tourisme.ch

https://en.wikipedia.org/wiki/Streisand_effect