Denník

Asi by som sa mala najprv predstaviť. Volám sa dajme tomu Zannay. Samozrejme, že to nie je moje pravé meno, ale nakoľko budem postupne uverejňovať veľmi súkromné záležitosti, nechcem, aby si ma niekto k niečomu priradil. Aspoň zatiaľ nie.

Narodila som sa v roku 1987, mám 35 no za chvíľu 36 rokov a od svojich ôsmich rokov si píšem denníky. Rok narodenia bude pre Vás dôležitý, aby ste si vedeli predstaviť, koľko som pri danom prepise z denníka mala rokov.

Nakoľko som sa nijak nedostala k nejakému vydavateľovi a knihu sa mi písať nechce a oslovila som rôzne organizácie, kde som chcela pomáhať ľuďom s rovnakými skúsenosťami, ako mám ja, ale nikto nemal záujem, rozhodla som sa uverejniť postupne moje denníky.

Asi sa teraz pýtate prečo by niekto chcel uverejniť niečo tak chúlostivé, súkromné a intímne zároveň. Odpoveď je jednoduchá. Pretože to môže niekomu pomôcť, možno tam niekto nájde seba, možno niekto nájde podporu, pretože iní ho nechápu, alebo si len jednoducho niekto z dlhej chvíle prečíta postupne životný príbeh jednej obyčajnej ženy.

Nie vždy to asi bude príjemné čítanie, niekedy budete mať asi pocit, že to je vymyslené, alebo že toľko vecí sa nedá stihnúť za jeden tak krátky život. Je to asi prirodzené, ale verte mi, nič nebude vymyslené, nič nebude nadnesené. Všetko bude prepísané tak, ako som v to v danej chvíli zaznamenala do svojich zošitov.

Niektoré mená budú zmenené, kvôli osobnej ochrane. Nie je to pre nikoho návod, ani riešenie svojich problémov. Práve naopak, malo by to byť skôr pre mnohých odstrašujúce a skôr na zamyslenie, či nemáte vo svojom okolí podobného človeka a podáte mu pomocnú ruku, ktorú by ste predtým nepodali, lebo ste netušili, že sa niečo deje.

Budem vďačná za každú Vašu reakciu, komentár či súkromnú správu.

Tak sa zatiaľ majte, už otváram svoj prvý denník z roku 1996.

Vaša Zannay